Vypracoval: Mgr. Tomáš Godiš

 

 

 

Je to skupina právnych noriem (predpisov) upravujúcich určitý druh spoločenských vzťahov. Pracovné, občianske, trestné vzťahy, nazývame odvetvím práva. Normy bývajú usporiadané do určitého systému – kodifikácie.

 

Kódex - je kompletný, organicky usporiadaný súbor právnych textov určitého odvetvia, ktorý má podobu zákona, napr. občiansky zákonník, trestný zákonník, obchodný zákonník, zákonník práce a pod.

 

Slovenský systém zahrňuje najdôležitejšie odvetvia:

  • štátne (ústavné) právo

  • občianske a rodinné právo

  • obchodné právo

  • pracovné právo a právo sociálneho zabezpečenia

  • trestné právo

  • správne právo

  • finančné právo

 

  • Verejné právo: štátne, správne, trestné, finančné a procesné právo

  • Súkromné právo:

    • Všeobecné súkromné právo: občianske právo

    • Osobitné súkromné právo: rodinné právo, obchodné právo, pracovné právo

 

  • štátne/ústavné právo - sústreďuje sa na najvýznamnejšie spoločenské vzťahy upravené v ústave a ústavných zákonoch: základy hospodárskej sústavy a politického systému, štátneho zriadenia,štátnych a samosprávnych orgánov, organizácie súdov, práva a povinnosti občana. Ústava je najvyšším zákonom krajiny a základýym právnym rámcom pre fungovanie politickej moci. Limituje moc a rozdeľuje ju medzi parlament, vládu a súdnictvo.

 

ÚSTAVA SR

 

  • 1787 podpísaná, 1789 schválená - Najstaršia ústava => americká

  • Máj 1791 – Poľská ústava, ktorá je najstaršou európskou.

  • September 1791 – Francúzska ústava.

 

U nás vznikla ústava až po vzniku ČSR.

 

  • 1918 – 1. a 2. ústavné provizórium

  • 29.2.1920 – Česko – slovenská ústava

  • 1939 – ústava SR

  • 1948 – ústava Deviateho mája

  • 1960 – ústava ČSSR, ktorá bola 1968 doplnená ústavným zákonom o česko – slovenskej federácii

  • Po revolúcii roku 1989 bol zrušený článok o vedúcom postavení KSČ, bol zavedený nový názov štátu – ČSFR

  • 9.1.1991 bola prijatá listina základných práv a slobôd (1.hlava našej ústavy)

  • 17.7.1992 bola prijatá deklarácia slovenskej národnej rady o zvrchovanosti Slovenskej republiky

  • 1.9.1992 prijatá ústava SR, ktorá bola v roku 2001 novelizovaná

 

Ústava SR je základným zákonom štátu. Začína preambulou, v ktorej sú vyjadrené tradície, filozofia a hodnoty ústavy. Obsahuje 9 hláv a 156 článkov.

 

  • 1.hlava – charakter štátu, ktorý je zvrchovaný, demokratický a neviaže sa na žiadne ideológie, náboženstvá. Obsahuje tiež štátne symboly: znak, pečať, hymna, vlajka

  • 2.hlava – základné práva a slobody: politické právo, národnostných menšín a etnických skupín, ochrana životného prostredia, právo na súdnu ochranu

  • 3.hlava – hospodárstvo SR sa zakladá na sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomike - Národná banka a Najvyšší kontrolný úrad SR.

  • 4.hlava – územná samospráva. Základom je obec a vyšší územný celok.

  • 5.hlava – zákonodarná moc = Národná rada SR, ktorú tvorí 150 poslancov a sú volení na 4 roky (poslanec musí mať nad 21 rokov), prijíma a schvaľuje zákony, rokuje o programovom vyhlásení vlády, dôvere a nedôvere vlády

    • referendum – je forma priamej demokracie, kedy sa občan môže vyjadriť k dôležitým otázkam (nemôžu sa však vyjadrovať k základným právam, daniam a pod.). Referendum vyhlasuje prezident, ak o to požiada 350 000 občanov alebo ak to ústava ustanovuje, že o danej otázke sa referendum konať musí.

  • 6.hlava – 2 oddiely SR

    • vláda SR

    • prezident SR (musí mať nad 40 rokov, zvoláva Národnú radu SR a udeľuje amnestiu)

  • 7.hlava – súdna moc – ústavným súdom, ktorý tvorí 13 sudcov menovaných prezidentom na 12 rokov.

  • 8.hlava – prokuratúra SR a verejný ochranca práv

  • 9.hlava – prechodné a záverečné ustanovenia

 

Občianske právo

 

Zaoberá sa vzťahmi medzi občanmi navzájom, medzi občanmi a organizáciami a medzi občanmi a organizáciami na jednej strane a štátom na druhej strane.

 

Občiansky zákonník sa zaoberá: vlastníckym právom, dedením, významom plynutia lehôt v práve a i. Súčasťou občianskeho práva je ochrana spotrebiteľa.

 

Občianske právo definuje základné právne inštitúty ako: fyzická osoba (občania, jednotlivci, majú právnu spôsobilosť na právne úkony), právnická osoba (spoločenské útvary, organizácie, spoločnosti, sú umelo vytvorené subjekty), nehnuteľná vec, hnuteľná vec, domácnosť, právna spôsobilosť, spôsobilosť na právne úkony (spôsobilosť svojim vlastným konaním zakladať, meniť alebo rušiť právne úkony).

 

Občianskoprávna zodpovednosť nastupuje tam, kde sme normy občianskeho práva úmyselne – vedel, že jeho konanie je protiprávne a napriek tomu chcel tak konať; alebo z nedbanlivosti – nevedel, že jeho konanie je protiprávne, ale vzhľadom na okolnosti prípadu to mohol a mal vedieť; porušili.

