Vypracovala: PaedDr. J. Dolinská
Fibrilárne štruktúry v eukaryotickej bunke plnia pohybovú a mechanickú funkciu. Okrem toho môžu plniť špecializované funkcie. Napr.: neurofibrily v nervových bunkách zabezpečujú vedenie nervového vzruchu, tonofibrily dodávajú bunkám spojivových tkanív mechanickú pevnosť, myofibrily tvoria základ svalových buniek, umožňujú ich kontrakciu.
Základom ich štruktúry sú elementy fibrilárneho (vláknitého) charakteru.
K fibrilárnym štruktúram eukaryotickej bunky patrí:
1. Cytoskelet - označovaný ako dynamická kostra bunky a pozostáva z:
a) mikrofilamentov – sú najtenšie vlákna (4 - 7 nm), skracujú a naťahujú sa, čím realizujú pohyb cytoplazmy, zabezpečujú pohyb vo vnútri bunky aj pohyb bunky vzhľadom na okolie (napr. meňavkovitý pohyb)
b) intermediálnych filamentov – sú hrubšie (6 - 13 nm) sú nekontraktibilné, majú spevňujúcu funkciu, sú odolné voči tlaku a ťahu
c) mikrotubúl – ide o trubicovité útvary pri povrchu bunky, sú najhrubšie (20 - 40 nm), bez kontrakcie. Hlavná funkcia je spevňujúca, kontrolujú všetky zmeny tvaru bunky a zúčastňujú sa na každom pohybe. Sú súčasťou deliaceho vretienka.
Štruktúra každej časti cytoskeletu je zložitá, pozostáva z guľovitých bielkovinových molekúl, ktorých usporiadanie je znázornené na nasledujúcom obrázku.
Funkcia cytoskeletu:
- mechanická – dáva bunke tvar a zabezpečuje jej mechanickú pevnosť
- podporná – umožňuje priestorové rozloženie bunkových štruktúr
- pohybová - realizuje všetky druhy pohybov bunky a v bunke
Výskyt jednotlivých časti cytoskeletu v bunke
Zelená sieť vláken znázorňuje cytoskelet a jeho úlohu pri fixácii jadra v strednej časti bunky
2. Chromozómy
V chromozómoch je uložená genetická informácia. Sú to štruktúry, ktoré sa diferencujú počas mitotického delenia bunky procesom skracovania a špiralizácie z chromatínu. Ich morfológia a štruktúra preto závisí na fáze mitózy. Najlepšie pozorovateľné sú v metafáze, keď je ich štruktúra charakteristická a konštantná.
Chromozóm
3. Mitotický aparát
Uplatňuje sa pri delení bunky a zabezpečuje presné rozdelenie chromozómov do dcérskych buniek. Vytvára sa len počas bunkového delenia.
Stavba mitotického aparátu:
- centrioly – párové teliesko často označované aj ako diplozóm. Každý centriol je tvorený 9 trojicami mikrotubulárnych štruktúr usporiadaných kruhovito okolo stredu.
- centrosféra – okolie centrioly
- miktotubuly deliaceho vretienka – umožňujú prichytenie chromozómov v mieste centrioly
Stavba mitotického aparátu Centrioly
4. Bičíky
Sú pohybové organely bunky, ktoré vyrastajú z bazálneho telieska. Bazálne teliesko nachádzajúce sa tesne pod cytoplazmatickou membránou má podobnú stavbu ako centrioly. Základná stavba bičíka je podľa schémy: 9+2 (okolo 2 centrálnych miktotubulov sa nachádza 9 dvojíc obvodových mikrotubulov).
Anatomická stavba bičíka a bazálneho telieska
Ribozómy
Nemajú membránovú ani fibrilárnu štruktúru. Nachádzajú sa voľne v cytoplazme alebo viazané na membrány endoplazmatického retikula. V elektrónovom mikroskope sa môžu pozorovať ako guličkovité útvary, ktoré pozostávajú z veľkej a malej podjednotky. Po chemickej stránke sú tvorené z bielkovinových látok a molekúl rRNA. Najväčšie množstvo ich majú mladé bunky, pretože sú dôležité pre proces proteosyntézy (tvorby bielkovín).
Neživé súčasti bunky sú nepohyblivé štruktúry, ktoré sú výsledkom metabolickej aktivity bunky. Sú viditeľné v svetelnom mikroskope, niektoré možno potvrdiť iba chemicky.
V bunke sa vyskytujú ako odpadové látky – soli a zásobné látky – bielkoviny, tuky, glykogén, škrob. Sú uskladnené ako kvapôčky alebo ako kryštáliky anorganických látok, označované pojmom inklúzie.
Zopakujte si:
-
Čo tvorí cytoskelet bunky?
-
Akú funkciu má mitotický aparát?
-
Čo patrí medzi neživé súčasti bunky?
-
Odkiaľ vyrastá bičík?
Použitá literatúra:
Ušaková, K. et al.: Biológia pre gymnázia 1. 1. vyd. Bratislava : MEDIA TRADE. 1999. 87 s. ISBN: 80-08-02983-8