Vypracoval: Mgr. Tomáš Godiš

 

 

 

  • právo - pod týmto pojmom rozumieme súhrn pravidiel správania sa, ktoré sú stanovené štátom adonucované, respektíve sankcionované štátnou mocou.

 

Poznáme viac významov pojmu právo. Základné významy pojmu právo sú 2:

  • objektívne právo = to predstavuje súhrn všeobecne záväzných pravidiel správania sa, vyjadrených v právnych normách a vynútiteľných štátom.

  • subjektívne právo = vychádza z objektívneho práva.Predstavuje súhrn oprávnení správať sa spôsobom, ktoré je dané, resp. formulované a chránené objektívnym právom.

 

S pojmom právo súvisí štátne donútenie (sankcionovanie), ktoré uskutočňujú súdy a iné štátne orgány a inštitúcie. Štátne donútenie sa môže uskutočňovať len podľa zákona a formou ako je to zakotvené v zákone.

 

  • verejná autorita - jednotlivec alebo skupina schopná usmerňovať správanie ľudí.

 

V práve sa postupom času sformovali aj všeobecne platné právne normy

 

Právo sa od ostatných normatívnych systémov v spoločnosti odlišuje:

  • monizmom - v spoločnosti platí jediný právny systém záväzný pre celú spoločnosť, no morálnych či náboženských systémov môže byť v spoločnosti viacero.

  • spätosťou so štátom

  • zvláštnou formou - podoba zákona, vyhlášky a pod.

 

  • znaky práva: sú spojené so vznikom štátu a štátnou mocou. Je zabezpečené štátnym donútením a je celospoločensky záväzné. Má iba jednu podobu a štátom stanovenú formu. Je zverejnené a do platnosti vstupuje v presne (oficiálne) stanovenom termíne.

  • význam a funkcia práva: Právo má zaručovať spravodlivosť, regulovať správanie ľudí. Ďalej máaj ochrannú, výchovnú a hospodársko-organizačnú funkciu.

 

  • štruktúra práva:

    • právne normy

    • právne inštitúcie - súdy a prokuratúry

    • právne vedomie - vzťah, úcta, dodržiavanie práva

 

  • právne normy: Je záväzné a všeobecné pravidlo správania, ktoré je vyjadrené osobitnou, štátom uznanou formou, a jeho dodržanie je štátnou mocou vynútiteľné.

 

Delenie právnych noriem:

  • normatívne - všeobecné, neadresné

  • individuálne - riešiace konkrétne problémy - adresne zamerané na istú oblasť

  • konštitutívne - právotvorné - môžu mať za následok vznik, zmenu, alebo zánik právnych vzťahov

  • deklaratórne - konštatovanie existencie, resp. neexistencie právnych vzťahov (napr. vo vzťahu dlžník - veriteľ ide o potvrdenie záväzku jedného a práva druhého).

 

Znaky právnych noriem:

  • štátom stanovená alebo uznaná forma

  • všeobecná záväznosť – každá právna norma, ktorá nadobudla platnosť a účinnosť, je záväzná

  • normatívnosť – právna norma vyjadruje pravidlá správania pomocou zákazov, príkazov, dovolení

  • efektívnosť – minimálna miera jej používania a rešpektovania zo strany tých, ktorým je určená (má minimálne zasahovať do súkromia)

  • všeobecnosť – právna norma nie je adresovaná konkrétnemu subjektu, ale neobmedzenému počtu subjektov

  • formalizovaná sankcionovanosť - štátne donútenie- ochrana jednotlivca a spoločnosti pred dôsledkami porušovania práv, môže byť:

 

  • nepriame - preventívne formy pôsobenia na subjekt

  • priame - nútené plnenie právnej povinnosti, uskutočňujú ho štátne orgány, súdy.

