Vypracovala: Mgr. Zuzana Szocsová
Každý živý organizmus na našej planéte žije v určitom - pre neho typickom spoločenstve. Žije na určitom mieste povrchu zeme. Životné prostredie spoločenstva organizmov, teda priestor kde sa spoločenstvo vyskytuje, sa nazýva stanovište alebo biotop. Veľkosti a vlastnosti biotopov sa líšia.
Biotopy majú určité charakteristické vlastnosti, ktoré sú podmienené typickými podmienkami, ktoré sa neustále menia.
Každý organizmus na základe určitých vlastností má svoje optimálne podmienky existencie – optimum.
Nároky organizmov na prostredie sa líšia v závislosti od ich potrieb. Každý organizmus má iné nároky na množstvo vody, na množstvo svetla, na potravu alebo čistotu prostredia. Schopnosť znášať rôzne podmienky prostredia sa nazýva tolerancia – znášanlivosť. Rozsah tolerancie určuje ekologická valencia. Ekologickú valenciu definujú hranice prežitia organizmov. Druhy so širokou ekologickou valenciou nazývame euryekné a druhy s úzkou ekologickou valenciou nazývame stenoekné. Niektoré zo stenoekných organizmov sa používajú pri špecifikovaní podmienok prostredia a voláme ich bioindikátory.
Tabuľka tolerancie organizmov k ekologickým faktorom
|
Ekologický faktor
|
Úzka valencia
|
Široká valencia
|
|
potrava
|
stenofágne
|
euryfágne
|
|
teplota
|
stenotermné
|
eurytermné
|
|
slanosť
|
stenohalinné
|
euryhalinné
|
|
PH prostredia
|
stenoiónne
|
euryiónne
|
|
kyslík
|
stenooxibiontné
|
euryoxibiontné
|
|
všeobecne
|
stenovalentné
|
euryvalentné
|
Kozmopolity majú širokú ekologickú valenciu. Sú to často synantropné organizmy – organizmy žijúce v blízkosti človeka. Sú to napríklad pŕhľava dvojdomá alebo myš domáca.
Endemity majú úzku ekologickú valenciu. Vyskytujú sa len na určitom malom území. Môžu sa použiť ako bioindikátory - rýchlo reagujú na akúkoľvek zmenu podmienok, napríklad lišajníky, salamandra škvrnitá.
Ekologická valencia je rozpätie hodnôt ekologického faktora od minima až po maximum. Minimum je najnižšia hodnota. Maximum je najvyššia hodnota. Najlepšie podmienky pre organizmy sú v rozpätí optima. Limitujúci faktor – faktor , ktorého hodnoty sú za hranicami minima alebo maxima. Limitujúci faktor obmedzuje vývin a život organizmu.
Ekologická valencia vyjadrená gaussovou krivkou
Dôležitú úlohu v živote organizmu má aj adaptácia. Adaptácia = prispôsobovanie sa. Adaptabilita (prispôsobivosť) – schopnosť organizmu prispôsobovať sa podmienkam prostredia. V priebehu fylogenézy sa živočíchy takmer dokonale prispôsobili prostrediu, v ktorom žijú. Ide hlavne o zmeny v tvare a veľkosti tiel, rôzne fyziologické procesy a morfologické a anatomické zmeny. Všetky tieto zmeny sa nazývajú adaptácie. Vo všetkých prípadoch ide o výsledok prírodného výberu. Zmeny môžu byť pozitívne, neutrálne alebo negatívne. Negatívne zmeny, ktoré znižujú schopnosť jedinca prežiť, sa postupne strácajú.
Na organizmus pôsobia v prirodzenom prostredí dva druhy podmienok:
1. abiotické podmienky – ide o vzťah organizmu k neživej abiotickej prírode. Napríklad k žiareniu, vetru, svetlu, k vode a podobne.
2. biotické podmienky – predstavujú vzťahy jedinca k iným organizmom.
Zopakujte si!!!
1. Nakreslite krivku ekologickej valencie.
2. Charakterizujte adaptabilitu.
3. Charakterizujte endemity a kozmopolity.
Použitá literatúra:
1. Prehľad biológie 2
2. Biológia 1
3. http://www.bioweb.genezis.eu/ekologia/gauss.gif