- „pravda“ -- „nepravda“,
- „zapnutý“ -- „vypnutý“,
- nula -- jedna.
Termín prvý krát použil Claude E. Shannon, otec teórie informácie, vo svojej práci z roku 1948. Názov vznikol ako skratka spojenia „binary digit“
Bajt (angl. byte = slabika) je zoskupenie bitov, pôvodne s premenlivou veľkosťou, no dnes takmer vždy 8 bitov. Osembitové bajty, tiež známe ako oktety, sú schopné reprezentovať 256 rozličných hodnôt a tvoria tzv. ASCII kód (American Standard Code for Information and Interchange). ASCII kód je najrozšírenejším kódom v informatike a používa sa ako štandard.
Štvorbitové zoskupenie je známe ako nibble (hláska), môže reprezentovať 16 hodnôt. V niektorých architektúrach pozostáva slovo zo 16 bitov, dvojslovo z 32 bitov. Termíny pre veľké množstvá informácie sa tvoria pridaním štandardných predpôn: kilobit (Kb, Kbit), megabit (Mb, Mbit), gigabit (Gb, Gbit). Existujú však nedorozumenia týkajúce sa týchto jednotiek a ich skratiek. Hoci je jasnejšia symbolika používať „bit“ pre bit a „b“ pre bajt, „b“ sa často používa pre bit a „B“ pre bajt (v sústave SI je „B“ skratkou pre Bel).
Číselné sústavy sú rôznespôsoby zápisu čísel. Líšia sa od seba základom,teda číslom, ktoré je umocňované a počtom cifier, ktoré sa používajú.
Najčastejšie sa stretáme s desiatkovou sústavou, ktorú človek používa už odpradávna kvôli prirodzenému počtu prstov na oboch rukách.
Dvojková– binárna sústava
Význam tejto sústavy, čo sa týka počítačov, snáď ani netreba vysvetľovať. Je to základná sústava jednotiek a núl, ktoré predstavujú jednotku informácie, BIT (binary digit). Bit teda môže nadobúdať hodnoty 1 a 0. Základnou podstatou tejto sústavy je jej jednoduchosť. Keďže počítače fungujú na základe spínačov a elektrického prúdu, je ľahké určiť stavy bitu. Ak cez obvod prechádza prúd, tak bit má hodnotu 1, ak nie, má hodnotu 0.
Na používanie bitov bolo treba stanoviť väčšiu jednotku, BYTE, ktorá pozostáva z bitov. Konkrétne 1 B (byte) má 8 b (bitov). Je dané binárne číslo 11111111, toto číslo je uložené práve v jednom byte. Spôsob počítania je:
Súčet týchto čísel je 255, čo je zároveň najväčšie číslo, ktoré sme schopní uložiť do 1 bytu.
Desiatková – decimálna sústava
Je to sústava, ktorú používame v bežnom živote. Jej historické opodstatnenie nájdeme v počte prstov na oboch rukách. Počítanie v decimálnej sústave funguje podobne, ako v binárnej, akurát za základ dávame číslo 10. Napríklad 3651 v desiatkovej sústave znamená
103*3+102*6+101*5+100*1.
Šestnásková – hexadecimálna sústava
Táto sústava je taká istá ako decimálna, alebo binárna, ale za základ sa používa číslo 16. Keďže je to šestnástková sústava, pozostáva zo šestnástich prvkov : 0,1,2,3,4,5,6,7,8,9,A,B,C,D,E,F, kde A v hexadecimálnej = 10 v decimálnej a podobne B = 11, C = 12, D = 13, E = 14 a F = 15. Napríklad číslo 4F6A v hexadecimálnej sústave je:
163*4+162*15+161*6+160*10, čiže 20330 v decimálnej sústave.
Spôsob prevodu z desiatkovej do dvojkovej sústavy si vysvetlíme na roku narodenia. Predstavme si, že terajší maturanti sa narodili v roku 1991. Tento letopočet prevedieme do dvojkovej sústavy nasledovným spôsobom. Delíme letopočet dvoma, zvyšok 1 si poznamenáme, ďalej delíme podiel opäť 2 a zvyšok si poznamenáme. Postup delenia opakujeme až dovtedy, kým už nemáme čo deliť. Tak ako to vidíme nižšie.
1991:2=995:2=497:2=248:2=124:2=62:2=31:2=15:2=7:2=3:2=1:2=0
1 1 1 0 0 0 1 1 1 1 1
Zvyšok opisujeme zľava doprava a takto získame číslo v binárnom kóde.
Rok 1991 v binárnej sústave: 11100011111
Skúška sa vykoná nasledovne: Jednotlivé zvyšky delenia postupne násobíme mocninou čísla 2 a vykonáme súčet všetkých týchto súčinov. Tak ako to vidieť nižšie.
1*20+1*21+1*22+0*23+0*24+01*25+1*261*27+1*28+1*29+1*210
1+2+4+0+0+0+64+128+256+512+1024 = 1991
Otázky: