Vypracovala: Ing. Anna Mattová

 

 

Ekonomickú úroveň a silu danej krajiny možno posúdiť na základe ekonomického rastu, miery inflácie alebo miery nezamestnanosti. Odzrkadľuje ju však predovšetkým výkonnosť národného hospodárstva, ktorú posudzujeme podľa celkového objemu produkcie.

 

Za najdôležitejšie národohospodárske ukazovatele vyjadrujúce výkonnosť národného hospodárstva pokladáme:

 

hrubý domáci produkt – predstavuje celkové množstvo vyrobených finálnych výrobkov a poskytnutých služieb, ktoré boli vyprodukované za určité obdobie (obyčajne jeden rok) výrobnými faktormi, ktoré sa nachádzajú na území príslušnej krajiny, bez ohľadu na to, kto je ich vlastníkom,

 

čistý domáci produkt – rovná sa HDP zmenšenému o amortizáciu (opotrebenie – opotrebenie strojov, zariadení, budov a podobne),

 

hrubý národný produkt – predstavuje celkové množstvo vyrobených finálnych výrobkov a poskytnutých služieb, ktoré boli vyprodukované za určité obdobie (obyčajne jeden rok) výrobnými faktormi občanov určitého štátu vrátane slovenských občanov pôsobiacich v zahraničí (napr. slovenský podnik v Poľsku),

 

čistý národný produkt – rovná sa hrubému národnému produktu zníženému o amortizáciu

 

národný dôchodok – predstavuje súhrn všetkých príjmov domácností za jeden rok, bez ohľadu na to, či tieto príjmy domácnosti skutočne dostali alebo nie.

 

Zmena HDP alebo ND v čase predstavuje ekonomický rast.

 

 

EKONOMICKÝM RASTOM rozumieme rast konečného reálneho produktu (Y), meraného hrubým domácim produktom, národným dôchodkom, alebo iným makroekonomickým agregátom v čase (t).

 

Prírastok konečného produktu v roku t je rozdiel medzi veľkosťou konečného produktu v tomto a predchádzajúcom roku.

 

Tempo rastu môžeme vyjadriť vzorcom: r = DeltaYt/DeltaYt-1

kde: r – tempo rastu

Y – produkt

Delta- prírastok

t - čas

 

 

V praxi sa vyjadruje tempo rastu v percentách. Tempo rastu vyjadruje, o koľko percent sa zvýšil reálny produkt národného hospodárstva oproti predchádzajúcemu obdobiu.

 

Pri výpočte tempa ekonomického rastu je dôležitý spôsob ocenenia produkcie započítanej do HDP. Ak ju každý rok ocením v aktuálnych (bežných) cenách, získame tzv. nominálny HDP. Keby sme jeho hodnotu použili pri výpočte tempa rastu, výsledok by bol ovplyvnený aj zmenami cien v ekonomike. Nevedeli by sme teda povedať, či a do akej miery sa skutočne zmenila aj jej výrobná schopnosť. Reálny HDP zistíme tak, že produkciu ekonomiky v porovnávaných obdobiach oceníme tzv. stálymi (rovnakými) cenami vybraného základného roka.

 

Tempo ekonomického rastu (v roku x) = HDPx – HDPx – 1 x 100%

HDPx – 1

 

HDPx – reálny HDP v roku x

HDPx – 1 – reálny HDP v roku x - 1

 

HDP by mal rásť rovnomerne a takým tempom, aby sa zabezpečila:

  • cenová stabilita

  • dostatočná zamestnanosť.

 

 

Faktory ovplyvňujúce ekonomický rast

 

Tempo ekonomického rastu ovplyvňujú:

  • kvantitatívne faktory,

  • kvalitatívne faktory.

 

Ku kvantitatívnym – extenzívnym faktorom ekonomického rastu patrí:

 

  • celkový objem a štruktúra výrobných faktorov v krajine - extenzívny rast spôsobený zvyšovaním množstva výrobných faktorov. Celkové zvýšenie množstva práce, kapitálu a prírodných zdrojov vo výrobe vyvolá rast hrubého domáceho produktu.

