Vypracovala:Alena Pradlovská
1.Vlastné citoslovcia:
Delíme na citové, ktoré nemaju veľkú komunikačnú hodnotu, hoci majú schopnosť vyjadriť širokú škálu citov (odmietanie, počudovanie, rozhorčenie..) a vôľové, pomocou ktorých chceme dosiahnuť istú reakciu v správaní adresáta. Osobitnú podskupinu predstavujú citoslovcia, ktoré vyjadrujú nejaký zvuk napodobením. V bežnej reči sa vyskytujú napríklad tieto citoslovcia:
|
ah !
|
ach, ách
|
|
ahi !
|
jaj, joj, juj (bolesť, žiaľ, údiv, nevôľa)
|
|
béh !
|
no dobre..., no tak..
|
|
ehi !
|
hej! haló! (upozornenie niekoho na niečo)
|
|
ehm !
|
hm (uvažovanie, rozpaky, neistota)
|
|
ih !
|
ih, íh, iha, íha; fuj, fujha
|
|
oh !
|
oh, óh, óha (bolesť, súcit, túžba, bôľ, nespokojnosť)
|
|
ohi !
|
p. puh! fuj! fujha! (odpor, hnus)
|
|
puh !
|
juj, jujuj, júj (žiaľ, nevôľa, prekvapenie, obdiv ap.)
|
|
uff ! uffa !
|
uf! ah! jaj! (nevôľa, odpor, rozčarovanie); dosť! už stačí!
|
|
uhi !
|
jé, jej, jéj, joj, jojoj, jój, juj (bolesť, žiaľ)
|
|
uh ! uhm !
|
hm! (neistota, rozpaky, pochybnosť)
|
|
O Signore, aiutateci!
|
Pane, pomôžte nám!
|
|
O Laura, al telefono!
|
To som ja, Laura!
|
|
O Paolo, che dici?
|
Tak čo povieš, Pavol?
|
2. Vzťah citosloviec k iným slovným druhom:
Citoslovcami spontánne vyjadrujeme emócie na danú skutočnosť, čím sa odlišujú od prísloviek aj častíc. V niektorých prípadoch však aj v taliančine sa ťažko určuje hranica medzi časticami a citoslovcami. V hovorovej reči býva spoľahlivým kritériom intonačný charakter citosloviec.
Častice sa vzťahujú viac na kontext a príslovky vyjadrujú význam iba vnútri vety (majú väčšiu komunikačnú hodnotu, môžme sa na ne spýtovať pomocou opytovacích výrazov kde?, kedy?, ako?).
|
adagio!
|
pomaly! opatrne!
|
peccato!
|
škoda!
|
|
addio!
|
zbohom!
|
piano!
|
len pomaly!
|
|
ahimé!
|
ach, beda! jaj! och!
|
prego!
|
prosím!
|
|
aiuto!
|
pomoc! hovor. Rata
|
presto!
|
rýchlo!
|
|
andiamo!
|
ideme! poďme (už)!
|
pronto!
|
haló!
|
|
arrivederci!
|
dovidenia!
|
purtoppo!
|
bohužiaľ!
|
|
avanti!
|
vpred! do toho! / vstúp
|
senti!
|
predstav si!
|
|
bene!
|
dobre,(uvidíme)! nuž;
|
sta bene!
|
dobre!súhlas!
|
|
come mai!
|
ako to (že..)!
|
(tanto) meglio!
|
tým lepšie!
|
|
come no!
|
akoby nie!
|
(tanto) peggio!
|
tým horšie!
|
|
coraggio!
|
len smelo! len sa
|
vediamo!
|
uvidíme!
|
|
di niente!
|
nie je za čo! za málo!
|
voglio ben veder!
|
to si myslím!
|
|
ecco!
|
hľa! ahá! ha, ľa, ľaľa
|
via!
|
preč! / no!
|
|
eccome!
|
a ako! že či! veruže! namojveru!
|
|
Ide sa! (povzbudenie)
|
|
forza!
|
do toho!
|
|
|
|
in piedi!
|
vstať!
|
|
|
|
ma bene!
|
no dobre! (iron.: dajme tomu, že máte pravdu)
|
|
|
|
ma che ti pare!
|
ale choď! čo ti to napadlo?!
|
|
|
|
magari!
|
že či! bodaj by nie! akoby nie! pravdaže!
|
|
|
|
meno male!
|
našťastie! chvalabohu!
|
|
|
|
niente!
|
to nič! nič sa nestalo!
|
|
|
3. Adjektíva (príd.mená) s platnosťou citosloviec:
Citoslovcami sa v taliančine stali aj niektoré zmeravené tvary adjektív. Ich pôvod z ohybných sa prejavuje dodnes v gramatickej zhode:
bravo! výborne! (To je) skvelé! (hovoríme mužovi)
brava! výborne! (To je) skvelé! (hovoríme žene)
Do tejto skupiny slov používaných zvyčajne v rozkazovacích a zvolacích vetách s emocionálne zafarbenou intonáciou patria:
attento pozorný; beato blažený, šťastný; buono poslušný; fermo pokojný, nehybný, stojaci; povero chudobný, úbohý; ritto rovný, vzpriamený; seduto sediaci; zitto tichý, nehlučný, atď.
Attenti al cane! Pozor, pes!
Beata lei!Tá má šťastie!
Buoni bambini! Poslúchajte, deti!
ZOPAKUJME SI:
1. Ako delíme vlastné citoslovcia?
2. Čo citoslovce spontánne vyjadrujú?
CVIČENIA:
1. Odpovedz, čo vyjadrujú tieto citoslovcia:
béh!, ehi!, ohi!, andiamo!, avanti!, come no!, coraggio!, ma bene!, purtroppo!, vediamo! via!, beato!, povero!, seduto!
Použitá literatúra:
Christiane Cochi: Prakticka talianska gramatika, SPN - Mladé letá, 2008