Vypracoval: Juraj Melišík

 

 



 
rozloha
 
hustota
v km2
počet obyv.
obyv./km2
Španielsko
498 506
45 967 632
92,2
Portugalsko
91 568
10 627 250
116,0
Taliansko
301 230
60 157 214
199,7
Grécko
131 940
11 257 285
85,3
 
 
ŠPANIELSKO
 
Poloha: zaberá prevažnú časť Pyrenejského polostrova, Baleárske ostrovy, Kanárske ostrovy;
- kolónie Ceuta a Melilla na Marockom pobreží;
- veľmi výhodná poloha, prístup k Atlantickému oceánu i k Stredozemnému moru.
 
Povrch: prevažne hornatý, najvyššie vystupuje na juhu pohorie Sierra Nevada a na severovýchode Pyreneje – v oboch pohoriach je v najvyšších častiach ľadovcový reliéf;
- vnútrozemie vypĺňa náhorná plošina Meseta;
- na JZ Andalúzska nížina.
 
Podnebie: na SZ vplyv Atlantického o.; pri Stredozemnom mori subtropické (leto suché a veľmi teplé, zima mierna); podnebie Mesety veľmi suché a horúce, v zime chladné.
 
Rastlinstvo: na Mesete sa strieda suchá step porastená trávou s prevažne riedkymi porastami stromov a kríkov
- lesov je menej, väčšina lesov rastie v najvlhšej oblasti na severozápade a severe krajiny
 
Vodstvo: rieky nie sú vhodné na plavbu. - využítie - výroba elektriny a zavlažovanie.
- najdlhšia rieka Tajov lete vysychá, vodnatejšie sú Ebro a Duero,
 
Poľnohospodárstvo: najvhodnejšie podmienky pre poľnohospodárstvo - Andalúzska nížina, menšie nížiny na pobreží a pozdĺž riek.
- prevláda rastlinná výroba: vyniká pestovaním olív, viniča, citrusov a korkového duba, ďalej pšenica, kukurica, zemiaky, raž, jačmeň, strukoviny. - svetové prvenstvo vo výrobe olivového oleja a v zbere pomarančov, citrónov. Dôležitý je rybolov
 
Nerastné suroviny: významná najmä ťažba ortuti (1. miesto na svete), zinku, volfrámu a niektorých ďalších rúd; železná ruda, č. uhlie
 
Priemysel:
hutníctvo (spracúva domáce rudy)
chemická výroba (dovážaná ropa )
moderné strojárske závodov (výroba automobilov, lietadiel, lodí).
potravinárstvo spracovanie domácich surovín
 
Obyvateľstvo: 3/4 Španieli, - viaceré národnosti (najpočetnejší Katalánci, asi 6,5 mil. - žijú na severovýchode a na Baleároch), pri Biskajskom zálive západne od Pyrenejí žijú na malom území Baskovia (asi 1,5 mil.). (bombové atentáty, únosy, vraždy) baskická separatistická organizácia ETA (Baskicko a sloboda). Baskicko má autonómiu. ETA bojuje za jeho úplnú nezávislosť.
Vnútrozemie krajiny je zaľudnené riedko, okrem oblasti hlavného mesta Madrid (vyše 4 mil). Politické, hospodárske a kultúrne stredisko štátu s veľmi cennými umeleckými zbierkami (galéria Prado, hrad Escorial a i.) a najväčšia dopravná križovatka.
Druhé najväčšie mesto a prístav, priemyselné a kultúrne stredisko so vzácnymi pamiatkami je Barcelona (asi 3,5 mil). Nasledujú Valencia, Sevilla, Zaragoza.
 
Zahraničný obchod: dôležitá námorná, vo vnútroštátnej preprave osôb a tovarov automobilová doprava. - najväčší obchodní partneri: Francúzsko a Nemecko.
 
Cestovný ruch: po Francúzsku najviac zahraničných turistov (zvyčajne je ich počet väčší ako obyvateľov štátu). - svojrázna príroda, krásne pláže, historické, staviteľské a umelecké pamiatky. 30 patrí do Svetového kultúrneho dedičstva.
 
