Vypracoval: Mgr. Tomáš Godiš
Ochrana spotrebiteľa
Základné práva spotrebiteľa sú definované v Smernici na ochranu spotrebiteľa, ktorú prijalo Valné zhromaždenie OSN v roku 1985. Obsahuje 8 práv spotrebiteľa:
Právo uspokojovania základných potrieb
Spotrebiteľ má mať prístup k základným tovarom a službám, adekvátnym potravinám, odievaniu, bývaniu, zdravotníckej starostlivosti, vzdelaniu a k hygienickým zariadeniam.
Právo na bezpečnosť
Spotrebiteľ má právo na ochranu pred výrobkami, výrobnými technológiami a službami, ktoré sú nebezpečné pre jeho zdravie alebo život.
Právo byť informovaný
Spotrebiteľ má právo získavať informácie potrebné na zodpovednú voľbu a byť chránený pred nepoctivosťou inzercie a označovania tovarov.
Cena – Je dôležitým faktorom v rozhodovaní, či tovar kúpime alebo nie. Zaplatením ceny vyjadrujeme súhlas s jej výškou. Povinnosťou predávajúceho je označiť tovar cenou. V reštauračných zariadeniach musí byť zákazníkovi poskytnutý jedálny a nápojový lístok, ktorý informuje o cene pred objednaním.
Kvalita tovaru – Každý predávajúci je povinný predávať kvalitné výrobky a je zodpovedný za akosť predávaného tovaru.
Informácie o vlastnostiach, spôsobe použitia – Na potravinách sa používa jednotné označenie dátum výroby, dátum najneskoršej spotreby. Tovar po uplynutí dátumu najneskoršej spotreby predávajúci nemôže ponúkať spotrebiteľovi. Predávajúci je takisto povinný informovať kupujúceho o vlastnostiach predávaných výrobkov, o spôsobe použitia a spôsobe údržby, o nebezpečenstve, ktoré vyplýva z jeho nesprávneho použitia alebo údržby. Ak používanie výrobku vyžaduje dodržiavanie určitých pravidiel, ktoré nie sú všeobecne známe, musí predávajúci na ne upozorniť. Ak použitie výrobku upravuje návod, musí ho predávajúci poskytnúť v slovenskom jazyku. Spotrebiteľ má takisto právo, ak to charakter výrobku umožňuje, aby mu ho predávajúci predviedol. Textilné a odevné výrobky musia mať v súlade s technickou normou visačky obsahujúce údaje o materiálovom zložení výrobku a symboly ošetrovania. Predávajúci je takisto povinný nás oboznámiť so zvláštnosťami spojenými s užívaním veci s výnimkou prípadov, že ide o skutočnosti zrejmé alebo všeobecne známe.
Právo na voľbu
Spotrebiteľ má byť schopný vybrať si na základe dostatočných informácií zo širokého výberu tovarov a služieb za ceny utvorené na trhu a so zárukou kvality.
Právo obhajovať svoje záujmy
Spotrebiteľ má mať možnosť uplatňovať svoje spotrebiteľské záujmy pri tvorbe a realizácii vládnej politiky vo vývoji výrobkov a služieb.
Právo na nápravu
Spotrebiteľ má dostať jasné odpovede na sťažnosti, kompenzácie za nedostatky pri nákupe, najmä za nekvalitné tovary a neuspokojivé služby.
Právo na spotrebiteľské vzdelávanie
Spotrebiteľ si má byť vedomý svojich základných práv a zodpovednosti, má ich vedieť využívať, má mať možnosť získať také poznatky, aby si mohol spoľahlivo vybrať tovar a služby.
Právo na zdravé životné prostredie
Spotrebiteľ má mať právo pracovať a žiť v prostredí, ktoré neohrozuje ani súšasné, ani budúce generácie.
Spotrebitelia majú ďalej práva na:
Právo spotrebiteľa na požadované množstvo
Spotrebiteľ má právo dostať tovar v požadovanej miere a hmotnosti a zaplatiť zaň zodpovedajúcu cenu.
Doklad o zaplatení tovaru
Zaplatením tovaru je uzavretá kúpna zmluva medzi predávajúcim a kupujúcim a tovar sa stáva vlastníctvom kupujúceho. Potvrdením, že tovar zaplatil, je doklad o zaplatení tovaru. Zákon o ochrane spotrebiteľa predávajúcemu neukladal povinnosť automaticky vystaviť doklad o zaplatení, táto povinnosť mu vznikla, až na žiadosť kupujúceho. Zavedením registračných pokladníc vzniká predávajúcemu povinnosť vydať spotrebiteľovi doklad. Doklad musí obsahovať tri údaje: dátum nákupu, druh tovaru, cenu.
Balenie tovaru
Zákon kladie predávajúcemu povinnosť poskytnúť kupujúcemu vhodný, hygienicky nezávadný obal s ohľadom na charakter predávaného tovaru.
Predaj poškodeného tovaru
Tovar, ktorého úžitkové vlastnosti sú obmedzené, možno predávať, ale tento tovar sa musí nachádzať oddelene od ostatného tovaru a jeho znížená akosť musí byť zreteľne označená. Táto skutočnosť musí byť uvedená aj na doklade o zaplatení. Keďže s kúpou takéhoto tovaru súhlasíme, sme o chybe informovaní, nemôžeme chybu následne reklamovať.
Zákaz diskriminácie
Kupujúci nesmie byť diskriminovaný. K diskriminácii spotrebiteľa nedochádza, ak spotrebiteľ nespĺňa podmienky stanovené osobitnými predpismi. Existuje predpis, ktorý zakazuje predaj alkoholických nápojov mladistvých osobám.
Osobitné formy predaja
Sú to napríklad: objednanie, výber z katalógu zásielkovej služby alebo predávajúci môže ponúkať tovar priamo v domácnosti kupujúceho.
Reklamovanie tovaru
Reklamácia je opodstatnená ak:
- tovar musí mať chyby, ktoré bránia, aby ho spotrebiteľ mohol riadne užívať
- spotrebiteľ musí reklamáciu uplatniť v zákonom stanovenej lehote
Charakter závad:
odstrániteľné – možno ich odstrániť opravou. Spotrebiteľ má nárok, aby chybu predávajúci bezplatne, včas a riadne odstránil. Čas opravy sa nezahrňuje do záručnej lehoty. Ak sa tá istá chyba vyskytne viackrát (3 a viac) alebo by sa súčasne vyskytlo viacej chýb (opäť 3 a viac), má spotrebiteľ nárok odstúpiť od kúpno – predajnej zmluvy, t. j. požadovať vrátenie peňazí. Na vybavenie reklamácie zákon predávajúcemu stanovuje maximálne 30 dní.
neodstrániteľné – Pri týchto chybách má spotrebiteľ nárok na vrátenie peňazí, na výmenu chybného výrobku na bezchybný alebo na poskytnutie primeranej zľavy z ceny výrobku. Výmenou výrobku začne opätovne plynúť záručná lehota. O spôsobe riešenia reklamácie, rozhoduje spotrebiteľ, predávajúci nemá právo nútiť spotrebiteľa kúpiť si iný tovar v rovnakej cenovej hodnote.
Záručná lehota – vyplývajúca zo zákona sú 2 roky, pri potravinárskom tovare 8 dní, pri predaji krmív sú to 3 týždne a pri predaji zvierat je to 6 týždňov.
Záručná lehota začne plynúť vtedy, keď kupujúci prevezme zakúpenú vec alebo ju poverená organizácia, či podnikateľ uvedie do prevádzky. Uplynutím lehoty, ktorú zákon určuje na uplatnenie reklamácie, spotrebiteľovi zaniká nárok, reklamovať výrobok.
Miesto uplatnenia reklamácie – je u predávajúceho, kde sme tovar zakúpili. Počas celej predajnej doby v predajni musí byť prítomný pracovník poverený vybavením reklamácie. Ak by došlo k sporu a predávajúci by odmietol prijať reklamáciu, je potrebné reklamovať písomne.
Rozpory medzi predávajúcim a kupujúcim:
Najčastejšie vznikajú spory v týchto prípadoch:
- Spotrebiteľ nemá doklad o zaplatení a chce dokázať, že tovar skutočne kúpil v danej predajni.
- Predávajúci poskytne kratšiu záruku, ako stanovuje zákon
- Predávajúci odmieta možnosť vzniku chýb pri spôsobe užívania, ktorý opisuje spotrebiteľ
- Predávajúci a kupujúci nemajú rovnaký názor na vysvetlenie pojmu „všeobecne známe pravidlá pri užívaní veci“
- Pri zistení viacerých chýb predávajúci nechce vrátiť spotrebiteľovi peniaze, ale chce chyby odstrániť
- Predávajúci a kupujúci nemajú rovnaký názor na primeranosť zľavy, pri neodstrániteľných chybách
- Predávajúci nechce vystaviť doklad, že kupujúci tovar reklamuje
Tieto rozpory, ktoré vznikli medzi kupujúcim a predávajúcim je oprávnený riešiť iba súd.
Celú sféru obchodu a služieb kontroluje Slovenská obchodná inšpekcia (SOI), sortimentné zameranie (na poľnohospodársku a potravinársku výrobu) má Slovenská poľnohospodárska a potravinárska inšpekcia.
Právna ochrana
Štát vytvoril určitý kontrolný systém, ktorý sa v prípade porušenia zákona usiluje o opätovné obnovenie právneho stavu. Dodržiavanie práva chráni súdny systém. Súdy sú zriadené štátom, ako nestranné a nezávislé inštitúcie.
Súdy SR
Rozlišujeme 3 základné typy súdov:
1. civilné – obchodné a správne právo, napr. Rozvod manželstva
2. trestné – prerokúvajú trestné činy, napr. lúpež, vražda a pod.
3. vojenské
Sústava súdov SR
Súdy tvoria hierarchicky usporiadanú sústavu:
a) Najvyšší súd – vrcholný súdny orgán. Sleduje rozhodnutia súdov a zaisťuje zákonnosť, rozhoduje o mimoriadnych opravných prostriedkoch, skúma zákonnosť rozhodnutí orgánov štátnej správy.
b) Všeobecné súdy – delíme ich na – krajské a okresné – rozhodujú v občianskoprávnych, obchodnoprávnych, správnoprávnych a trestoprávnych záležitostiach.
c) Špeciálny súd – má postavenie súdu vyššieho stupňa, jeho nadriadeným súdom je najvyšší súd.
d) Ústavný súd SR – predstavuje samostatnú súčasť súdnej organizácie. Rozhoduje napr. o zrušení zákonov. Proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je možné podať odvolanie.
Sudcovia rozhodujú v tzv. senátoch.
Senáty okresného súdu sa skladajú zo sudcu a 2 prísediacich.
Senát krajského súdu sa skladá z: - 2 sudcov, z ktorých jeden je predsedom a 3 prísediacich, ak rozhodujú rozhodujú ako súdy 1. stupňa v trestných veciach; - z predsedu a 2 sudcov v ostatných prípadoch.
Prokuratúra SR
Je to štátny úrad, ktorý chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických i právnických osôb a štátu.
Orgány štátneho zastupiteľstva dohliadajú na dodržiavanie zákonov.
Podstatou činnosti prokurátora je oblasť trestného konania, podáva obžalobu a pri súde zastupuje štát. V občianskoprávnych veciach vystupuje iba okrajovo.
Sústava prokuratúry SR
a) Generálna prokuratúra SR, ktorá je najvyšším orgánom v sústave orgánov prokuratúry, jej súčasťou je úrad špeciálneho prokurátora na odhaľovanie a trestné stíhanie korupcie a organizovaného zločinu a vojenská súčasť generálnej prokuratúry.
b) Krajské prokuratúry, ktoré sú nadriadené okresným prokuratúram vo svojom územnom obvode.
c) Okresné prokuratúry a Vojenské obvodné prokuratúry
Generálneho prokurátora SR vymenúva a odvoláva na návrh NRSR prezident SR. Funkčné obdobie generálneho prokurátora je 7 rokov. Prokurátorov vymenúva generálny prokurátor na dobu neurčitú.
Ďalšie orgány právnej ochrany
Ku ochrane práv a záujmov jednotlivcov prispievajú taktiež advokáti, notári a daňový poradcovia. Poskytujú právnu pomoc tým, ktorí sa v komplikovanom právnom systéme nie celkom orientujú.
Právnu pomoc v celom rozsahu poskytujú iba advokáti.
Komerční právnici poskytujú právnu pomoc fyzickým i právnickým osobám, najmä vo veciach podnikateľskej činnosti.
V oblasti súkromného práva majú významné postavenie notári. Osvedčujú právne významné skúsenosti a prehlásenia, overovanie podpisu určitej osoby a pod.
Právnu pomoc vo veciach daní a poplatkov ponúkajú daňoví poradcovia. Môžu zastupovať svojho klienta pri komunikovaní s daňovým úradom.
Nezávislým orgánom právnej ochrany je verejný ochranca práv – ombudsman.
Právne vzťahy
Vzťahy medzi subjektmi a nositeľmi subjektívnych práv a zodpovedajúcich právnych povinností, ktoré vyplývajú z objektívneho práva sa označujú ako právne vzťahy = je to vzťah existujúci na základe práva a v súlade s právom. Vznikajú na základe právnych skutočností.
Právnou skutočnosťou môže byť:
1. právna udalosť – narodenie, smrť, prírodná katastrofa
- udalosti nezávislé od vôle ľudí
- udalosti s ktorými sa spájajú určité právne následky
2. individuálny právny akt – vzťahuje sa na jednu konkrétnu osobu
- je to rozhodnutie alebo uznesenie pre jednu osobu
- vydáva ho príslušný orgán štátnej správy na základe príslušného zákona
3. právny úkon – prejav vôle subjektu, ktorý smeruje k vzniku, zmene alebo zániku právneho vzťahu
Na existenciu právneho vzťahu sú potrebné 2 podmienky: - právna norma, ktorá určuje rozsah oprávnení a povinností subjektov právneho vzťahu a podmienky jeho vzniku, zmeny a zániku, napr. Občiansky zákonník
- vznik, zmena alebo zánik právneho vzťahu sú spojené s právne významnými okolnosťami, tzv. právnymi skutočnosťami.
Prvky právnych vzťahov
Každý právny vzťah má tieto prvky:
- subjekty – (účastníci) tí, ktorým v právnom vzťahu vznikajú práva a povinnosti
- obsah – oprávnenia a povinnosti subjektov právneho vzťahu
- objekt – (predmet) cieľ právneho vzťahu, napr. kupovaná vec
Subjekty právnych vzťahov
Subjekty (účastníci) právnych vzťahov sú tí, ktorým v určitom právnom vzťahu vznikajú práva a povinnosti.
Subjektami právnych vzťahov sú:
1. Fyzické osoby (občania, jednotlivci), majú právnu subjektivitu a spôsobilosť na právne úkony
2. Právnické osoby (spoločenské útvary, organizácie, spoločnosti), sú umelo vytvorené subjekty, rozoznávame typ:
- korporačný – združenie viacerých fyzických alebo právnických osôb pri určitej spoločnej činnosti
- nadačný / fondový – inštitúcia založená na vyčlenenie určitého majetku s účelovým určením jeho použitia
3. Orgány verejnej správy (obce), štát a štátne orgány