Vypracovala: Ing. Anna Mattová

 

 

V podmienkach trhového hospodárstva štát plní niektoré veľmi významné funkcie, ktoré nemôže zabezpečiť žiadny iný subjekt.

Zámerné usmerňovanie a regulovanie ekonomického života zo strany štátu, vlády a parlamentu sa nazýva hospodárska politika štátu. Hospodárska politika štátu je súhrn cieľov, nástrojov a opatrení štátu v jednotlivých oblastiach ekonomického života v danom období. Tá má v ekonomike zabezpečiť tieto funkcie:

 

1. stabilitu – v ekonomike to znamená

  • dostatočne vysokú zamestnanosť,

  • cenovú stabilitu,

  • priemerný ekonomický rast,

  • rovnováhu platobnej bilancie

 

2. efektívnosť – štát má zabrániť, aby ekonomika fungovala neefektívne, aby bol dostatočne vysoký dopyt, aj ponuka produktov a aby boli využité výrobné faktory.

 

3. rovnosť – úlohou vlády je zmierňovať príjmovú nerovnosť. Na tento cieľ môže vláda využívať systém progresívneho zdaňovania, sociálnej pomoci, dotácií a podobne

 

Úlohy a ciele, ktoré si štát v ekonomike vytýčil, dosahuje určitými prostriedkami – nástrojmi hospodárskej politiky.

Podľa nástrojov, ktoré štát využíva na regulovanie hospodárskych procesov, môžeme hovoriť o politike:

 

  1. fiškálnej politike (regulácia prostredníctvom štátneho rozpočtu),

  2. monetárnej politike (regulácia peňažného obehu),

  3. dôchodkovej politike (regulácia prostredníctvom daní)

  4. zahranično-obchodnej politike.

 

 

FIŠKÁLNA POLITIKA ŠTÁTU

 

Dôležitým nástrojom regulovania ekonomiky je štátny rozpočet – centralizovaný peňažný fond, ktorý má formu bilancie /Príjmy/Výdavky/.

 

Príjmy štátneho rozpočtu sa tvoria z daní. Od toho, ako je zostavený daňový systém, závisí, koľko prostriedkov bude mať štát a koľko prostriedkov zostane u obyvateľstva.

Výdavky štátneho rozpočtu sú určené na školstvo, obranu štátu, súdnictvo, zdravotníctvo ... (nevýrobnú sféru).

 

Ak má štát záujem zvyšovať podnikateľskú aktivitu a tým aj celkovú výrobu a zamestnanosť zdanenie znižuje. Ak má záujem spomaliť podnikateľské aktivity zdaňuje zisk podnikateľov progresívnejšie. Tak podnikateľom zostáva menej prostriedkov.

Podobným spôsobom sa môžu zdaňovať príjmy obyvateľstva a tým vláda reguluje celkový kúpyschopný dopyt. Ak sa štát usiluje daňovou politikou podporovať podnikateľské aktivity výrobcov, hovoríme, že uskutočňuje expanzívnu hospodársku politiku. Naopak, ak brzdí ekonomický rast, obmedzuje výroby a investície – uskutočňuje reštriktívnu hospodársku politiku. Reštriktívnu hospodársku politiku uplatňuje vtedy, keď štátny rozpočet má potrebu získať viac prostriedkov – napríklad ak je potrebné likvidovať štátny dlh, resp. štát je vo vojnovom stave.

 

 

MONETÁRNA POLITIKA ŠTÁTU

 

Podstatou monetárnej politiky je, že sa reguluje množstvo peňazí v obehu tak, aby vznikli určité podmienky na rozšírenie alebo obmedzenie úverovania. Cieľom monetárnej politiky je ovplyvňovať efektívny dopyt a zamestnanosť. Štát môže využívať priame a nepriame nástroje monetárnej politiky.

 

Medzi priame nástroje patrí:

 

  1. regulovanie investičnej činnosti – banky poskytujú úvery len na základe záruky štátnych orgánov,

  2. regulovanie spotrebného úveru – pri predaji na splátky môžu štátne orgány určiť maximálnu dobu splatnosti úveru.

 

K nepriamym nástrojom patrí:

 

  1. diskontná sadzba - úroková sadzba, na ktorú si obchodné banky požičiavajú peniaze od centrálnej banky,

  2. povinné minimálne bankové rezervy – vklad obchodných bánk v Národnej banke Slovenska,

  3. operácie na voľnom trhu – Národná banka Slovenka nakupuje alebo predáva štátne cenné papiere, čím sa zvyšuje, resp. znižuje úverová schopnosť bánk.

 

 

DOCHODKOVÁ POLITIKA

 

Štát využíva sústavu opatrení, ktorými sa snaží udržať pod kontrolou infláciu, a ovplyvniť ceny výrobných faktorov. Ide o také opatrenia, ako je stanovenie maximálnych prírastkov miezd a cien v určitom období, cenové alebo mzdové moratóriá, stanovenie minimálnej mzdy a podobne.

 

Príjmová a dôchodková politika sa zameriava na:

 

  • ovplyvňovanie celkového dopytu – celkový dopyt možno regulovať prostredníctvom regulovania cenovej hladiny, miezd, podpôr v nezamestnanosti a sociálnych dávok, zisku, daní, odvodov a podobne,

  • stabilizáciu cenovej hladiny – zabezpečuje ovplyvňovaním nominálnych miezd vládou tak, aby udržanie vysokej zamestnanosti neviedlo prostredníctvom nákladovej inflácie k urýchľovaniu inflačných procesov. Ceny môže vláda ovplyvňovať zmenami sadzieb nepriamych daní (daň z pridanej hodnoty, spotrebné dane),

  • znižovanie rozdielov v sociálnom postavení jednotlivca – štát sa usiluje reguláciou dôchodkov (príjmov) znižovať rozdiely medzi bohatstvom a chudobou.

 

Nástroje dôchodkovej politiky – dôchodková politika využíva niekoľko nástrojov:

 

  1. dohodu sociálnych partnerov o ročnom prírastku miezd a platov (rokovanie tripartity),

  2. priamu vládnu reguláciu miezd a cien,

  3. daňové sadzby,

  4. priznanie alebo nepriznanie daňových úľav.

 

Dôchodková a príjmová politika ako súčasť hospodárskej politiky štátu má svoj pôvod v ovplyvňovaní vzájomného vzťahu cien a miezd. Dôchodková politika zahŕňa cenovú a mzdovú politiku.

 

Cenovú politiku štátu tvoria:

 

  1. cenová regulácia – ide o stanovenie alebo usmerňovanie cien cenovými orgánmi. Štát môže stanoviť úradné určenie cien – určenie ceny vymedzeného druhu tovaru cenovými orgánmi ako maximálnej, pevnej alebo minimálnej ceny.

  2. cenová kontrola – cenové orgány zisťujú systémom kontroly, či ekonomické subjekty neporušujú cenové predpisy a zákon o cenách.

  3. cenová stratégia – je súhrn opatrení, pokynov, postupov, pravidiel a zásahov štátu v oblasti cien zameraných na dosiahnutie stanoveného cieľa

 

Cena sa môže stať nástrojom makroregulácie len za určitých podmienok:

  • centrálne stanovené ceny môžu byť v podmienkach trhovej ekonomiky len podporné,

  • štát má určitý rozsah právomoci, ktorý umožní pôsobiť na vývoj cien v súlade s potrebami efektívneho rozvoja ekonomiky,

  • štát musí vytvárať také ekonomické prostredie, aby cena bola výsledkom dopytu a ponuky,

  • štát sa musí snažiť, aby ceny stabilizoval, ale súčasne uvoľnil ich pružnosť – vytvoril podmienky na zmeny trhových situácií.

 

Mzdová politika – patrí medzi nástroje sociálnej politiky. Jej hlavným nástrojom je minimálna mzda. Je záväzná pre všetky podnikateľské subjekty, je stanovená formou mesačnej mzdy zákonom o minimálnej mzde. Je výsledkom dohody tripartitných rokovaní.