 
PORTUGALSKO
 
Poloha: západná časť Pyrenejského polostrova
 
Povrch: prevažne nížinatý,
 
Podnebie: vlhkejšie a miernejšie prímorské podnebie,
 
Vodstvo: rieky majú dostatok vody. , najdlhšie riekyTejo a Douro - splavné, v ústiach - najväčšie prístavy a priemyselné strediská - hlavné mesto Lisabon (Lisboa, 2 mil.) a Porto (vyše 1 mil).
 
Obyvateľstvo: národnostne jednotné,- rozmiestnené rovnomernejšie, prevažuje vidiecke osídlenie
 
Poľnohospodárstvo: prevláda rastlinná výroba. Pestovanie južného ovocia (citrusy, mandle, figy, datle a i.), olív, viniča a korkového duba (má svetové prvenstvo v produkcii korku a jeho vývoze).
- dôležitý morský rybolov a spracovanie rýb (známe sardinky).
Donedávna - štát s prevládajúcim poľnohospodárstvom, v súčasnosti - dobre rozvinutý priemysel a služby. Hospodársky rast a prestáva byť vysťahovaleckou krajinou.
 
Cestovný ruch: prímorské strediská, mestá, pútnické miesto Fatima
 
 
TALIANSKO
 
Hospodársky najvyspelejší štát južnej Európy. - popredné postavenie medzi štátmi Európy
 
Poloha: výhodná geografická poloha v strednej časti Stredozemného mora.
zaberá Apeninský polostrov s priľahlým územím na severe a ostrovmi v Stredozemnom mori. -Sicília a Sardínia. Od Afriky-140 km široký Sicílsky prieliv
 
Povrch:prevažne vypĺňajú pohoria, medzi Alpami a Apeninami - rozsiahla Pádska nížina.
 
Podnebie: prechodné podnebie, dostatok zrážok - Pádska nížina
Apeninský polostrov a ostrovy – subtropické podnebie (horúce a suché letá, mierne zimy
 
Vodstvo: hustá riečna sieť- výroba elektrickej energie a zavlažovanie, rieka Pád, jazerá ľadovcového pôvodu - Gardské, Comské, Apeninský polostrov - riekykrátke v lete vysýchajú Tiber
 
Poľnohospodárstvo: Pádska nížina - výnosná rastlinná i živočíšna výroba. pšenica,kukurica, cukrová repa a ryža. pomaranče, olivy, vinič, jablká, hrušky, orechy, zelenina
- pasienky s chovom dobytka a oviec - Apeniny a predhoria Álp.
- lesy majú menšiu rozlohu a hospodársky význam. Na celom Apeninskom polostrove a ostrovoch sú rozšírené krovinaté porasty - macchie
 
Nerastné suroviny: nemá dostatok nerastných surovín - síra, mramor, rudy a ortuť
 
Priemysel: významné postavenie strojárstvo (automobily, motocykle, lode, stroje a prístroje, elektrotechnika a i.), hutníctvo (oceľ a hliník), chemická výroba (petrochémia, umelé hnojivá, lieky a i.).
- kvalitou vynikajú potravinárske, textilné a najmä obuvnícke výrobky.
- nerovnomerné rozmiestnenie priemyslu na území štátu.
Sever priemyselná oblasť Talianska 1/2 obyvateľov krajiny. Hustota zaľudnenia dosahuje priemerne až 500 obyv/1 km2.
- stredné a južné Taliansko- hospodársky menej rozvinuté, poľnohospodárske
 
Mestá: najväčším priemyselným strediskom Miláno(Milano, 1,3 mil, aglomerácia 5 mil),
výroba automobilov Fiat - Turín (Torino, 1 mil. obyv.).
- Janov(Genova, 700 tis.) - veľké lodenice a najväčší prístav
- Benátky (Venezia – venecia) - na vyše sto ostrovoch oddelených kanálmi
- hlavné mesto Rím(Roma, 2,7 mil). Mnoho stavebných a kultúrnych pamiatok (námestie Rímske fórum, Koloseum a i.).
- v západnej časti Ríma leží najmenší štát sveta Vatikán, stredisko katolíckej cirkvi a jej najvyššieho predstaviteľa – pápeža, vzácne staviteľské a umelecké pamiatky (Chrám sv. Petra, Sixtínska kaplnka a i.)
- prístavné mesto Neapol (Napoli, 1 mil, aglomerácia asi 3,5 mil).- poloha pri zálive v pozadí s Vezuvom
Na ostrove Sicília je najvyššia európska činná sopka Etnaa ďalšie na Liparských ostrovoch (Stromboli, Lipari, Vulcano). najväčšie priemyselné stredisko a prístav je hlavné mesto Palermo (700 tis.).
 
Doprava a cestovný ruch:vynikajúci stavitelia ciest a železničných tratí. - vybudovaná doprava , vysoká úroveň služieb prispievajú k poprednému postaveniu v cestovnom ruchu. -rekreačné strediská na pobreží, ostrovoch a v Alpách, národných parkov (Abruzzo, Gran Sasso ďItalia) historické a kultúrne pamiatky v mestách. Súčasť Svetového kultúrneho dedičstva.
 
Malta (380 tis). - samostatnosť od 1964 (predtým britská vojenská námorná základňa). - dôležitá poloha - k Suezskému prieplavu. - odvetvia hospodárstva spotrebný priemysel a stavba lodí., cestovný ruch. Malta je pridružený štát EÚ.
 
 
GRÉCKO
 
- priemyselno-poľnohospodársky štát s rozvinutým cestovným ruchom.
 
Poloha: polostrovná a ostrovná krajina. v najjužnejšej časti Balkánskeho polostrova s veľmi členitým pobrežím. patria mu početné ostrovy a súostrovia v Egejskom, Iónskom a Stredozemnom mori. najväčší z nich ostrov Kréta;
 
Povrch: hornatá krajina - pohoria presahujú nadmorskú výšku 2 000 m, najvyšší vrch - legendárny Olymp má 2 917 m. menšie nížiny s úrodnejšími pôdami sú najmä pri pobreží.
 
Podnebie: väčšina územia má prímorské subtropické podnebie.chladnejšie je vo vyšších pohoriach vo vnútrozemí. najviac zrážok- západné pobrežie
 
Vodstvo:dlhšie a vodnatejšie rieky (Vardar, Marica) pritekajú zo susedných štátov.
- rozloha lesov –malá, krovinaté porasty podobné macchiám.
 
Poľnohospodárstvo: pasienky s chovom oviec a kôz., obilie (zber nepostačuje pre domácu spotrebu). dôležité i na vývoz je pestovanie subtropických plodín - viniča, olivovníka, figovníka, citrusov a tabaku.,rozšírený je rybolov.
- špecialita sú sušené hrozienka (korintky - podľa mesta Korint)
- lov morských húb - Kalymnos v Južných Sporadoch. lov húb - hlavný zdroj obživy obyvateľov
 
Obyvateľstvo: národnostne takmer jednotné (menšiny Macedónci, Turci, Albánci).
- rozmiestnené nerovnomerne, mnoho Grékov trvalo žije v zahraničí.
 
Priemysel: nemá dostatok nerastných surovín (okrem kvalitného mramoru a niektorých rúd, najmä bauxitu a magnezitu - 3. miesto v Európe), potravinárstvo a textilná výroba, hutníctvo, strojár­stvo a chemická výroba.
- najdôležitejšia hospodárska oblasť je na juhovýchode Grécka.1/3 obyvateľov štátu
 
Mestá: hlavné mesto Atény (Athína, asíne, 3,1 mil.) - rozličný priemysel, pamiatky z antického obdobia,- s najväčším prístavom Pireus tvoria aglomeráciu.
- druhé najväčšie mesto Solún (Thessaloníki, asi 400 tis.), priem. stredisko, prístav
 
Doprava:námorná - najväčšie obchodné loďstvo v Európe.
 
Cestovný ruch:početné a vzácne historické pamiatky navštevujú každoročne milióny turistov. -miesta gréckej histórie (Sparta, Olympia, Delfy a L), ale aj národné parky a iné zvláštnosti (skalné mesto Meteóra s kláštormi). Veľa pamiatok patrí do Svetového kultúrneho dedičstva.