Vypracoval: Mgr. Tomáš Godiš

 

 

1, Pociťovanie, vnímanie, predstavivosť.

 

Rovnako ako človeka charakterizujú jeho psychické vlastnosti, tak ho charakterizuje aj to ako veci vníma, ako premýšľa, učí sa a pamätá si. Medzi poznávacie psychické procesy zaraďujeme pociťovanie, vnímanie, predstavivosť, pamäť ako aj pojmové poznávanie.

 

Pociťovanie – je to pasívny proces získavania podnetov z vonkajšieho a vnútorného prostredia pomocou zmyslových (senzorických) orgánov, ktoré sa spracovávajú do podoby nervových impulzov. Tieto impulzy mozog ďalej využíva. Výsledkom celého tohto procesu je vznik pocitu. Cit teda vzniká odrazom jednotlivých vlastností predmetov a javov, ktoré pôsobia na receptory človeka.

 

Podľa typu receptorov rozdeľujeme pocity na:

 

Vonkajšie pocity - tieto sa prijímajú cez podnety zvonku – zrakové, sluchové, čuchové, dotykové, chuťové a kožné pocity

Vnútorné pocity - sú to také, ktoré vznikajú cez podnety zvnútra – akoby z organizmu samotného – pocity pohybu, polohy, rovnováhy, bolesti, trávenia, dýchania, vylučovania, krvného obehu, vyčerpanosti, sexuálne pocity.

 

a.) Zrakové pocity: Sú vyvolávané svetelnými podnetmi – teda svetlom. Tieto podnety pôsobia na zrakové bunky – čapíky a tyčinky. Práve oni sú zrakovým receptorom. Psychickým pocitom (zážitkom) sú v tomto prípade pocity farebnosti – farieb. Všetky pociťované farby možno rozdeliť do dvoch skupín, a to:

  1. chromatické farby – červená, žltá, zelená a modrá a ich mnohé kombinácie,

  2. achromatické farby - biela, čierna a odtiene sivej.

 

b.) Sluchové pocity: Sú vyvolávané zvukovými podnetmi – zvukovými vlnami rôznej frekvencie a amplitúdy, ako i formy kmitania. Receptorom je Cortiho orgán, ktorý je umiestnený v slimáku vnútorného ucha. Psychickým pocitom je posluch tónov a šumov.

 

c) Čuchové pocity – sú spojené s emocionálnym citovým ladením. To znamená, že každý čuchový pocit dokáže v človeku vyvolať pocit príjemného respektíve nepríjemného. Podnetom je istá chemická látka, prchavá látka, ktorá pôsobí na receptory v čuchovej sliznici. Čuchové pocity delíme na vône a zápachy.

 

d.) Chuťové pocity - podnetom chuťových pocitov sú predovšetkým chemické látky rozpustné v našich slinách. Tieto pôsobia na chuťové poháriky, ktoré má každý človek na jazyku.

 

e.) Kožné pocity – Receptorom je naša koža (povrch tela). Sem zaradujeme pocity bolesti (pocit bolesti nám signalizuje, že niečo nie je v poriadku), pocity tepla a chladu (podnetom je teplota. Tento pocit je dôležitý pri samoregulácií teploty - ak nám je zima, snaží sa telo produkovať alebo udržiavať teplo), hmatové pocity – (sú to pocity tlaku a dotyku, ktoré vyvoláva dotyk. Tlak vyvoláva silný dotyk).

 

f.) Pocity polohy a rovnováhy – Sú pocity sebaorientácie, ktoré nám dávajú základné informácie o tom, kde v priestore sa nachádzame (vzhľadom na svoju kolmicu), aký je stav nášho tela, rovnako aj to či sa telo pohybuje, alebo je v pokoji, či leží alebo stojí, atď.

 

g.) Pocity pohybu – tieto pocity sú dôležité pre náš pohyb a premiestňovanie sa z miesta na miesto. Informujú nás o tom, aký prudký je náš pohyb, rovnako aj o koordinovanosti jednotlivých pohybov nášho tela.