 

  • Subjektívna zodpovednosť je, keď nám súd dokáže, že sme zavinili nejaký negatívny dôsledok / ujmu, či už úmyselne alebo z nedbanlivosti.

  • Objektívna zodpovednosť je zodpovedanie za konanie, ktoré sme nezavinili.

  • Exkulpovanie je zbavenie zodpovednosti, ak preukážeme, že škode sme nemohli predísť ani pri vynaložení odbornej starostlivosti.

 

Občianskoprávne delikty majú inú povahu ako trestné činy a iným spôsobom dosahujeme ich nápravu. V trestných veciach obvinenie vznáša štát, v občianskych veciach to robí poškodená strana. Niektoré konanie môže byť aj trestným činom aj občianskoprávnym deliktom a proti jednej osobe sú vznesené 2 žaloby.

 

Zmier je dohoda medzi stranami, ktorá im umožňuje mimosúdne vyriešiť problém alebo súdu predložiť dohodu na schválenie.

 

Žalobca je občan, ktorý sa obráti na súd so žalobou, v nesporných veciach (osvojenie dieťaťa a pod.) ho označujeme ako navrhovateľa. Žaloba smeruje proti žalovanému/odporcovi.

 

Sankcie v občianskom práve:

  • uvedenie vecí do pôvodného stavu

  • náhrada škody

  • satisfakcia nemajetkovej ujmy (symbolické odškodnenie, najčastejšie finančná kompenzácia alebo verejné ospravedlnenie)

 

  • rodinné právo – Rieši vzťahy v rodine, medzi manželmi, rodičmi a deťmi. Upravuje podmienkyuzavretia manželstva – určitý vek (18 rokov), zakazuje manželstvo medzi blízkymi príbuznými, bigamiu (uzavretie manželstva medzi viacerými partnermi naraz) a i.; osvojenia dieťaťa a pod.

  • obchodné právo – Upravuje právne vzťahy medzi podnikateľmi. Definuje právne inštitúty obchodných spoločností a určuje ich druhy. Obchodný zákonník

  • pracovné právo – Upravuje vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Vypočítava základné náležitosti pracovnej zmluvy. Určuje kedy môže dôjsť k výpovedi a vytvára právny rámec pre odborové organizácie. Zákonník práce

  • právo sociálneho zabezpečenia – Sociálne a hospodárske práva občanov. Dozvedáme sa o nemocenskom, dôchodkovom zabezpečení, sociálnej starostlivosti atď.

  • trestné právo – Rieši, ktoré konanie fyzických osôb môže byť hodnotné ako trestný čin. Určuje ich druhy (na prečin a zločin). Definuje právne inštitúty ako nedbalosť, krajná núdza, nutná obrana, príčetnosť. Upravuje spôsob trestania páchateľov a výkon jednotlivých trestov.

Trestný zákon opisuje konania, ktoré sú pre spoločnosť také nebezpečné, že ich treba kvalifikovať ako trestné činy. Trestný čin možno spáchať aj pasívne, keď neurobíme niečo, čo sa od nás vyžaduje. Pri obzvlášť závažných úmyselných trestných činoch je trestná už príprava na ne (organizácia, zadováženie prostriedkov, a nástrojov na spáchanie). Trestný je aj pokus o trestný čin.

Rozlišujeme páchateľa – ten, kto trestný čin spáchal sám. Trestný čin môže byť spáchaný aj konaním 2 alebo viacerých osôb a vtedy každá z nich zodpovedá za trestný čin, akoby ju vykonala sama, vtedy ich nazývame spolupáchateľmi. Ďalej rozlišujeme ešte účastníka trestného činu. To je osoba, ktorá úmyselne:

  • zosnoval alebo riadil spáchanie trestného činu - organizátor

  • naviedol iného na spáchanie trestného činu – návodca

  • poskytol inému pomoc pri spáchaní trestného činu – pomocník

Deliktuálna spôsobilosť je povinnosť sa osobne zodpovedať za trestný čin, ktorý sme spáchali. Máme ju od 15. roku života, do 18. roku je trest miernejší.

 

Trestne zodpovedný nie je ten, kto v čase spáchania činu nemohol rozpoznať jeho nebezpečnosť pre spoločnosť alebo ovládať svoje konanie – duševná porucha, schizofrénia, je v afekte, pod vplyvom alkoholu, drog, v narkóze, horúčke a pod.

 

Nutná obrana je ustanovenie, ktoré je obsiahnuté v trestnom zákone. Podľa neho čin, ktorý je ináč trestný, ktorým niekto odvracia priamo hroziaci alebo trvajúci útok na záujem chránený týmto zákonom, nie je trestným činom.

  • správne právo – Je to odvetvie práva sústredené na štátnu správu verejných vecí: dopravy, školstva, zdravotníctva, bytového fondu a pod.

    • správne orgány: vláda, ministerstvá, rôzne ústredné orgány, okresné a obvodné úrady, podrobnejšie rozvádzajú zákony upravujúce veci v ich správe a vydávajú rozhodnutia v konkrétnych prípadoch.

Do správneho práva patrí aj zákon o vojenskej službe.

 

Otázky:

1. Z čoho sa skladá ústava a čoho sa týkajú jej jednotlivé časti?

2. Čím sa zaoberá správne právo?

3. Kto nie je trestne zodpovedný?

 

Literatúra:

  • Ústava Slovenskej republiky a Listina základných práv a slobôd, Nová práca, spol. s r. o.

  • Základy práva, doc. JUDr. Alexandra Krsková, CSc., 3.vydanie 1997