Vypracovala: Mgr. Viera Hlavinová

 

 

Prozaik a scénarista Peter Jaroš sa narodil v roku 1940 v obci Hybe v robotníckej rodine. Vyštudoval Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Absolvoval štúdium slovenčiny a ruštiny.

Po dokončení štúdia pracoval ako redaktor v nakladateľstve, v časopise Kultúrny život a v Slovenskom rozhlase. Neskôr pôsobil v Slovenskej filmovej tvorbe v Bratislave – sprvu ako scénarista, neskôr ako dramaturg. Istý čas bol poslancom Národnej rady SR.

Peter Jaroš patrí medzi tých spisovateľov, ktorí sa snažili modernizovať slovenskú prózu odklonom od jej socialisticko – realistickej podoby. Využíval postupy existencializmu, nového románu a magického realizmu. Prózu i verše začal písať už počas stredoškolských štúdií.

 

Debutoval novelou Popoludnie na terase. Usiluje sa v nej preniknúť k dôležitým vzťahom, ako je láska, priateľstvo, ba i k problémom života a smrti. Obsahom novely je monologické rozprávanie o každodennom živote v jednej bratislavskej redakcii.

 

V románe (novele) Urob mi more rozvíja príbeh vysokoškoláka na prázdninovej praxi v kameňolome.

 

Súbor kratších poviedok Menuet je tematický spätý s autorovým domovom, s rodným domovom, detstvom. Súbor je zaujímavý tým, že použil postupy modernej prózy, najmä prelínanie reality a fantázie.

 

Zbierka krátkych próz Krvaviny obsahuje krvavé príbehy vyrozprávané s humoristickým zámerom. Autor v nej použil prvky hororu a mystifikáciu životnej reality. Súčasťou tejto zbierky je aj príbeh o Pachovi, hybskom zbojníkovi. Podľa tejto poviedky natočil režisér Martin Ťapák film Pacho, hybský zbojník.

 

Najrozsiahlejším a najúspešnejším Jarošovým dielom je generačný román Tisícročná včela.

Román sa skladá z výjavov zo života troch generácií rodiny murára Martina Pichandu a jeho ženy Ruženy, ich synov Sama, Valenta a dcéry Kristíny a ich detí, z liptovskej obce Hybe.

Starý Martin Pichanda pochodil s partiou murárov veľký kus sveta. Mal záujem o zemepis a rád sníval o vzdialených krajinách. Spoluobčania si ho vážili pre jeho vedomosti i rozprávačské umenie.

Ústrednou postavou románu je jeho syn Samo, ktorého prezývali Včela. Mal veľkú rodinu – šesť detí, a preto musel ťažko pracovať. I napriek mnohým úderom osudu – zastrelili mu syna Janka, syn Samko odišiel do Ameriky, syn Karol padol na talianskom fronte, zomiera aj dcéra Emka – sa nevzdal. Po každom páde vstal a začal odznova svoj životný boj. To, čo ho udržalo pri živote, bola práca.

Z Valenta sa stal doktor práv a výhodne sa oženil do bohatej rodiny.

Kristína po bezdetnom manželstve žila s Julom Mitronom a mali spolu deti.

 

Starý Martin Pichanda umiera náhodne, keď si zamrznutým vínom z rozbitej fľaše napchal plné ústa a udusil sa. Autor chápe smrť ako uzavretie životného cyklu. Je podmienkou obnovovania života, lebo je začiatkom iného cyklu.

 

Ústredným motívom diela je motív práce. Výjavom zo včelína, kde Martin spí a prichádza k nemu včelia matka, Jaroš navodzuje styk človeka s prírodou. Včela je večná, plodná a pracovitá. Autor teda poukazuje na pracovitosť slovenského človeka: „ Sme ako tie včely, len sa na ne pozrite. Robota nás vždy spasila. Tisíc rokov sme vydržali len preto, že vieme robiť.“ Román evokuje mýtus o pracovitosti, usilovnosti, šikovnosti a vitalite slovenského národa.

Ďalším určujúcim faktorom života je v románe popri práci láska. Autor dokazuje jej nekonečné podoby – milenecká, manželská, láska k deťom, k vlasti ...

Príbehy nie sú uzavreté len do rodiny Pichandovcov alebo do dediny Hybe, ale sú otvorené i do iných krajín a národov Rakúsko – Uhorska a približujú nám aj problémy, ktoré priniesla prvá svetová vojna a rozpad Rakúsko – Uhorskej monarchie. Autor pochopil, že dejiny Slovákov nepísali kráľovské dynastie, ale rody Pichandovcov a iných neurodzených ľudí. Písali ich svojou prácou.

 

Peter Jaroš v románe využil:

 

  • slovenské ľudové príslovia, porekadlá a piesne

  • citácie novinových správ, sťažností poddaných (postmodernistické postupy)

  • prvky magického realizmu – mýty, legendy, karnevalové scény, zázraky, povery, sny

  • symboly: včela (pracovitosť), vrana (smrť), ryba (mlčanlivosť), veľryba (sen o cestovaní).

 

Voľným pokračovaním tohto románu je próza Nemé ucho, hluché oko.

 

 

Kontrolné úlohy:

 

  1. Načrtnite portrét Petra Jaroša.

  2. Charakterizujte tvorbu Petra Jaroša, jej žánre.

  3. Porovnajte diela Petra Jaroša z hľadiska tém a formy.

  4. Analyzujte životné priority hlavných postáv z románu Tisícročná včela.

 

 

Použitá literatúra:

  1. Encyklopédia slovenských spisovateľov. 1. Zväzok. Bratislava : Obzor, 1984; s. 255

  1. Ilustrovaná encyklopédia ľudskej vzdelanosti. Bratislava : Reader's Digest Výber, 2001; s. 31. ISBN 80 – 88983 – 11 – 8.

  1. Mihálik, I. – Vitézová, E. : Literárne listy pre 4. ročník gymnázií a stredných škôl. Košice : ARS LITERA, 2004; s. 93. ISBN 80 – 88894 – 03 – 4.

  1. Slovenská a česká literatúra na dlani. Bratislava : Príroda, 2001; s. 117 – 120. ISBN 80 – 07 – 00473 – 4.

  1. Zmaturuj z literatúry 2. Bratislava : Didaktis, 2004; s. 163. ISBN 80 – 89160 – 17 – 4.