Vypracoval: Mgr. Tomáš Godiš

 

 

Charakteristika, predmet psychológie a pojem „psychológia“

 

Psychológia je mladou vednou disciplínou, ktorá vznikla v 19 storočí. Aj napriek tomu sa s ňou môžeme stretnúť už v staroveku pri filozofoch, ako bol Platón, Sokrates či Aristoteles. Práve oni skúmali dušu a zaoberali sa ňou. Chápanie duše je pri tom pre psychológiu to najdôležitejšie, lebo práve duša ovplyvňuje psychiku človeka.

Pojem „psychológia“ sa skladá z dvoch gréckych slov „psyché“ (duša) a „logos“ (veda). Všeobecne sa teda dá psychológia charakterizovať ako veda o duši. No dnes v čase, keď si psychológia našla svoje miesto v systéme vied, existujú presnejšie definície psychológie. Tá najvýstižnejšia je, že „psychológia je veda, o zákonitostiach rozvoja a fungovania psychiky ako osobitej životnej činnosti“.

Predmet sa pri jednotlivých disciplínach psychológie môže meniť a to podľa ich zamerania. Všeobecne môžeme povedať že: predmetom psychológie je psychika a duševný stav človeka.

 

 

Systém psychologických vied (disciplín)

 

Psychologické vedy (disciplíny) rozdeľujeme do dvoch základných skupín a to:

 

1, Základné psychologické vedy:

 

             Všeobecná psychológia – skúma základné teoretické otázky psychológie a podáva celkový obraz o človeku. (poznávacie procesy, dynamika citového života, autoreguácia človeka ..... )   

      Psychológia osobnosti – zaoberá sa vývinom osobnosti človeka. Zaoberá sa podobnosťou a odlišnosťou medzi ľuďmi.

      Vývinová psychológia – Táto vedná disciplína sa zaoberá vývinom osobnosti človeka. Táto veda skúma a popisuje jednotlivé vývojové stupne osobnosti.

      Sociálna psychológia – Zaoberá sa skúmaním a popisom sociálnych skupín a spoločenských inštitúcií. Skúma faktory začleňovania ľudí do týchto skupín či inštitúcií a pozoruje ich medziľudské vzťahy.

      Psychopatológia – Skúma faktory vzniku a rozvoja psychických porúch a chorôb. Snaží sa aj hľadať spôsoby ich liečby      

 

2, Aplikované psychologické vedy

 

       Pedagogická psychológia – zaoberá sa skúmaním a popisom účinného vyučovania a poznania človeka.

      Klinická psychológia – okrem diagnostiky duševných chorôb a ťažkostí sa snaží aj o psychoterapeutickú starostlivosť o chorých.

      Poradenská psychológia – je to vlastne poradenstvo v rôznych oblastiach (napr. v oblasti výchovy, rodičovstva, školstva a pod. )

      Súdna psychológia – skúma psychológiu páchateľov rôznej trestnej činnosti a vypracováva psychologické posudky pre potreby súdov.

 

Okrem týchto druhov aplikovanej psychológie poznáme aj konkrétnejšie druhy psychológie napr. psychológia práce, športu, umenia, zdravia a pod.

 

 

Etapy vývinu osobnosti, psychická štruktúra osobnosti.

 

Etapy vývinu osobnosti výrazne ovplyvňujú vývin psychiky človeka. Podľa veku rozlišujeme nasledovné štádiá vývinu osobnosti:

Prenatálne obdobie - je to obdobie pred narodením. Dôležitú úlohu tu hrá psychohygiena tehotnej ženy.

Ranné detstvo – je to obdobie do 3 rokov (novorodenec – prvý mesiac života, dojča prvý rok života, batoľa -2 a 3 rok života)

Predškolský vek – je to obdobie 3-6 roku života

Mladší školský vek – dieťa navštevuje prvý stupeň základnej školy 6-11 rokov

Stredný a starší školský vek – je to od veku 13 – 22 rokov (puberta 13 – 15 rokov, adoslescencia 20 – 22 rokov)

Dospelosť – obdobie života 20 – 65 rokov (mladšia dospelosť 20 – 30 rokov, stredná dospelosť 30 – 45 rokov, neskoršia dospelosť 45 – 65 rokov)

Staroba – je to záverečné obdobie života od 65 rokov života.

 

Existuje množstvo teórií o vývine osobnosti. Najvýznamnejšou je Piagetová kognitívna teória vývinu osobnosti. Táto teória delí vývoj osobnosti na štyri etapy:

 

  1. Etapa senzomotorickej inteligencie (1,5 – 2 rokov): je to etapa vývoja vnímania a pohybu. Dieťa rozvíja zámerné konanie. Vykonáva istú činnosť, po ktorej nastáva očakávaný výsledok (Siaha po fľaške s mliekom, lebo vie že sa môže napiť)

  2. Etapa symbolického a predpojmového myslenia (2 – 4 rokov): Dieťa začína pomaly používať symboly.

  3. Etapa názorného myslenia (4-7 rokov) – Dieťa dokáže vyjadriť základné pojmy – tieto si uvedomuje na základe názornosti (vie že pojem stôl je názov pre danú vec - stôl). Myslenie sa riadi len názorným poznaním. Logickosť v myslení ešte nie je vyvinutá

  4. Etapa konkrétnych operácií. (7-8 rokov až 11 a 12 rokov): myslenie je už logické. Deti zvládajú základné logické operácie – ale opierajú sa stále o názorné vnímanie

  5. Etapa abstraktného myslenia (od 11 až 12 roku) – je to dosiahnutie abstraktného myslenia. (je to myslenie človeka v rámci rešpektovania všetkých logických zásad).

 

 

Psychická štruktúra osobnosti:

 

Psychická štruktúra osobnosti je tvorená súborom psychických vlastností a čŕt osobnosti.

Psychické vlastnosti osobnosti sú trvalé charakteristiky jedinca na základe ktorých je možné predvídať správanie jednotlivca a jeho zachovanie sa v istých situáciách. (temperament, rozumová schopnosť)

Črty osobnosti - sú to psychické vlastnosti človeka, ktoré sa prejavujú v jeho správaní. Tieto vlastnosti odlišujú jedného jednotlivca od ostatných (družnosť, uzavretosť, schopnosť viesť iných, dominancia, submisivita, svedomitosť, nezodpovednosť, citovosť, sebadôvera a pod. ...)

 

 


Otázky na zopakovanie:

 

  1. Definujte psychológiu a jej predmet.

  2. Rozoberte pojem „psychológia“

  3. Čo je to Piagetová kognitívna teória?

  4. Aké vedy v rámci psychológie poznáme?

  5. Definujte etapy vývinu osobnosti človeka.

  6. Aké sú črty osobnosti?

 

 

Použitá literatúra:

 

  1. Kolektív autorov, Zmaturuj z náuky o spoločnosti, Didaktis, Brno, 2002

  2. A. Martinská Vavrová, Príprava na maturitu – náuka o spoločnosti, Príroda, Bratislava, 2009

  3. I. Paulička, Všeobecný encyklopedický slovník, Ottovo nakladatelství, Praha 2005