 

Prvky štruktúry právnych noriem:

  • zákazy

  • príkazy

  • dovolenia


Ideálna právna norma pozostáva:

  • hypotéza – súhrn podmienok alebo predpokladov

  • dispozícia – ako určité pravidlo správania sa vyjadrené vo forme príkazu, zákazu alebo dovolenia

  • sankcia – ako následok nesplnenia dispozície

 

Vystupovanie všetkých subjektov v spoločnosti v rozmanitých vzťahoch je regulované viacerými druhmi pravidiel. Avšak jedine právne normy sú všeobecne záväzné a zaručené. V prípade porušenia zákona, štát stanovuje formy jeho ochrany.

 

  • právna sila – je vlastnosť právnej normy, ktorá ju robí nadradenou nad inú právnu normu.

 

Podľa stupňa právnej sily delíme normatívne právne akty na:

  • prvotné (primárne, originálne) - ústava, ústavné zákony a zákony. Majú vyššiu právnu silu ako odvodené predpisy. Môžu obsahovať úplne novú právnu úpravu, t.j. upravovať vzťahy doteraz neupravené inými predpismi. Prvotné právne akty tvorí zákonodarný orgán – parlament, prípadne sú prijaté v referende.

  • druhotné (sekundárne, odvedené) - nariadenia vlády, vykonávacie vyhlášky ministerstiev, vyhlášky obcí a podobne. Majú nižšiu právnu silu, slúžia iba na podrobnejšiu právnu úpravu veci, ktorá je v zásadách upravená prvotnými predpismi (vydáva ich štátna správa, vláda). Druhotné predpisy schvaľujú orgány štátnej správy alebo vláda.

 

  • právne inštitúcie - Na dodržiavanie, príp. Vynucovanie práva má každý št. celý systém právnych inštitúcií

    • súdy

    • prokuratúra

    • advokácia

    • notárstvo

    • polícia

 

Pomáhajú občanovi orientovať sa v systéme právnych noriem tak, aby si mohol riadne plniť svoje povinnosti, ale zároveň aj uplatňovať svoje práva.

  • súdy – osobitné štátne orgány, ktoré spôsobom prejednávania v zasadaniach súdov a v zákonoch stanovenom poriadku rozhodujú trestné a občianske veci na základe zákona a právneho vedomia sudcov a na základe toho vynášajú rozsudky menom republiky v sporoch.

  • prokuratúra - hlavnou úlohou prokuratúry je vykonávať dozor nad dôsledným vykonávaním a zachovávaním zákonov a iných právnych predpisov ministerstvami a inými orgánmi štátnej správy a územnej samosprávy, súdmi, hospodárskymi a inými organizáciami, a občanmi.

  • advokácia - inštitúcia poskytujúca právnu pomoc, právne zastúpenie; obhajoba, presadzovanie niečoho; činnosť advokáta

  • notárstvo – notár je právnik poverený štátom k určitým právnym úkonom

  • polícia - je ozbrojená zložka štátu, určená hlavne na udržiavanie vnútorného poriadku štátu

 

  • právne vedomie: Predstavuje individuálne alebo spoločensko-právne myslenie o práve a jeho uskutočňovaní. Súhrn poznatkov a postojov z oblasti práva, ktoré má buď jednotlivec, alebo istá skupina, či celá spoločnosť. Formuje ho množstvo materiálnych (vek, bydlisko, pohlavie), ale aj duchovných (politika, kultúra, spoločenské vedomie) vplyvov. Ako sa mení a vyvíja právne vedomie, tak sa menia právne normy aj inštitúcie, a naopak.

 

Otázky:

1. Čo sú a ako rozdeľujeme právne normy?

2. Vymenuj a stručne popíš právne inštitúcie.

3. Čím sa odlišuje právo od ostatných normatívnych systémov?

 

Literatúra:

  • Základy práva, doc.JUDr.Alexandra Krsková,CSc.,3.vydanie 1997

  • Zmaturuj z náuky o spoločnosti, Didaktis spol s.r.o

  • Lexikón k prijímacím skúškam na právnické fakulty v Slovenskej republike, Prof.JUDr.Jaroslav Chovanec, CSc. a kolektív