Vypracovala: Martina Ebertová



Una de las figuras más discutidas de la historia ha sido la del descubridor del Nuevo Mundo, Cristóbal Colón.


Entre sus contemporáneos hubo quienes lo elogiaron como genio y héroe y otros que lo condenaron categóricamente. Colón tuvo defectos que no se pueden negar: fue ávido de riqueza y grandes títulos. Pero estuvo dotado de energía infatigable y de un valor extraordinario. No fue un hombre de ciencia pero fue un navegante admirable con un genial sentido náutico.


Cristóbal Colón nació en 1451 en Génova, Italia. Pertenecía a una familia humilde, su padre era tejedor. Muy joven abandonó su casa y empezó a navegar por el Mar Mediterráneo y el Océano Atlántico. Cuando tenía 25 años, el barco genovés en el que navegaba naufragó cerca de la costa de Portugal. Cristóbal Colón se estableció en ese país junto con su hermano Bartolomé, trabajando ambos como cartógrafos. Se casó con la hija del gobernador de una isla portuguesa.


En el siglo XV la mayoría de la gente creía que la Tierra era plana. Igual que otras personas con más conocimientos, Colón afirmaba que era redonda. Soñaba con viajes de descubrimiento y desarrolló la idea que lo hizo famoso: navegar hacia el oeste a través del Atlántico para encontrar una ruta más corta a las Indias, nobre que se daba entonces a Asia. Para financiar su expedición pidió ayuda al rey de Portugal (en el año 1483), pero éste rechazó su idea. Entonces Colón abandonó Portugal y se dirigió a España.


Ocho años luchó por la realización de su proyecto. Al final los Reyes Católicos, Isabel y Fernando, decidieron ayudarle. Colón le reconocía los títulos de almirante del océano, virrey y gobernador de las tierras que descubriera.


El día 3 de agosto de 1492 tres carabelas llamadas Santa María, Pinta y Niña, salieron del puerto de Palos, tripuladas por 120 valientes hombres. Los barcos se dirigieron primero a las Islas Canarias y luego empezó el viaje hacia lo desconocido. Pasaron los días y las semanas; el miedo y la desconfianza empezaron a apoderarse de la tripulación. Pero Colón no cedió. Prosiguió el viaje con la misma energía con que había luchado durante ocho años por la realización de su proyecto. Finalmente, el 12 de octubre de 1492, el marinero Rodrigo de Triana divisó la tierra anhelada: era una isla del archipiélago de las Bahamas, que indígenas llamaban Guanahaní, a la que Colón dio el nombre de San Salvador.


Después de ocupar la isla en nombre de los Reyes Católicos de España, Colón continuó su viaje y descubrió las islas de Cuba y Haití. Dio a esta última el nombre de la Española y fundó aquí la primera población española en el Nuevo Mundo dándole el nombre de la Navidad.


El Nuevo Mundo había sido descubierto. Pero Colón no pensó que había descubierto un nuevo continente. Estaba convencido de que había llegado a Cipango (Japón), en el extremo Oriente, y que había descubierto un camino directo a las Indias. De regreso a España en marzo 1493, fue recibido triunfalmente en Barcelona por los Reyes Católicos.


El descubridor realizó tres viajes más. En 1504 regresó enfermo a España, se estableció en Valladolid, donde murió el 20 de mayo de 1506 abandonado y amargado.



Preklad do slovenčiny


Objavenie Nového sveta


Jedným z najkontroverznejších osobností histórie bol objaviteľ Nového sveta, Krištof Kolumbus.


Medzi jeho súčasníkov patrili takí, ktorí ho vychvaľovali ako génia a hrdinu, i takí čo ho úplne odsúdili. Kolumbus mal chyby, ktoré sa nedajú poprieť: túžil po bohatstve a významných tituloch. Ale on bol obdarený neúnavnou energiou a mimoriadnymi hodnotami. Nebol to vedec, ale bol obdivuhodný námorník s vrodeným zmyslom pre námorníctvo.


Krištof Kolumbus sa narodil v roku 1451 v Ženeve v Taliansku. Pochádzal zo skromnej rodiny, jeho otec bol tkáč. Veľmi mladý odišiel z domu a začal sa plaviť po Stredozemnom mori a Atlantickom oceáne. Keď mal 25 rokov, ženevská loď, na ktorej sa plavil, stroskotala pri pobreží Portugalska. Krištof Kolumbus sa v tejto krajine usadil spolu so svojim bratom Bartolomejom, ktorý tiež pracoval ako kartograf. Oženil sa s dcérou guvernéra portugalského ostrova.


V 15. storočí väčšina ľudí verila, že je Zem plochá. Rovnako, ako ďalší, ktorí mali viac vedomostí, Kolumbus tvrdil, že je guľatá. Sníval o výpravných cestách a nových objavoch a rozvinul myšlienku, ktorá ho preslávila: plaviť sa na západ cez Atlantik a nájsť tak kratšiu cestu do Indie, čo bol vtedy názov Ázie. Aby mohol financovať túto expedíciu, požiadal o pomoc portugalského kráľa (v roku 1483), ale on jeho myšlienku odmietol. Kolumbus tak odišiel z Portugalsku a zamieril do Španielska.


Osem rokov bojoval za realizáciu svojho projektu. Na koniec sa katolícki králi, Ferdinand a Izabela, rozhodli pomôcť mu. Kolumbus podpísal Zmluvu v Santa Fe, čím sa mu priznávajú tituly admirála oceánu, miestokráľa a guvernéra krajín, ktoré objaví.


3. augusta 1492 vyplávali z  prístavu Palos tri lode s názvom Santa María, Pinta a Niña, so 120 člennou posádkou statočných mužov. Lode zamierili najprv na Kanárske ostrovy a potom sa začala cesta do neznáma. Plynuli dni a týždne, posádky sa začal zmocňovať strach a nedôvera. Kolumbus však nepoľavil. Pokračoval v ceste s rovnakou energiou, s ktorou sa snažil počas ôsmich rokov zrealizovať svoj projekt. Napokon, dňa 12. októbra 1492, námorník Rodrigo de Triana zahliadol v diali zem: bol to ostrov súostrovia Bahám, ktorý domorodci nazývali Guanahaní, a ktorý Kolumbus pomenoval San Salvador.


Po tom, ako obsadili ostrov v mene katolíckych kráľov Španielska, Kolumbus pokračoval vo svojej ceste a objavil ostrovy Kubu a Haiti. Haiti pomenoval ako „La Española“ a vytvoril tu prvú španielsku osadu na novom kontinente, pričom ho pomenoval „Navidad“ (Vianoce).


Nový Svet bol teda odhalený. Kolumbus však nevedel, že objavil nový kontinent. Bol presvedčený, že prišiel do Cipanga (Japonsko) na Ďalekom východe, a objavil priamu cestu do Indie. Pri návrate do Španielska, v marci 1493, ho v Barcelone katolícki králi víťazne privítali.


Objaviteľ uskutočnil ešte ďalšie tri cesty. V roku 1504 sa chorý vrátil do Španielska, usadil sa vo Valladolide, kde 20. mája 1506 opustený a zatrpknutý zomrel.


Použitá literatúra:

- Zdokonaľme sa v španielčine!, Džurná Silvia, Fraus, 1997

- poznámky