Vypracovala: Mgr. Zuzan Szocsová


 
Ekosystém
 
  • základná funkčná jednotka ekosféry (biosféry).
  • vymedzený určitým priestorom
  • nie je uzavretý - komunikuje s prostredím okolo, je to otvorená sústava, v ktorej prebieha prenos energie, informácií a látok.
  • vo vnútri ekosystému existujú vzájomné vzťahy medzi všetkými živými organizmami (biotickým prostredím) a neživou prírodou (abiotickým prostredím)
  • vzájomná komunikácia prebieha prostredníctvom toku energie, trofických vzťahov, výmeny látok a zmenami v čase.
  • rozlišujeme v ňom živú časť – biocenózu - predstavuje organickú zložku a neživú časť – voda, klíma, pôda a iné - predstavuje anorganickú zložku.
  • ekosystémy, ktoré sa vyznačujú spoločnými vlastnosťami a charakterom nazývame biómy.

 
Hierarchická úroveň živých organizmov v ekosystéme


  1. producenti – do tejto skupiny patria autotrofné organizmy schopné fotosyntézy (napríklad zelené rastliny). Produkujú kyslík, ktorý je podmienkou na život.
  2. konzumenti – heterotrofné organizmy – 1. až 3. rádu.
  3.  dekompozítory - reducenti – rozkladajú organické látky, ktoré mineralizujú (saprofágne organizmy). Vytvárajú rozkladný potravinový reťazec.

 
Potravné reťazce


Podľa toho či sa potravný reťazec viaže na živú hmotu alebo neživú biomasu rozlišujeme dva typy potravných reťazcov:


1. Rozkladno – detritický - Začína sa biomasou, ktorá dopadne na zem a je materiálom pre postupný rozklad. Na rozklade biomasy sa podieľajú heterotrofné organizmy  - dekompozítory (baktérie, huby, prvoky – tvoria edafón). Pri prvotnom rozklade vzniká detritus. Detritus vzniká pôsobením baktérií v pôde. Časť rozkladajúcej sa organickej hmoty zostáva v pôde vo forme napríklad fosílnych palív – uhlie, ropa, zemný plyn (je v nich zafixovaná energia) alebo vo forme humusu – organickej pôdnej hmoty.
 
Detritový reťazec je základom pre kolobeh uhlíka a minerálnych látok.
 


2. Pastvinovo – koristnícky reťazec – začína sa živou biomasou primárnych producentov. Tá slúži ako potrava herbivorov – bylinožravcov (cicavce, dobytok všežravce, človek). Herbivory sú požierané karnivormi – mäsožravcami. Osobitným vzťahom tejto skupiny je aj parazitizmus – vzťah medzi hostiteľom a parazitom.


Vývoj ekosystému - sukcesia

 
  1. Prvá etapa - mladý ekosystém.
Prvá fáza nastane po narušení starého ekosystému. Narušenie môžu spôsobiť napríklad horotvorné procesy, prírodné katastrofy, narušenie prírodnej rovnováhy v ekosystéme, alebo necitlivé zásahy človeka do prírody. Pri rozpade starého ekosystému dochádza k ústupu rastlinných i živočíšnych druhov, ktoré boli súčasťou ekosystému, druhová diverzita je nízka. Staré druhy sú nahradené novými druhmi, ktoré životné podmienky v novom ekosystéme akceptujú a vyhovujú im. Proces, v ktorom dochádza k zásadným zmenám v biodiverzite, teda k zmenám v druhovej skladbe (zmeny spoločenstiev), sa nazýva ekologická sukcesia (ekologické nahrádzanie). Sukcesia je podmienená abiotickými podmienkami a smeruje k nadobudnutiu rovnováhy ekosystému. V tejto prvej fáze je väčšinou počet druhov, ktoré sú zastúpené v ekosystéme malý (ale počet jedincov môže byť veľký).
 
Sukcesia môže byť primárna a sekundárna:
 
  • Primárna sukcesia – prebieha na mieste, kde sa živočíchy a rastliny nevyskytovali. Napríklad na holých skalách alebo na území, kde vybuchla sopka.
 
  • Sekundárna sukcesia – Proces obnovy poškodeného ekosystému.
 
# Zdroj: http://www.slsbs.edu.sk/lesy/foto2/sukcesia%20na%20brehu%20rybnika.jpg
  • sukcesia na brehu rybníka

 

  1. Druhá etapa je dozrievanie ekosystému.
V tomto období dochádza k ustáleniu abiotických podmienok prostredia. Pre túto etapu je typické zvyšovanie počtu ekologických druhov. Medzi prítomnými druhmi sa ustaľujú potravové vzťahy.

  1. Tretia etapa vývoja ekosystému je dosiahnutie jeho stability.
Takýto stabilizovaný ekosystém, s pevne vybudovanými biotickými vzťahmi a abiotickými faktormi, nazývame klimax. Klimaxová rovnováha trvá dovtedy, kým zmenené podmienky nespôsobia rozpad ekosystému.


Delenie ekosystémov podľa pôsobenia človeka:
1. prirodzené – jazero, mokrade.
2. polokultúrne – rybníky.
3. kultúrne – záhrada, pole.

 
Prirodzené ekosystémy ďalej rozlišujeme na:
- terestrické (pevninské) – lesy, tundry,
- semiterestrické (mokré stanovištia) - mokrade
- limnické (sladkovodné)  - jazerá, rieky
- marinné (morské) – oceány, moria


Ekosystémy pozmenené ľudskou činnosťou delíme na:
- urbánno - industriálne (mestsko - priemyselné)  - sídla, priemyselné oblasti
- agrocenózy (poľnohospodárske) – polia, sady, vinice


Príklad: ekosystém jazera

Zdroj: http://www.fs.vsb.cz/books/sipro/obr/obr434.gif
 
Použitá literaúra:
Geografia pre 1. Ročník gymnázií

 

Prehľad biológie 2

 

http://www.fs.vsb.cz/books/sipro/obr/obr434.gif