Vypracovala: Juráková Beata

 

 

V roku 1789 vypukla vo Francúzsku revolúcia pod heslom sloboda-rovnosť-bratstvo, ktorá zmietla feudalizmus, popravila francúzskeho kráľa Ľudovíta XVI. s manželkou Máriou Atoinettou, ale predovšetkým priniesla Deklaráciu ľudských a občianskych práv. Práve tieto myšlienky o rovnosti a slobode prenikali aj do Uhorska a nadchli mnohých vzdelancov.

 

Politické pomery v Uhorsku

 

Po smrti Leopolda II. na cisársky trón nastúpil nový rakúsky cisár František II., ktorý nemal pochopenie pre reformy a za každú cenu chcel zachovať feudalizmus. Jeho nariadenia a zákony, ktoré sa postupne uvádzali do platnosti, boli návratom vladárskeho absolutizmu. Zosilnela cenzúra a sledovanie podozrivých osôb. Feudáli opäť získavali svoje výsostné postavenie, čo prekážalo pokrokovo zmýšľajúcim skupinám. Intelektuálov spájalo poznanie, že feudálny systém treba zmeniť. V roku 1794 vznikla v Pešti tajná organizácia nazvaná Uhorskí jakobíni. Jej členovia, prevažne intelektuáli, boli ovplyvnení ideálmi Francúzskej revolúcie a začali organizovať boj proti výsadám šľachty a duchovenstva, proti panstvu Habsburgovcov,  feudálnemu poriadku a za štátnu nezávislosť Uhorska.

 

Ignác Martinovics (1755 - 1795)

 

Martinovics je považovaný za vodcu hnutia, narodil sa v Pešti, ale pôvodom bol Srb. Pôvodne bol františkánskym kňazom, ale opustil kňazskú dráhu. Dosiahol titul filozofie a teológie a v roku 1783 sa stal profesorom na univerzite v Ľvove, kde sa zoznámil s prácami osvietenských filozofov. Z Ľvova odišiel do Viedne a od roku1791 začal  spolupracovať s  tajnou políciou. Cisár Leopold II. ho v roku 1792 vymenoval za dvorného chemika. S nástupom cisára Františka II. dvor pomaly strácal záujem o jeho služby a aj to urýchlilo jeho obrat k jakobínskym myšlienkam. Jeho život skončil na popravisku.

 

Uhorskí jakobíni

 

Označenie uhorskí jakobíni pochádzalo z radov feudálov a malo trochu výsmešný charakter, pretože sa odvodzovalo od francúzskych revolucionárov – jakobínov. Pomenovanie jakobín vzniklo počas Francúzskej revolúcie a označovalo radikálneho, revolučného demokrata. Odvodené bolo od názvu kostola sv. Jakuba, kde sa radikálni francúzski revolucionári tajne stretávali.

 

Hnutiu Uhorských jakobínov dal organizačnú podobu Ignác Martinovics v máji 1794 a bolo organizované do dvoch revolučných zväzov – Spoločnosť reformátorov pre strednú šľachtu (mala začať revolúciu) a Spoločnosť slobody a rovnosti pre radikálnych demokratov, jakobínov (mala revolúciu viesť a naplniť ju podľa francúzsko-jakobínskeho vzoru).

 

Boli vypracované aj poznávacie znaky hnutia - formy klopania, podania ruky, hieroglyfy, formu sľubu, pravidlá a program (člen mal zachovávať pravidlá, nič nebude písať, hovoriť iba medzi 4 očami, nový člen musel získať dvoch ďalších atď).

 

Program a ciele Uhorských jakobínov

 

Program a ciele bol vyjadrený v spisoch - tzv. Katechizmoch.

 

Katechizmus Spoločnosti reformátorov kritizoval Habsburgovcov, riešil otázku šľachty a meštianstva (sľúbil šľachte ponechať práva, ale iba dočasne). Uhorsko malo vytvoriť federatívnu republiku s národnými oblasťami, základ štátnych financií mali tvoriť majetky koruny, cirkvi a magnátov.

 

V Katechizme Človeka a občana pre Spoločnosť slobody a rovnosti sa neuznávali rozdiely medzi spoločenskými vrstvami, kritizoval sa feudálny systém a opisoval ťažký údel sedliakov, žiadal demokratickú ústavu a bol oveľa radikálnejší.

 

Spoločnosť slobody a rovnosti a Spoločnosť reformátorov mali svojich riaditeľov (direktorov). Boli nimi Jozef Hajnóczy, Ján Lackovič, František Szentmariay, Jakub Sigray, ktorí ju mali na starosti, kým bol Martinovič vo Viedni, stretávať sa mali raz za štvrťrok a revolúcia mala vypuknúť, keď bude mať hnutie 200 000 členov.

