Vypracovala: Mgr. Zuzana Szocsová
Legislatívne zabezpečenie
Zákon o životnom prostredí– vymedzuje základné pojmy, stanovuje zásady ochrany životného prostredia, povinnosti právnických a fyzických osôb pri ochrane a zlepšovaní stavu životného prostredia, využívaní prírodných zdrojov a vychádza z princípov TUR (trvale udržateľného rozvoja).
Zákon o ochrane ovzdušia – ustanovuje práva a povinnosti právnických a fyzických osôb pri ochrane ovzdušia.
Zákon o vodách a zákon o štátnej správe vo vodnom hospodárstve – ustanovuje spôsoby zaobchádzania s povrchovými a podzemnými vodami. Zákonom je postihované zriaďovanie skládok vo vodných tokoch a ohrozovanie kvality vôd.
Zákon o ochrane pôdneho fondu – zákon chráni poľnohospodárske a lesné pôdy. Nariaďuje hospodárenie s lesmi.
Zákon o odpadoch – usmerňuje podmienky a povinnosti nakladania s tuhými odpadmi.
Zákon EIA – bol prijatý v roku 1994. Zabezpečuje včasné, jednotné, úplné a verejné posúdenie vplyvov a zámerov, ktoré môžu negatívne ovplyvniť životné prostredie.
Chránené územia
Chránené územia sú základom územného systému ekologickej stability. Sú to plochy, ktoré slúžia na ochranu rastlinstva a živočíšstva a ekosystémov.
Chránené územia delíme na:
-
Veľkoplošné chránené územia
-
Maloplošné chránené územia
Veľkoplošné chránené územia
Chránená krajinná oblasť
Chránená krajinná oblasť CHKO – územie s výmerou nad 1000ha. Obsahuje ekosystémy významné pre zachovanie biodiverzity. Má charakteristický vzhľad krajiny alebo špecifické formy historického osídlenia. Platí tu 2. stupeň ochrany. Stanovuje ju MŽP SR.
CHKO
Chránená krajinná oblasť Biele Karpaty
Chránená krajinná oblasť Vihorlat
Chránená krajinná oblasť Cerová vrchovina
Chránená krajinná oblasť Záhorie
Chránená krajinná oblasť Ponitrie
Chránená krajinná oblasť Poľana
Chránená krajinná oblasť Štiavnické vrchy
Chránená krajinná oblasť Dunajské luhy
Chránená krajinná oblasť Východné Karpaty
Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty
Chránená krajinná oblasť Strážovské vrchy
Chránená krajinná oblasť Horná Orava
Chránená krajinná oblasť Latorica
Chránená krajinná oblasť Kysuce
CHKO Biele Karpaty
Národný park
Národný park je územie s výmerou nad 1000 ha, jeho súčasťou sú reprezentatívne ekosystémy podstatne nezmenené ľudskou činnosťou, zahrňuje významné prírodné dedičstvá a nadregionálne biocentrá, vyskytuje sa v ňom veľký počet chránených a ohrozených druhov. Platí tu 3. stupeň ochrany. Stanovuje ho vláda SR.
Národné parky (2008)
Tatranský národný park - TANAP (738 km2, rok vyhlásenia 1948)
Národný park Nízke Tatry - NAPANT (728,4 km2, rok vyhlásenia 1978 )
Národný park Malá Fatra - NPMF (226,3 km2, rok vyhlásenia 1988)
Národný park Veľká Fatra - NPVF (403,7 km2, rok vyhlásenia 2002)
Národný park Muránska planina – NPMP (203,2 km2, rok vyhlásenia 1997)
Národný park Poloniny – NPP (298,1 km2, rok vyhlásenia 1997)
Pieninský národný park – PIENAP (37,5 km2, rok vyhlásenia 1967)
Národný park Slovenský kras - NPSK (361,6 km2, rok vyhlásenia 1973)
Národný park Slovenský raj – NPSR (197,6 km2, rok vyhlásenia 1988)
TANAP
Chránený areál
Chránený areál je lokalita s výmerou do 1000 ha, ktorá zahŕňa biotopy európskeho významu alebo biotopy národného významu. Platí tu 3. a 4. alebo 5. stupeň ochrany. Stanovuje ho KÚ ŽP všeobecne záväznou vyhláškou.
Napríklad: Chránený areál Hate v obci Terchová – 4. stupeň ochrany. Predmetom ochrany sú zachovalé prírodné močiare.
Chránený areál Dropie (Katastrálne územie: Kameničná, Zemianska Olča, Čalovec
Plocha: 900,8690 ha, na západnom Slovensku v Podunajskej nížine)
Prírodná rezervácia (PR)
Prírodná rezervácia je územie s výmerou do 1000 ha, ktorá predstavuje pôvodné alebo ľudskou činnosťou málo pozmenené biotopy európskeho významu alebo biotopy národného významu, alebo biotopy druhov európskeho významu, alebo biotopy druhov národného významu. Platí tu 4. alebo 5. stupeň ochrany a stanovuje ju KÚ ŽP všeobecne záväznou vyhláškou. Prírodnú rezerváciu, ktorá predstavuje nadregionálne biocentrum môže ministerstvo ustanoviť právnym predpisom za národnú prírodnú rezerváciu NPR.
Napríklad NPR Belianske Tatry, NPR Morské oko a iné.
NPR Morské oko
Prírodná pamiatka (PP)
Prírodná pamiatka predstavuje bodový, líniový alebo maloplošný ekosystém s výmerou do 50 ha s vedeckým, kultúrnym, krajinotvorným, ekologickým alebo estetickým významom. Platí tu 4. alebo 5. stupeň ochrany. Stanoví ju KÚ ŽP všeobecne záväznou vyhláškou.
Jedinečnú prírodnú pamiatku môže MŽP SR ustanoviť právnym predpisom na národnú prírodnú pamiatku NPP.
Napríklad: Jasovská jaskyňa, Dobšinská ľadová jaskyňa, Jaskyňa Driny, Demänovská jaskyňa, Branskovský vodopád a iné.
Dobšinská ľadová jaskyňa
Chránený krajinný prvok CHKP
Je to významný prvok, plní funkciu biocentra alebo biokoridoru. Má miestny alebo regionálny význam. Platí tu 2.,3.,4., alebo 5. stupeň ochrany. Stanovuje ho OÚ ŽP všeobecne záväznou prihláškou.
Chránené vtáčie územie CHVÚ
Je to biotop významných druhov vtákov európskeho významu alebo biotop sťahovavých druhov vtákov chránený za účelom ich prežitia a rozmnožovania. Nie je v ňom uvedený stupeň ochrany.
Dňa 9. 7. 2003 bol vládou Slovenskej republiky schválený Národný zoznam navrhovaných chránených vtáčích území. Zoznam obsahuje 38 chránených vtáčích území:
Napríklad: Bukovské vrchy, Boheľovské rybníky, Parížske močiare, Ostrovné lúky, Žitavský luh, Lehnice, Senné, Medzibodrožie atď.
Chránené vtáčie územia Senné a Medzibodrožie su jednými z najvýznamneších hniezdnych a migračných lokalít vzácnych, ohrozených a zraniteľných vodných vtákov na Slovensku. Sú jediným pravidelným hniezdiskom lyžičiara bieleho či globálne ohrozenej chochlačky bielookej, najväčším hniezdiskom volavky bielej a volavky purpurovej. Sú najvýznamnejším zhromaždiskom žeriavov popolavých, brehárov čiernochvostých a mnohých iných druhov vodných vtákov pri ich jarnom alebo jesennom sťahovaní.
Použitá literatúra:
