Vypracovala: PaedDr. Jana Hanesová
K podstatným menám, ktoré sa označujú ako vlastné mená, patria mená osôb, zvierat, obyvateľov miest a krajín, a zemepisné názvy. S vlastnými menami súvisí širší komplex problémov, ako napríklad vynechávanie člena, tvorenie množného čísla a zvláštnosti pri tvorení 2. pádu jednotného čísla. Týmto problémom sa budeme venovať v tejto kapitole.
Osobné mená:
-
sa používajú spravidla bez člena, napr. Maria hat vier Kinder. Schiller hat viele Dramen geschrieben.
-
Vtedy majú v 2. páde koncovku –s, a to dokonca aj ženské mená., napr. Marias Kinder sind sehr nett. Ich habe viele Schillers Dramen gelesen.
-
Koncovka –s v druhom páde odpadá, ak pri osobnom mene stojí člen alebo zámeno., napr. Die Leiden des jungen Werther.
-
Ak sa osobné meno končí na sykavku, ich 2. pád nedostáva koncovku –s, ale:
-
v písomnej forme sa označuje apostrofom
-
vyjadrí sa členom alebo zámenom
-
vyjadrí sa predsunutým slovom
-
nahradzuje sa opisom s von
-
-
Ak pri priezvisku stojí aj meno, obe tvoria jeden celok a koncovku 2. pádu – na rozdiel od slovenčiny – dostane iba posledná časť., napr. Maria Theresias Regierung
-
Pri šľachtických menách s „von“ sa odporúča skloňovať to meno, ktoré je najbližšie k riadiacemu slovu, napr. das Leben Wolframs von Eschenbach
-
Vlastné mená s titulom alebo príbuzenským menom:
-
ak stojí pred menom titul s členom alebo zámenom, skloňuje sa len titul. Mená príbuzenských vzťahov sa správajú tiež ako tituly., napr. die Forschungen des Professors Doktor Schulz
-
ak je tento titul alebo príbuzenské meno bez člena, dostáva koncovku iba meno., napr. Profesor Doktor Schulzes Forschungen
-
-
Titul Doktor sa pokladá za súčasť mena a nikdy sa neskloňuje
-
Tituly Herr, Kollege, Genosse sa vždy skloňujú, bez ohľadu na to, či sú s členom, alebo bez člena., napr. die Vorlesungen des Herrn Braun
-
Panovnícke mená sa píšu s označením rímskou číslovkou a skloňujú sa nasledovne: Mužský rod: Karl VI. – čítame Karl der Vierte a skloňujeme nasledovne: N. Karl der Vierte, G. Karl des Vierten, D. Karl dem Vierten a A. Karl den Vierten.
Obyvateľské mená: tvoríme nasledovným spôsobom:
-
koncovkou –er
-
názov krajiny, mesta, kontinentu + er, napr. Italien – der Italiener, Berlin – der Berliner
-
názov krajiny + prehláska + er , napr. England – der Engländer
-
názov krajiny, svetadielu + ner, napr. Amerika - Amerikaner
-
-
koncovkou –e, kmeň názvu krajiny + -e, napr. Polen - der Pole
-
opisom + der Einwohner, napr. der Einwohner von Buenos Aires
-
Mená obyvateľov zakončené na –er sa skloňujú silno
-
Mená obyvateľov zakončené na –e sa skloňjú slabo, výnimku tvorí slovo der Deutsche (Nemec), ktoré sa skloňuje ako spodstatnené prídavné meno: der Deutsche, (Nemec) die Deutsche, ( Nemka), Die Deutschen (Nemci)
-
Ženské podoby obyvateľských mien sa tvoria pomocou prípony – in, napr. der Spanier – die Spanierin
-
K silnému skloňovaniu patria nasledovné obyvateľské mená: der Ägypter, der Araber, der Belgier, der Brasilianer, der Engländer, der Isländer, der Italiener, der Kanadier, der Niederländer, der Norweger, der Österreicher, der Schweizer, der Spanier, der Ukrainer, der Afrikaner, der Amerikaner, der Australier, der Europäer usw.
-
K slabému skloňovaniu patria nasledovné obyvateľské mená: der Afghane, der Brite, der Bulgare, der Chilene, der Chinese, der Däne, der Finne, der Franzose, der Grieche, der Ire, der Kroate, der Pole, der Portugiese, der Rumäne, der Russe, der Schotte, der Schwede, der Slowake, der Slowene, der Tscheche, der Türke, der Ungar, der Vietnamese usw.
Kontrolne otázky:
1. S akým členom sa používajú vlastné mená?
2. Ako vytvoríme druhý pád jednotného čísla od vlastných mien?
3. Ak stojí pred menom titul, ktorú časť spojenia skloňujeme?
4. Ktorý titul je nesklonný?
5. Ako tvoríme obyvateľské mená?
6. Ktoré obyvateľské mená patria k silnému skloňovaniu?
Použitá literatúra:
-
Themen neu I
-
Zmaturuj z nemeckého jazyka
-
Príručná gramatika nemčiny