 

 

Zdroj: http://upload.wikimedia.org/wikipedia/hu/thumb/8/87/Martinovics_Ign%C3%A1c_arck%C3%A9pe.jpg/260px-Martinovics_Ign%C3%A1c_arck%C3%A9pe.jpg Zdroj: http://www.cassovia.sk/lexikon/j/1.jpg

Ignác Martinovics

Titulný list Katechizmu tajnej Spoločnosti reformátorov

 

 

Odhalenie a potrestanie sprisahancov

 

V lete 1794 bolo sprisahanie odhalené. V noci z 23. na 24. júla 1794 zatkla polícia skupinu viedenských jakobínov, medzi nimi aj Martinovicsa, ktorý vyzradil uhorských jakobínov. Najprv zatkli direktorov, potom ďalšie podozrivé osoby, previezli ich na vyšetrovanie do Viedne, proti čomu protestovalo 16 stolíc, tak vláda prisľúbila, že po vyšetrení budú súdení uhorskými súdmi a v Uhorsku.

 

Súdny proces sa konal pred Kráľovskou komorou v Budíne a skončil sa v apríli 1795. Organizovanie spoločností, vedomosť o nich, opisovanie a čítanie katechizmov sa hodnotilo ako urážka majestátu a vlastizrada.

 

Dňa 20. mája 1795 sa na Krvavom poli v Pešti konala verejná poprava hlavných predstaviteľov jakobínskeho hnutia a mala slúžiť ako výstraha všetkým, ktorí by mali snahu šíriť myšlienky o potrebe reformy feudalizmu, národných územiach s nárokom na sebaurčenie a republikánstve. Pešť odsúdila na smrť 18 jakobínskych reformátorov, no nakoniec popravili 7 – medzi nimi boli Ignác Martinovics, Jozef Hajnóczy, Jozef Lackovič, František Szentmariay a Jakub Sigray. Rozsudok bol vykonaný sťatím. Ďalšie dve popravy sa odohrali hneď začiatkom júna a súd ako ďalšie tresty vymeral dva rozsudky na desať rokov žalára a štrnásť ďalších rozsudkov na jeden až päť rokov väzenia. Tresty boli veľmi prísne aj preto, lebo Francúzska revolúcia sa dotkla Rakúskej monarchie popravou francúzskej kráľovnej Márie Antoinetty (tety cisára Františka II. a dcéry Márie Terézie). Strach z podobného osudu viedol cisára k prísnym trestom.

 

Slovensko a Slováci v hnutí

 

V návrhu ústavy z augusta 1793 opisuje Martinovics Uhorsko ako federatívnu republiku, rozdelenú podľa národov, ktoré Uhorsko obývajú, meno časti územia si mal určiť národ, hranice vymedziť kompetentný orgán, provincie mali mať právo vypracovať si vlastné ústavy, ak by neprotirečili federálnej.

 

Navrhol rozdelenie Uhorska nasledovne – Maďarsko (vlastné Uhorsko), Ilýrsko (Dalmácia, Chorvátsko, Slovinsko, Sirmium), Slovensko (Šarišská, Spišská, Turčianska, Trenčianska, Nitrianska, Oravská, Liptovská stolica a iné – v dodatku aj stolica Bratislavská, Komárňanská, Tekovská, Hontianska, Zvolenská, Gemerská, Abovsko-Turnianska a Zemplínska s maďarským obyvateľstvom v južných častiach), Valašsko (Banát a Sedmohradsko).

 

Každý národ mohol používať svoju reč, svoje zvyky a mal zaručenú náboženskú slobodu.

 

Medzi Uhorskími jakobínmi boli aj Slováci, okrem Hajnóczyho aj napr. Samuel Vrchovský, Karol Smetanovič, František Abaffy. Uvádza sa, že tretina účastníkov Martinovicsovho procesu sa narodila na území dnešného Slovenska alebo boli spätí so Slovenskom rodom, štúdiami, či prácou.

 

 

Zdroj: http://vmek.oszk.hu/01900/01903/html/cd7/kepek/c3411kd81129.jpg

 

 

Poprava Uhorských jakobínov na Krvavom poli v Pešti v roku 1795

 

Úlohy:

1. Kde a kedy sa sformovalo hnutie Uhorských jakobínov?

2. Aký bol program a ciele Uhorských jakobínov ?         

3. Vymenuj vodcov hnutia, koľkí z nich boli Slováci?

4. Ako a prečo potrestali Uhorských jakobínov tak prísne?

 

Použitá literatúra:

  • Kováč, D. a Kopčan, V.: Slovensko na prahu nového veku, Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava 2000

  • Šimonič, J.: Ohlasy Francúzskej revolúcie na Slovensku, Východoslovenské vydavateľstvo, Košice 1988

 

Obrazový materiál: