Vypracovala: Mgr. Zuzana Szocsová

 
Všeobecná charakteristika p1 prvkov
Názov prvku
Latinský názov prvku
Chemická značka prvku
Protónové číslo Z
Elektrónová konfigurácia prvku
Elektrone -gativita
Relatívna atómová hmotnosť
Oxidačné číslo
Bór
Borum
B
5
[He]2s2 2p1
2,0
10,811
III
Hliník
Aluminium
Al
13
[Ne]3s2 3p1
1,5
26,98154
III
Gálium
Gallium
Ga
31
[Ar] 4s2 4p1
1,8
69,72
III
Indium
Indium
In
49
[Kr] 5s2 5p1
1,5
114,82
III
Tálium
Thallium
Tl
81
[Xe] 6s2 6p1
1,4
204,38
I, III

 
  • Do skupiny p1 prvkov patria prvky III.A skupiny
  • Majú 3 valenčné elektróny
  • S rastúcim protónovým číslom v skupine rastie aj kovový charakter prvkov
  • Bór – nekov
  • Hliník – kov
  • Gálium – kov
  • Indium – kov
  • Tálium – kov
  • Elektrónová konfigurácia valenčnej sféry je ns2 np1

 
 
Bór
 
Výskyt bóru

Najznámejšou látkou v prírode je alotropická modifikácia bóru, tertragonálny bór - kryštalická látka sivočiernej farby s kovovým leskom – vzniká pri teplotách do 1200°C. Vyznačuje sa vysokou teplotou topenia a varu. Má mimoriadne vysokú tvrdosť, ktorá na Mohsovej stupnici dosahuje hodnotu 9,3. Za normálnych podmienok má malú elektrickú vodivosť, chemicky je takmer inertný.
 
Amorfný bór vzniká pri teplotách nižších ako 1000°C. Je to hnedý prášok, bez chuti a zápachu. Pri vyššej teplote je podstatne reaktívnejší.

 
 
Mohsova stupnica

  1. mastenec
  2. halit
  3. kalcit
  4. fluorit
  5. apatit
  6. živec
  7. kremeň
  8. topás
  9. korund
  10. diamant

Ďalšie alotropické modifikácie sú chemicky inertné - nezlučujú sa.
 
Bór sa vyskytuje iba vo forme kyslíkatých zlúčenín, napríklad sasolín H3BO3, bórax, boracit, kernit.

 
 
Vlastnosti

Bór patrí do III.A skupiny a 2. periódy v PSP. III.A skupina nám napovedá, že bór má vo valenčnej sfére 3 elektróny a konfigurácia valenčnej sféry je 2s2 2p1.

 
Bór má vo valenčnej sfére 3 elektróny, na ich odtrhnutie je potrebná veľká energia - ionizačná energia, a to znamená, že bór nevytvára katióny B3+. Bór je v elementárnom stave pevná, tmavá látka s kovovým leskom a je chemicky nereaktívna. Keďže bór nevytvára katióny, v zlúčeninách sa viaže kovalentnými väzbami. Hodnota elektronegativity bóru je X = 2,0.

Na základe konfigurácie valenčnej sféry vidíme, že bór by mal byť jednoväzbový pretože má jeden nespárený elektrón v orbitále p. Po dodaní energie však bór prechádza do vzbudeného - excitovaného stavu, kedy elektrón z s orbitálu prechádza do orbitálu p. Vznikajú 3 nespárené elektróny, z čoho vidíme, že bór sa väčšinou viaže troma väzbami. V tom prípade je v stave sp2 hybridizácie.

  • Pevná, tvrdá, čierna látka s kovovým leskom
  • Polovodič
  • Svojimi chemickými vlastnosťami sa podobá na kremík
  • Málo reaktívny
  • Tvorí kovalentné väzby
  • Trojväzbový, niekedy štvorväzbový – v diboráne
  • Vysoká ionizačná energia (katióny B3+ sa nevyskytujú)

 
Výroba
Bór sa vyrába elektrolýzou roztavených boritanov alebo redukciou oxidu boritého silno elektropozitívnym kovom
B2O3 + 3Mg → 2 B + 3 MgO

 
Použitie
Bór sa využíva v atómových reaktoroch – riadiace tyče
V hutníctve neželezitých kovov sa používa ako dezoxidačný prostriedok.

 
Zlúčeniny bóru

 
 
Borány
Borány sú zlúčeniny bóru s vodíkom. V ich štruktúre sú delokalizované elektróny – rozložené medzi väčším počtom atómov. Napríklad v molekule B2H6 – diborán, kde je vodíková väzba rozložená medzi troma atómami.

  • veľmi reaktívne látky
  • samozápalné
  • využívajú sa pri syntéze organických zlúčenín

Zdroj: http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/c/cf/Diborane-3D-balls.png/250px-Diborane-3D-balls.png
 

 
Boridy
  • zlúčeniny bóru s kovmi. Majú zložitú štruktúru, sú chemicky inertné a niektoré sa vyznačujú dobrou elektrickou vodivosťou.
  • Žiaruvzdorné látky
  • Vyrábajú sa z nich brúsne a žiaruvzdorné materiály
  • vysoká tvrdosť, vysoká teplota topenia, elektricky vodivé látky
 
Príklad štruktúry boridu - napríklad borid horečnatý Mg3B2.

Zdroj: http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/5/52/Borid_MB2.gif


 
Kyslíkaté zlúčeniny
H3BO3 - polymérna - slabá kyselina trihydrogenboritá (jednosýtna kyselina), tvorí biele šupinkovité kryštály, ktoré sú málo rozpustné vo vode. Jej vodný roztok je veľmi slabá kyselina s antiseptickými účinkami – bórová voda, ktorá sa používa v medicíne.

Kyselina boritá
Zdroj: http://www.sestra.sk/images/thumb/4/44/Boric_acid.jpg/300px-Boric_acid.jpg

 
Boritany
Na2[B4O5(OH)4] . 8H2O - tetraboritan disodný (borax), tvorí bezfarebné kryštáliky, ktoré na vzduchu podliehajú zvetrávaniu a menia sa na prach. Bezvodý borax sa často používa ako ochranný prvok v metalurgii, ktorý zabraňuje oxidácii spracúvanej zliatiny, pri výrobe smaltovaných nádob a špeciálnych optických skiel.
  • Iba boritany alkalických kovov sú vo vode rozpustné.

 
Oxidy

Oxid boritý B2O3 – bezfarebná sklovitá látka, vzniká horením bóru a z vodou vytvára kyselinu boritú.


 
Hliník

Hliník sa nachádza v 3. perióde a v III.A skupine na základe čoho vieme, že vo valenčnej sfére má 3 valenčné elektróny.

 
Elektrónová konfigurácia valenčnej sféry hliníka je 3s2 3p1.

Zdroj: http://www.kabelrecycling.sk/img/hlinik.jpg

Výskyt

Hliník je tretí najrozšírenejší prvok v zemskej kôre. Vyskytuje sa len v zlúčeninách. Najrozšírenejší je vo forme kremičitanov (súčasť živca, sľudy, ílov). Hliník je súčasťou kaolínu, ktorý obsahuje minerál kaolinit – Al2(OH)4Si2O5 a súčasťou bauxitu – Al2O3 . H2O (hydratovaný oxid hlinitý), nachádza sa aj v korunde Al2O3. Z kaolínu sa vyrábajú keramické výrobky. Zmesou kaolínu,  rozomletého živca a kremeňa sa získava porcelán.

 
Fyzikálne vlastnosti hliníka

Hliník je striebrobiely kov, má malú hustotu, je kujný a ťažný a veľmi dobre vedie elektrický prúd a teplo. Je to ľahký a krehký kov.
 
 
Chemické vlastnosti

 
Pretože hodnota elektronegativity je X = 1,5
  • vytvára v zlúčeninách silne polárne kovalentné väzby (aj napriek tomu, že je to kov)
  • Na vzduchu oxiduje a pokrýva sa kompaktnou vrstvičkou oxidu a hydroxidu, ktorá ho ochraňuje pred možnou koróziou. Vrstvu oxidov a hydroxidov je možné vytvoriť aj umelo anodickou oxidáciou – Eloxácia (eloxovanie).
  • Voči vzduchu a vode je stály
  • Hliník reaguje aj s kyselinami aj so zásadami – je amfotérny – môže vystupovať aj ako kyselina aj ako zásada.


 
Amfotérny charakter
 

Reakcia s kyselinou
2Al + 6HCl → 2AlCl3 + 3H2
 

Reakcia so zásadou
2Al + 2NaOH + 6 H2O → 2Na[Al(OH)4] + 3H2
Na[Al(OH)4] – tetrahydroxohlinitan sodný
Hliník má redukčné vlastnosti – viaže sa s kyslíkom.

2Al + Fe2O3→ 2Fe + Al2O3
Reakcia prebieha pri zahrievaní a je silne exotermická.

2Al + Fe2O3 - túto zmes nazývame TERMIT
 
Pri uvedenej reakcii nastáva redukcia a vzniká tekuté železo. Redukčná schopnosť hliníka sa využíva na získavanie niektorých kovov, ako napríklad železa z oxidov daných kovov pri teplote 3000 – 3500 °C. Uvedenú metódu nazývame aluminotermia.
  • Má redukčné vlastnosti
  • Na vzduchu horí intenzívnym svietivým plameňom za vzniku oxidu
4 Al + 3 O2 → 2 Al2O3
Môže byť aj šesťväzbový, napríklad v hexafluorohlinitanovom ióne [AlF6]3-

 
Výroba
  • Elektrolýzou taveniny oxidu hlinitého a kryolitu pri teplote 950°C

 
Použitie

Hliník sa používa na výrobu zliatin (dural), fólií – alobalov, zrkadiel a na ochranu kovov proti korózii.
  • Jeho redukčné vlastnosti sa využívajú na získavanie niektorých kovov – Mn, Mo, Cr z ich oxidov pri vysokých teplotách aluminotermiou.
  • ako mincový kov a podobne.

 
Zlúčeniny hliníka

 
AlCl3 - chlorid hlinitý
(Lewisova kyselina). Často využívaná ako katalyzátor v niektorých reakciách, ktorý na seba viaže látky, ktoré majú voľný elektrónový pár, napríklad alkoholy, ketóny, étery, amíny a ďalšie.

AlF3 – fluorid hlinitý – nereaktívny, nerozpustný
Zdroj: http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/2/2d/Chlorid_hlinit%C3%BD.PNG

 
 
Al2O3 – oxid hlinitý
Je hlavnou surovinou pri výrobe hliníka. Je amfotérny a reaguje s vodnými roztokmi silných kyselín aj zásad. V prírode sa vyskytuje ako tvrdý minerál korund alebo ako jeho drahokamové odrody rubín a zafír.
  • dá sa pripraviť spaľovaním hliníka
  • je nerozpustný vo vode
  • korund slúži na výrobu brúsnych a žiaruvzdorných materiálov
 
Zdroj: http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/e/ef/Oxid_hlinit%C3%BD.JPG
 

 
Al(OH)3 – hydroxid hlinitý

Je hydrátom oxidu hlinitého.
Podobne ako oxid hlinitý je amfotérna látka a reaguje s vodnými roztokmi silných kyselín a zásad.
 
Zdroj: http://www.prochemie.cz/chem/hydroxid-hlinity-bezvody.jpg


 
Reakcia s kyselinou
3HCl + Al(OH)3→ AlCl3 +3 H2O

 
Reakcia so zásadou
Al(OH)3 + NaOH → Na[Al(OH)4]



Použitá literatúra:
1. Chémia pre 1. ročník gymnázií.
2. http://sk.wikipedia.org/wiki/Oxid_hlinit%C3%BD
3. Zmaturuj z chémie
4. http://sk.wikipedia.org/wiki/B%C3%B3r
5. http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/c/cf/Diborane-3D-balls.png/250px-Diborane-3D-balls.png
6. http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/5/52/Borid_MB2.gif
7. http://www.sestra.sk/images/thumb/4/44/Boric_acid.jpg/300px-Boric_acid.jpg
8. http://www.kabelrecycling.sk/img/hlinik.jpg
9. http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/2/2d/Chlorid_hlinit%C3%BD.PNG
10. http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/e/ef/Oxid_hlinit%C3%BD.JPG
11. http://www.prochemie.cz/chem/hydroxid-hlinity-bezvody.jpg
12. Anorganická chémia, Poláček, Kulich, Tomáš, Vollmanová, Nitra 2003