Vypracoval: Juraj Melišík

 

 

                                     rozloha                 hustota                     

                                      v km2                   počet obyv.           obyv./km2

Litva                            65 200               3 700 000                    56,7

Lotyšsko                     64 500               2 400 000                    37,2

Estónsko                     45 100               1 400 000                    31

 

 

Pobaltské republiky sú priemyselno-poľ­nohospodárske štáty. V bývalom Sovietskom zvä­ze patrili medzi hospodársky rozvinuté s vyššou ži­votnou úrovňou obyvateľstva. Vyrábajú dostatok základných potravín a hodnotný spotrebný tovar. Po získaní nezávislosti sa usilujú presadiť s ním na zahraničných trhoch. Podobne ako ostatné nové členské štáty Európskej únie uskutočňujú veľ­ké hospodárske zmeny. Úzko spolupracujú so škandinávskymi štátmi najmä pri ochrane život­ného prostredia.

 

Litva, Lotyšsko a Estónsko majú výhodnú prímorskú polohu.

Povrch majú prevažne rovinatý, miestami vy­stupujú pahorkatiny.

Podnebie je mierne s dos­tatkom zrážok.

Rieky sú kratšie, ale vodnaté. (Západná Dvina a Neman.) jazerá, močiare a rašeli­niská. Striedajú sa s ostrovčekmi borovicových a listnatých lesov, lúkami a pasienkami.

 

Poľnohospodárstvo pestovanie krmovín, zemiakov, raže, ovsa a ľanu.

-dôleži­tejšia je živočíšna výroba - chov dobytka, ošípa­ných a hydiny,  rybolov.

Nerastné suroviny

  • ťažba  rašeliny a v Estónsku horľavé bridlice – tepelné elektrár­ne.
  • na pobreží Baltského mora sa získava vzácna surovina jantár.

Priemysel - výrobky s malou spotrebou materiálu, ale vyžaduje kvalifikovanú prácu.

- niektoré odbory strojárstva (elektro­technika, elektronika, výroba obrábacích strojov a i.). 

- tradičný potravinársky, textilný a drevo­spracujúci priemysel

 

Litva je najväčšia pobaltská republika, ale má najužší prístup k moru. Z hľadiska historického vývoja a polohy má Litva najbližšie k strednej Európe. Hlavné mesto Vilnius (takmer 600 tis.) je dôležité strojárske a kultúrne stredisko s univerzi­tou. V najväčšom prístave Klaipeda sú lodenice, spracovanie rýb a jantáru. Litovčania tvoria štyri pätiny obyvateľstva, z ostatných národností sú najpočetnejší Rusi. Najviac obyvateľov pracuje v službách a v priemysle. V Európe je Litva popri Francúzsku najviac závislá na jadrovej energii (jediná elektráreň dodáva asi tri štvrtiny elektriny). V zahraničnom obchode má najväčší podiel Rusko a Nemecko.

 

Lotyšsko má najlepší prístup k moru. Hlavné mesto Riga (vyše 921 tis.) má rozmanitý priemysel a jeden z najväčších prístavov pri Baltskom mori. Lotyši tvoria iba ½ obyvateľstva štátu (1/3 Rusi, Bielorusi, Ukrajinci). Väčšina pracuje v službách, v poľnohospodárstve viac než v priemysle. Vyváža drevo, výrobky spotrebného a kožiarskeho priemyslu.

 

Estónsko je najmenší pobaltský štát. Hlavné mesto Tallin (vyše 400 tis.) je priemyselné stre­disko s dôležitým prístavom. Estónci tvoria necelé 2/3 obyvateľstva (Rusi asi 30 %). Najviac pra­cujú v službách a v priemysle. Rozvinuté sú viaceré priemyselné odvetvia (ťažobný, chemický, stro­jársky, papierenský, textilný). Najužšie zahraničné hospodárske vzťahy má so škandinávskymi štátmi a Nemeckom.