 

 

Vnímanie - je taký psychický proces, ktorý nevyhnutne súvisí s pociťovaním a pocitmi. Mohli by sme dokonca povedať, že vnímanie je vlastne súčet a vyhodnotenie pocitov človeka. Definujeme ho teda ako proces ktorý spočíva vo výbere, organizácií a interpretácií senzorických informácií. (To znamená, že pocity ktoré človek v danej chvíli pociťuje sa mozog snaži triediť a spracúvať do podoby niečoho zmysluplného). Výsledkom vnímania sú vnemy.

 

Vnímanie môžeme rozdeliť na 3 základné časti, a to:

 

  • Vnímanie tvaru, veľkosti a vzdialenosti – tvary vnímame pomocou zraku, hmatu. Obrysy nejakej veci predovšetkým zrakom. Samozrejme tu pôsobí aj minulá skúsenosť, ktorá nám hovorí o tom, ako sa predmet zmenil, alebo premenil. Čiže akoby sa staré poznatky o veci aktualizovali na novú úroveň. Pri vnímaní tvaru, dochádza aj k takzvaným ilúziám, alebo vnemovým klamom. Je to hlavne vtedy, keď predmet vnímame skreslene. Veľkosť vnímame tiež pomocou zrakových pocitov a pocitov hmatu. Vnímanie vzdialenosti sa realizuje pomocou zraku, hmatu a sluchu. Aj pri tomto vnímaní môže dochádzať ku klamom, ktoré nesprávne určia vzdialenosť. Stáva sa to nesprávnym vyhodnotením jedného z pocitov, ktorý nám objekt lokalizuje. Je to jav častý u vodičov, ktorí neodhadnú vzdialenosť a napr. neskôr brzdia, ako by mali (vzniká to predovšetkým kvôli fyziologickým faktorom).

  • Vnímanie pohybu – vnímame ho predovšetkým sluchom, zrakom a hmatom. Zrakovo sa vníma pohyb jednotlivými obrazmi na sietnici. Tieto sa vyhodnocujú syntézou ako pohyb. Človek dokáže vnímať aj zdanlivý pohyb. Tento však môžeme vnímať hlavne zrakom. (Majme svetlá A, B, C, D, ktoré sú od seba vzdialené pol metra. Postupne zapneme svetlo A – vypneme, zapneme svetlo B - vypneme, potom C a D. Vtedy sa nám zdá akoby sa svetlo pohybovalo – a to je zdanlivý pohyb).

  • Vnímanie času - Čas vnímame z pohľadu prežívania rôznych časových úsekov. Samozrejme čas plynie rovnako, ale človek ho vníma rôzne. Preto toto vnímanie hodnotíme, ako subjektívne vnímanie času, s objektívnou mierou (to znamená, že čas plynie vždy rovnako). Platí, že čas naplnený zaujímavou činnosťou a príjemnými zážitkami plynie rýchlejšie, ako časový úsek naplnený nezaujímavou činnosťou a nepríjemnými zážitkami. Ten plynie zdanlivo pomalšie. Dlhšie časové úseky ako sú roky, desaťročia alebo ročné obdobia, vnímame učením – teda sprostredkovaným vnímaním.

 

 

Predstavy - sú to näzorné obrazy predmetu alebo javu, ktorý na naše zmyslové orgány v danom okamihu nepôsobí. Predstava sa zakladá na predošlom vnímaní a prto nie je taká “ostrá” ako priamy vnímaní vnem.

 

Predstavy sa delia na 2 základné typy, a to:

 

  • Pamäťové predstavy – sú také, ktoré sme v minulosti reálne vnímali a teraz si ich vybavujeme. (Nevymysleli sme si ich, jednoducho sme ich už niekedy videli v reálnom živote),

  • Fantazijné predstavy – nie sú priamou reprodukciou vnímaných obrazov skutočnosti. Môžu to byť aj predstavy skutočnosti, ale upravené o detaily, ktoré sme v skutočnosti nikdy v danej podobe nevideli. Rovnako môže isť o objekty reality skombinované tak, ako ich v realite nevnímame (napr. kentaur – ako bájna postava). Podstatou týchto predstáv je fantázia. Fantázia sa definuje ako: psychický proces, ktorý umožňuje vytvárať predstavy takých predmetov a javov, ktoré sme v danej podobe nikdy nevnímali. Poznáme tri druhy fantázijných predstávy a to:

    1. rekonštruujúca fantázia – je to vytváranie predstáv na základe slovného opisu alebo grafického či symbolického zobrazenia,

    2. tvorivá fantázia – je tvorba nových doteraz neexistujúcich obrazov,

    3. bdelé snenie – je to tvorba predstáv želanej budúcnosti. Čiže snívanie o budúcnosti (akú by sme ju chceli mať).

 

 

2, Pamäť

 

Pamäť - definujeme ako súbor istých psychických procesov, ktoré umožňujú osvojenie informácií ich uchovanie a vybavenie.

 

Pamäť sa v dnešnej dobe chápe ako trojfázový proces. Tento pozostáva s nasledovných častí:

  1. senzorická pamäť – (trvá 5 sekúnd) – je to krátka pamäť. Informácia je v pamäti do piatich sekúnd od pôsobenia podnetu na senzor.

  2. krátkodobá pamäť – jej kapacita sa obmedzuje asi na 10 jednotiek, a je to pamäť, ktorá vstupnú informáciu drží v pohotovosti na bezprostredné použitie a potom ju zabúda (napr. zapamätanie si telefónneho čísla, ktoré vytáčam).

  3. dlhodobá pamäť – je pevný disk človeka, kam si ukladáme získané informácie. Informácie v tejto pamäti zostávajú uložené po dlhé roky. Jej kapacita je veľká a závisí od konkrétneho človeka (niekto si zapamätá viac, niekto menej).

 

Typy pamäte podľa zreteľu na individualitu (individuálne špecifiká) človeka:

 

  1. motorická pamäť – je to ľahké a jednoduché zapamätanie si rôznych pohybov. Je to pamäť, ktorú môžeme sledovať napr. u športovcov, ale aj u rôzne zručných ľudí.

  2. názorná pamäť – pomocou názornosti si lepšie pamätáme. Názornosť rozlišujeme na zrakovú a sluchovú (zraková – ľudia si ľahšie zapamätajú informáciu názorne nakreslenú; sluchová – ľudia si ľahšie zapamätajú informáciu, ak si ju vypočujú ). Pri tejto pamäti sa uplatňuje prvá signálna sústava.

  3. slovno-logická pamäť – je taká, pri ktorej si ľahšie zapamätáme pojmy, súdy a úsudky. Pri tejto pamäti sa aktivuje 2. signálna sústava.

  4. emocionálna pamäť – jedná sa o zapamätanie si citovo zafarbených zážitkov (napr. rozchod partnerov, narodenie dieťaťa).

     

 

3, Pojmové poznanie

 

Pojmové poznanie je vlastne poznávanie a rozoznávanie predmetov, javov a skutočností na základe pojmov a nie na základe názorného vnímania. Vývoj pojmového poznávania je nevyhnutne spojený aj s osvojovaním si jazyka. Najprv je potrebné aby si dieťa osvojilo všetky potrebné slová a pojmy a potom na ich základe dokáže postupne vyvíjať aj pojmové myslenie a poznávanie. Myslenie pomocou pojmov a pojmové poznávanie je aj predmetom skúmania psychológa Piageta, ktorý vo svojej kognitívnej teórií vývinu osobnosti plnohodnotné pojmové poznávanie prisudzuje dieťatu v 12-stom roku života. Vtedy si podľa neho dieťa v dostatočnej forme osvojilo jazyk a pojmy a dokáže tieto používať tak aby prostredníctvom nich dokázalo poznávať a plnohodnotne abstraktne myslelo.

 

 

Otázky na zopakovanie:

 

  1. Čo je to pociťovanie?

  2. Aké druhy pocitov poznáte?

  3. Čo je to vnímanie?

  4. Aké druhy vnímania poznáte?

  5. Čo je to pamäť?

  6. Aké druhy pamäte poznáte?

  7. Ako sa vyvíja pojmové poznávanie?

 

 

Použitá literatúra:

 

  1. Kolektív autorov, Zmaturuj z náuky o spoločnosti, Didaktis, Brno, 2002

  2. A. Martinská Vavrová, Príprava na maturitu – náuka o spoločnosti, Príroda, Bratislava, 2009

  3. I. Paulička, Všeobecný encyklopedický slovník, Ottovo nakladatelství, Praha 2005