Vypracovala: Mgr. Ivana Loduhová

 

 

 

 

Zásadotvorné oxidy

 

Zásadotvorné oxidy sa vo vode rozpúšťajú, reagujú s ňou, čiže sa hydrolyzujú a tvoria zásadité roztoky (staršie pomenovanie lúhy). Také sú najmä oxidy alkalických kovov a alkalických zemín. Príkladom sú oxid lítny (Li2O) alebo oxid vápenatý (CaO).

 

 

CHEMICKÉ VLASTNOSTI:

 

Zásadotvorné oxidy reagujú:

 

1) s vodou (len rozpustné vo vode); vznikajú vo vode rozpustné hydroxidy:
K2O + H2O ==> 2KOH - hydroxid draselný

 

2) s kyselinotvornými oxidmi; vzniká soľ kyseliny, ktorá odpovedá kyselinotvornému oxidu:
SrO + N2O5 ==> Sr(NO3)2 - dusičnan strontnatý

 

3) s amfoternými oxidmi; vzniká soľ kyseliny, ktorá odpovedá amfotérnemu oxidu:
CaO + ZnO ==> CaZnO2 - zinočnatan vápenatý

 

Poznámka: Oxidy kovových prvkov sa vo vode takmer vôbec nerozpúšťajú, zato však reagujú so silnými kyselinami aj so silnými zásadami. Takéto oxidy sa nazývajú amfoterné.

 

4) s kyselinami; vzniká soľ a voda:
CrO + H2SO4 ==> CrSO4 + H2O - síran chrómnatý + voda

 

 

Kyselinotvorné oxidy

 

Kyselinotvorné oxidy sú kovalentné zlúčeniny. Pri rozpúšťaní vo vode vytvárajú kyslé roztoky. Do tejto skupiny patrí väčšina oxidov nekovových prvkov. Príkladom sú oxid siričitý (SO2) alebo oxid sírový(SO3).

 

 

CHEMICKÉ VLASTNOSTI

 

Kyselinotvorné oxidy reagujú:

 


1) s vodou vzniká kyselina:
P2O5 + H2O ==> 2HPO3 - kyselina fosforečná

Existujú však aj oxidy, ktoré s vodou nereagujú ako napr. napríklad SiO2, B2O3


2) so zásadotvornými oxidmi; vzniká soľ:
N2O3 + Li2O ==> 2LiNO2 - dusitan lítny

 

3) s hydroxidmi; vzniká soľ a voda:
V2O5 + Ba(OH)2 ==> Ba(VO3)2 + H2O - vanadičnan bárnatý + voda

 

Oxid vápenatý patrí do skupiny oxidov, v ktorých sú s atómami kyslíka zlúčené atómy prvkov s hodnotou elektronegativity rovnou 1 alebo menšou ako 1. Takéto oxidy reagujú s vodou za vzniku hydroxidov, preto ich nazývame hydroxidotvorné oxidy. Medzi ne patria predovšetkým oxidy prvkov I.A a II.A skupiny periodickej sústavy.

 

Oxid siričitý patrí do skupiny oxidov, v ktorých sú atómami kyslíka zlúčené atómy prvkov s hodnotou elektronegativity väčšou ako 2. Väčšina týchto oxidov reaguje s vodou za vzniku kyseliny, preto ich nazývame kyselinotvorné oxidy.

 

Oxid hlinitý patrí do skupiny oxidov, v ktorých sú s atómami kyslíka zlúčené atómy prvkov s hodnotou elektronegativity väčšou ako 1, ale najviac rovnou 2. Takýchto oxidov, ktoré nereagujú s vodou je väčšina. Oxid hlinitý je amfotérny oxid hliníka s chemickým vzorcom Al2O3, ktorý sa v prírode vyskytuje napr. ako minerál korund, prípadne ako jeho drahokamové odrody rubín či zafír. Priemyslene ho získavame z bauxitu a je hlavnou surovinou používanou pri výrobe hliníka.

 

 

Použitie hydroxidotvorných a zásadotvorných oxidov:

 

Uvedené vlastnosti oxidov sa využívajú v priemyselnej výrobe. Napríklad kyselina sírová sa vyrába reakciou oxidu sírového s vodou, reakciou oxidu vápenatého s vodou sa vyrába hydroxid vápenatý (hasené vápno).

 

Reakcie niektorých kyselinotvorných oxidov s vodou majú aj škodlivý dôsledok na prírodu a životné prostredie. Napríklad oxid siričitý, ktorý vzniká pri spaľovaní uhlia s obsahom síry v tepelných elektrárňach, v priemysle, ale aj v domácnostiach, vytvára s vodnou parou vo vzduchu kyselinu siričitú.

 

Oxidy dusíka z výfukových plynov áut reagujú s vodnou parou. Vznikajú tzv. kyslé dažde, ktoré škodlivo pôsobia nielen na organizmy, ale aj na stavby a priemyselné zariadenie.

 

 

 

Zopakuj si:

 

  1. Ako vznikajú kyslé dažde?

  2. Aké sú to kyselinotvorné oxidy?

  3. Aké sú to hydroxydotvorné oxidy?

 

 

Použitá literatúra:

Adamkovič E. a kol.: Chémia pre 8. ročník ZŠ, Bratislava: SPN, 2006, 195s.