Vypracovala: Mgr. Martina Mošaťová
 
 
 
PREHĽAD ZÁKLADNÝCH BIOLOGICKÝCH DISCIPLÍN
 
 
Základné biologické vedy:
  • mikrobiológia - študuje mikroorganizmy,
  • botanika - zaoberá sa štúdiom rastlín,
  • zoológia - študuje živočíchy,
  • antropológia - zaoberá sa štúdiom ľudského organizmu.

 
Vedy študujúce živé sústavy zo všeobecného hľadiska:
  • všeobecná biológia - skúma všeobecné vlastnosti a zákonitosti charakterizujúce všetky živé sústavy,
  • vývinová biológia - študuje a porovnáva ontogenetický vývin živých organizmov,
  • evolučná biológia (vývojová) - zaoberá sa všeobecnými zákonitosťami biologickej evolúcie.

 
Vedy študujúce vlastnosti živých organizmov:
  • molekulárna biológia - skúma biologické javy, stavbu a zloženie živej hmoty na makromolekulovej úrovni,
  • cytológia - zaoberá sa štúdiom bunky,
  • anatómia - skúma tvar a stavbu jednotlivých orgánov, ich sústav a organizmu ako celku,
  • morfológia - študuje tvar a stavbu organizmov a ich častí,
  • fyziológia - študuje funkcie živých sústav a orgánov,
  • embryológia - zaoberá sa vývinom zárodku,
  • genetika - náuka o dedičnosti a premenlivosti organizmov,
  • imunológia - venuje sa obranným funkciám organizmu,
  • parazitológia - študuje cudzopasné organizmy, skúma vzťahy medzi hostiteľom a parazitom,
  • etológia - študuje prejavy, funkcie a evolúciu správania sa živočíchov a človeka,
  • ekológia - zaoberá sa vzťahom živých sústav a ich prostredia.


 
Metódy vedeckej práce v biológii

  1. Pozorovanie

- do biologických javov sa pri pozorovaní aktívne nezasahuje,
- využíva sa prístrojová technika,
- výsledkom je opis pozorovaného objektu,
- aby sa opis mohol využiť na vedeckú prácu, musí byť presný (mal by čo najviac zodpovedať skutočnosti),
- získané poznatky sa roztrieďujú do rozličných skupín, na základe zhodných, podobných a rozdielnych znakov,
- pri pozorovaní sa využíva porovnávacia metóda - je základnou metódou na klasifikovanie organizmov.

 
  1. Pokus (experiment)

  • pri pokuse sa aktívne zasahuje do biologických javov,
  • zmení sa jedna alebo viac podmienok a sledujú sa následky týchto zmien,
  • súčasne sa založí aj porovnávací (kontrolný) pokus, ktorý prebieha v normálnych podmienkach,
  • pozorovania o priebehu výsledku sa zapisujú a porovnávajú s výsledkom pozorovacieho pokusu,
  • pokus sa viackrát opakuje (najmenej 3-krát), aby sa overila jeho pravdivosť a vylúčila akákoľvek náhodnosť,
  • nevyhnutnou súčasťou každého experimentu je hypotéza (domnienka),
  • zvyčajne sa vyslovujú názory na určité skutočnosti, ktoré nie sú ešte dokázané,
  • výskumom potvrdené hypotézy sa stávajú súčasťou poznania,
  • overené hypotézy vyjadrujúce stále stavy medzi javmi alebo procesmi, ktoré sa vždy v rovnakých podmienkach opakujú, sa nazývajú vedecké zákony,
  • z overených hypotéz a vedeckých zákonov vznikajú teórie,
  • rozdiel medzi hypotézou a teóriou: hypotéza sa vzťahuje len na 1 jav alebo na menšiu skupinu javov a teórie na viac javov,
  • veda na základe pozorovaní a experimentov tvorí hypotézy a teórie, ktoré sa overujú v praxi.


 
Význam biologických poznatkov pre život a ich praktické využitie

  • objav genetických zákonitostí sa uplatňuje najmä v poľnohospodárstve a medicíne,
  • aplikáciou genetických poznatkov v praxi vznikajú nové kultivary rastlín a plemená živočíchov, v medicíne - poznanie genetických zákonitostí umožňuje chápať nielen podstatu chorôb, ale ukazuje sa, že na ich základe bude možné plánovite riadiť dedičné zmeny alebo odstraňovať niektoré poruchy,
  • poznanie vlastností mikroorganizmov sa využíva v biochemicko - mikrobiologických technológiách na výrobu bielkovín, aminokyselín, tukov, na zvyšovanie úrodnosti pôdy, nahrádzajú priemyselné pôdne hnojivá a pod.,
  • v popredí záujmu biologického výskumu sú aj problémy regenerácie a transplantácie tkanív a orgánov.


 
 
Zopakujme si:

1. Do biologických javov sa aktivne nezasahuje pri pozorovaní alebo experimente?
2. Aký je rozdiel medzi vývojovou a vývinovou biológiou?
3. Aké je konkrétne praktické využitie biologických poznatkov v živote?
4. V čom spočíva rozdiel medzi hypotézou a teóriou?

 
 
Použitá literatúra:
  • Benešová, M. a kol.: Zmaturuj z biológie, Brno: DIDAKTIS, 2006, 224 s.
  • Križan, J.: Maturita z biológie, Bratislava: Príroda, 2006, 280 s.
  • Lenochová, M. a kol.: Biológia pre 1. ročník gymnázií, Bratislava: SPN, 1997, 216 s.
  • Ušáková, K. a kol.: Biológia pre gymnáziá 1, Bratislava: SPN, 1999, 88 s.