  • množstvo a úroveň techniky a technológie – extenzívny rast závisí od používanej techniky a technológie. Ak používame kvalitné stroje, vyrobíme viac výrobkov, ak rozširujeme výrobu, tiež vyrobíme viac výrobkov.

 

Ku kvalitatívnym – intenzívnym faktorom ekonomického rastu patrí:

  • úroveň a rast produktivity práce,

  • kvalita ľudského kapitálu,

  • efektívnosť využívania kapitálu, prírodných zdrojov krajiny – osobitne pôdy,

  • pokles materiálovej a energetickej náročnosti výroby,

  • uplatňovanie výsledkov vedy a techniky vo výrobe,

  • systém organizácie a riadenia výroby.

 

Ekonomický rast sa dosahuje extenzívnymi alebo intenzívnymi faktormi ekonomického rastu. Extenzívny rast je výsledkom zvyšovania vstupov výrobných faktorov. Ak zvyšujeme produkciu na jednotku vstupu, ide o intenzívny rast.

 

 

Zdroje ekonomického rastu

 

Základné zdroje ekonomického rastu sú:

  • vedecko-technický pokrok,

  • technické a technologické zlepšenia,

  • efektívne využívanie prírodných zdrojov,

  • veľkosť kapitálu a jeho kvalita,

  • množstvo pracovnej sily a jej kvalifikácia.

 

 

HOSPODÁRSKY CYKLUS

 

Ekonomický rast nie je priamočiary. Rast sa strieda s poklesom reálneho produktu. V tomto striedaní možno pozorovať určité spoločné črty a periodicitu. Hovoríme, že ekonomika sa vyvíja cyklicky.

Vývoj ekonomiky, ktorý prebieha v podobe opakujúcich sa výkyvov, nazývame cyklickým a jeho jednotlivej vlne, ktorá v sebe zahŕňa rozmach a pokles ekonomickej výkonnosti hovoríme ekonomický (hospodársky) cyklus. Predstavuje kolísanie produktu okolo potencionálneho produktu.

 

Hospodársky cyklus môžeme vyjadriť pomocou sínusoidy. Sínusoida označuje pohyb reálneho hrubého domáceho produktu, ktorý ekonomika v danom období dosahuje:

 

 

 

Hospodársky cyklus má štyri fázy:

 

  1. Recesia – klesajúca ekonomická aktivita, produkt sa znižuje, v ekonomike je veľmi málo istoty, prevláda pesimizmus, znižovanie odbytu, dopyt nemôže držať krok s výrobou kvôli vysokým cenám, znižovanie výroby, prepúšťanie z práce, rast nezamestnanosti, likvidácia podnikov, znižovanie ziskov a miezd, klesá dopyt po úveroch a dopyt po práci.

  2. Dno – bod keď je reálny produkt minimálny, najnižšia úroveň reálneho HDP, v ekonomike prevláda skľučujúca atmosféra, úroveň výroby je nízka, dopyt je nízky, nezamestnanosť je vysoká, úroveň odbytu je nízka, podniky sa zatvárajú, je nízka úroveň cien tovarov, miezd, úrokov a ziskov, je nízky dopyt po úveroch,

  3. Expanzia – rozmach, ekonomika sa rozvíja, skutočný produkt rastie, v ekonomike prevláda dôvera a optimizmus, výroba a odbyt narastajú, nezamestnanosť klesá, ceny rastú pomaly, rastú mzdy, úroky, zisky, rastie dopyt po úveroch,

  4. Vrchol – bod, keď reálny produkt dosahuje maximum. Najvyššia úroveň reálneho HDP, v ekonomike je plná zamestnanosť až prezamestnanosť, výroba dosahuje maximum, odbyt dosahuje najvyšší stupeň, ceny sú vysoké a ešte stále rastú, rastú mzdy, úroky a zisky, v ekonomike začína prevažovať nedôvera.

 

Ekonomické cykly majú svoje zákonitosti. Po určitom čase má vývoj napriek výkyvom vzostupný trend a vo vlnení sa prejavuje určitá pravidelnosť. Napriek tomu jednotlivé cykly trvajú rôzne dlho a dosahujú iné extrémne hodnoty (dno, vrchol). Rast môže nastať veľmi rýchlo – boom, rovnako môže nastať prudký pokles – pád, alebo sa situácia dlhodobo nemení – stagnácia.