 

 

ZAHRANIČNO-OBCHODNÁ POLITIKA

 

 

Vláda pôsobí v oblasti zahranično-obchodných vzťahov a snaží sa o efektívny a stabilný vývoj vlastnej národnej ekonomiky. Využíva na to zahranično-obchodné opatrenia a reguláciu menových kurzov. Prostredníctvom zahranično-obchodných opatrení vláda priamo podporuje alebo obmedzuje pohyb tovarov a rozvoj určitej oblasti ekonomiky. Tu možno zaradiť dovozné kvóty, vývozné kvóty, colné tarify, vývozné subvencie, hygienické a technické normy. Obmedzenie dovozu chráni slabší domáci priemysel.

 

Ekonomickú úroveň a silu danej krajiny možno posúdiť na základe ekonomického rastu, miery inflácie alebo miery nezamestnanosti. Za najdôležitejšie ekonomické ukazovatele pokladáme:

 

Hrubý domáci produkt – predstavuje celkové množstvo vyrobených výrobkov a poskytnutých služieb za určité obdobie, obyčajne jeden rok výrobnými faktormi, ktoré sa nachádzajú na území príslušnej krajiny bez ohľadu na to, kto je ich vlastníkom.

 

Hrubý národný produkt – množstvo vyrobených výrobkov a poskytnutých služieb, ktoré boli vyprodukované za určité obdobie výrobnými faktormi občanov určitého štátu, vrátane občanov pôsobiacich v zahraničí (napr. slovenský podnik v Rakúsku).

 

Čistý domáci produkt = HDP - amortizácia (t.j. hodnota opotrebovaných strojov, zariadení, budov a podobne.)

 

Čistý národný produkt = HNP – amortizácia

 

Národný dôchodok – súhrn všetkých príjmov, ktoré plynú z využívania výrobných faktorov za jeden rok. Je to objem všetkých príjmov domácnosti za jeden rok bez ohľadu na to, či tieto príjmy domácnosti skutočne dostali alebo nie.

 

Zmena HDP alebo Národného dôchodku v čase predstavuje ekonomický rast.

 

 

Nezamestnanosť – počet nezamestnaných je väčší ako počet voľných pracovných miest.

 

Miera nezamestnanosti v % = (počet nezamestnaných/počet pracovných síl) x 100

 

 

- príčiny nezamestnanosti – nepružné mzdy, ktoré neumožňujú vyčistenie trhu práce,

- nedostatočná kúpyschopnosť obyvateľstva

 

 

Inflácia – peňažný jav, znamená nadmernú emisiu peňazí do obehu. Ide o znehodnocovanie peňazí a následné zvyšovanie cien tovarov a služieb.

 

Miera inflácie – vyjadruje zmenu cenovej hladiny meranej indexom spotrebiteľských cien za určité obdobie, vyjadrujeme ju v percentách /%/.

 

 

Miera inflácie v % r. 2010 = (Index spotrebiteľských cien r. 2010 – ISC r.2009) x 100

Index spotrebiteľských cien r. 2009

 

Deflácia – opak inflácie, teda klesanie cenovej hladiny (veľmi zriedkavý jav).

 

 

Použitá literatúra:

  1. J. Novák, R. Šlosár: Základy ekonómie a ekonomiky pre stredné školy, SPN Bratislava, prvé vydanie, ISBN 978-80-10-01346-3

  2. J. Lisý, Z. Zámečníková: Úvod do makroekonómie pre obchodné akadémie, SPN Bratislava, druhé vydanie 2007, ISBN 978-80-10-01198-8

  3. R. Šlosár a kol.: Národné hospodárstvo pre 4.ročník OA, SPN Bratislava, štvrté vydanie 1997, ISBN – 80-08-02611-1

  4. kol. autorov: Všeobecná ekonomická teória – prednášky, I. časť, Elita Bratislava 1990