Vypracovala: Mgr. Hana Oreničová

 

 

Andrej Sládkovič (1820- 1872)- vlastným menom Andrej Braxatoris

 

Narodil sa v Krupine, v rodine učiteľa a literáta, študoval na lýceu v Banskej Štiavnici, zamiloval sa r. 1839 v rodine Pavla Pišla do jeho dcéry Márie. Sklamanie v láske - rodičia Máriu vydali za bohatého medovnikára - dalo podnet k napísaniu skladby Marína. Pokračoval v štúdiu v Bratislave a na univerzite v Halle, kde sa zoznámil s Heglovou filozofiou a tá ovplyvnila jeho myšlienkovú orientáciu. Aktívne sa zúčastnil na memorandovom zhromaždení v Martine. Stal sa zakladajúcim členom Matice slovenskej. Zomrel v Radvani na následky vážnej choroby.

 

Andrej Sládkovič privítal zrušenie poddanstva a revolúciu mohutnou hymnickou básňou Zaspievam pieseň o slobodnej vlasti. Sládkovičovo tvorivé úsilie smerovalo k lyrike a romantickému eposu ale jeho o Heglovu filozofiu, o jej optimistický postoj k budúcnosti ľudstva, ho najprv nadchol k alegoricko-filozofickej skladbe Sôvety v rodine Dušanovej. Sôvety (rozhovory) pozostávajú zo štyroch častí, v ktorých sa ukazuje ľudstvo, zobrazené personifikovanými pojmami, v boji so zlom. V tomto boji napokon víťazí dobro nad zlom. Uvedomil si nevyhnutnosť boja proti zlu vo svete, ktoré chápal ako opak dobra, pravdy a krásy, ako rušiteľa viery, lásky a nádeje. V skladbe niet skutočného deja, sú v nej len hádky a rozhovory.

 

  • Marína na rozdiel od Sôvetov vznikla z osobných zážitkov, zo spomienok na lásku k Márii Pišlovej, ktorú poznal za svojich lyceálnych štúdií v Banskej Štiavnici. Je to súvislé lyrické pásmo, evokujúce obraz Maríny v spojení s obrazmi Pohronia a ľúbostnú drámu mladých ľudí, ktorých neprajné okolnosti rozlúčili. I keď je Marína vrcholom romantickej ľúbostnej lyriky, jednako nie je to skladba motivovaná len citom lásky. Sládkovič s vyznaním lásky vyznal i svoj postoj k životu, svoj myšlienkový svet, no nie už v súvislosti s úvahami o Slovanstve, ale v súvislosti s rodným krajom a osudom vlastného národa. Marína je tak dielom, ktoré odráža i citové i myšlienkové ovzdušie celej štúrovskej generácie. Sládkovič cit lásky absolutizoval ako najvyššiu hodnotu života. Tento cit ho vynáša do výšok, z ktorých môže súdiť svet najvyššou mierou ľudskosti. Osobný cit sa tu mení v nadosobnú silu, bojujúcu o nové ľudstvo. Láska sa Sládkovičovi javí ako súčasť dejinného i vesmírneho pohybu, je podstatou života.

  • Detvan - bol koncipovaný ako historický romantický epos s národne obranným a buditeľským poslaním. Mal byť stelesnením národnej idey. Historická a dejová zložka je skôr len rámcom bohatých opisných a viac - menej idylických obrazov zo života detvianskeho ľudu a okolitej prírody. Detvan má 250 slôh, má 5 spevov- Martin, Družina, Slatinský jarmok, Vohľady a Lapačka. Ide o päť obrazov spojených dejom, z ktorého sa dozvedáme, že Martin zabil kráľovského sokola a z rúk lúpežníkov vyslobodil svoju Elenu, že sa šiel osobne ospravedlniť kráľovi Matejovi, ktorý mu za víťazstvo nad lúpežníkmi daroval koňa a kantár a prijal ho do svojho slávneho Čierneho pluku. Sládkovič zobrazil ľudový typ hrdého mládenca s neporušenými citmi, odvážneho i milujúceho, rodine, milej i kráľovi verného i oddaného. V Martinovi Sládkovič heroizoval slovenský ľud, aby tak predstavil protiklad pasívneho, utláčaného, poníženého poddanského ľudu.

 

Už menší básnický úspech dosiahli jeho ostatné epické diela. Veršovaná poviedka Milica s námetom srbsko-tureckých bojov a epos Mikuláš Šubić Zrínsky na Sihoti mali posilniť domáce národné hnutie. Druhá skladba vznikla na popud Matice slovenskej. Po revolúcii sa Sládkovič takmer na desať rokov odmlčal Roku 1861 vydal svoje Spisy básnické.

 

Jeho bohatá a rozmanitá lyrika spadá do dvoch období, do štyridsiatych a šesťdesiatych rokov. V prvom období prekonáva najprv romantický svetabôľ (Zúfalec, Mládenec), potom píše rad básní, plných nadšenej viery v budúcnosť Slovanstva a národa (More, K Nitre), proti neprajníkom slovenčiny píše prudkú a veľmi presvedčivú obranu (Nehaňte ľud môj) a napokon hymnickou básňou pozdravuje revolučné zákony, rušiace poddanstvo (Zaspievam pieseň o slobodnej vlasti). Lyrika šesťdesiatych rokov nadväzovala na lyriku prvého obdobia. Niektoré jeho básne, najmä zhudobnené, znárodneli (Hojže, Bože..., Dcérka a mať). Sládkovičova poézia tvorí najbohatšie a najvýznamnejšie dedičstvo romantického obdobia.

 

 

Kontrolné otázky:

 

  1. Čo bolo podnetom k napísaniu Sládkovičovej Maríny?

  2. Ako sa volá hymnická báseň, ktorou autor privítal revolúciu a zrušenie poddanstva?

  3. Charakterizuj básnickú skladbu Marína. Aké motívy prevládajú?

  4. Koľko spevov má Detvan? Stručne opíš dejovú osnovu diela.

  5. Vymenuj ďalšie básnické diela Sládkoviča.

 

 

Použitá literatúra:

 

Hánová E. a kol.: Zmaturuj z literatúry 1. Bratislava, DIDAKTIS, 2004, str.63- 64.

Mazák P.a kol.: Dejiny slovenskej literatúry II. Bratislava, SPN, 1984, str. 123- 128.