 

 

Príčiny ekonomických cyklov

 

Striedanie jednotlivých fáz hospodárskeho cyklu má svoje príčiny.

 

  1. Endogénne (vnútorné, interné) - ide o vnútorné príčiny, spôsobené poklesom investícií, snahou maximalizovať zisk, malým dopytom, pohybmi úrokových sadzieb, zmenami odvetvovej štruktúry, úspormi mzdových nákladov, nerovnomerným rastom dôchodkov a podobne,

  2. Exogénne príčiny (vonkajšie, externé) - sú vonkajšie príčiny, pôsobiace mimo ekonomiky. Môže to byť podnebie, vojna, politické príčiny, nález bohatého ložiska surovín, nové významné objavy, pesimizmus podnikateľov, nesprávne prognózy a podobne.

 

Trvanie ekonomických cyklov:

  1. krátkodobé cykly – 3 až 7 rokov,

  2. strednodobé cykly – 8 až 11 rokov,

  3. dlhodobé cykly – môžu trvať až 20 rokov.

 

Každá ekonomika má záujem sústavne dosahovať ekonomický rast. Reálny vývoj je však iný. Žiadna z ekonomík nevykazuje sústavný rast, striedajú sa fázy recesie a expanzie. Recesia sa spája s poklesom reálneho produktu s nedostatočným využívaním výrobných faktorov, s nezamestnanosťou. Recesia je daňou za obdobie rozmachu. Keď rastie produkt, využívajú sa výrobné faktory, ale zároveň rastie inflácia. Hlavným dôsledkom cyklického vývoja sú zmeny inflácie a nezamestnanosti.

 

 

INFLÁCIA - je peňažný jav, znamená nadmernú emisiu peňazí do obehu. Ide o znehodnocovanie peňažnej jednotky v dôsledku ekonomickej nerovnováhy, čím sa následne zvyšujú ceny tovarov a služieb. Infláciou sa znižuje kúpna sila peňazí. Inflácia sa teda prejavuje rastom cenovej hladiny a zvýšením množstva peňazí v obehu.

 

Infláciu meriame pomocou cenových indexov, najvýznamnejší je Index spotrebiteľských cien – ISC. Je konštruovaný na základe tzv. spotrebiteľského koša, ktorý charakterizuje štruktúru a množstvo tovarov a služieb priemernej domácnosti. Spotrebiteľský kôš vyjadruje priemerné výdavky na bývanie, stravu, odevy, energie, dopravu, vzdelanie a iné základné statky a služby. Vypočíta sa ako vážený aritmetické priemery cien jednotlivých druhov tovarov spotrebnom koši.

 

V minulosti boli hospodárske cykly charakteristické tým, že v období expanzie ceny rástli, narastala inflácia a v období recesie ceny klesali, objavila sa deflácia – opak inflácie. V súčasnosti v dôsledku hospodárskych cyklov ceny zvyčajne neklesajú, mení sa iba miera inflácie. Ak miera inflácie klesá, hovoríme o dezinflácii.

 

Miera inflácie – je miera zmeny cenovej hladiny, meranej indexom spotrebiteľských cien za určité obdobie. Vyjadruje sa v %.

 

Miera inflácie = cenová hladina aktuálneho roku – cenová hladina predchádzajúceho roku x 100

cenová hladina aktuálneho roku

 

V závislosti od toho, ako rýchlo rastú ceny, hovoríme o troch formách (úrovniach) inflácie:

 

  • miernu infláciu – je charakterizovaná jednociferným tempom rastu cien (1-9%), pomalým stúpaním cien, peniaze nestrácajú hodnotu, mena je dôveryhodná, nárast cien zohľadňujú úrokové sadzby, peňažný systém funguje, HDP neklesá, pri tejto miere inflácie je ekonomika stabilná,

  • cválajúca inflácia – je charakterizovaná dvoj až trojciferným tempom rastu cien, spôsobuje v ekonomike veľké ekonomické problémy, je charakteristická rýchlym rastom cien, peniaze strácajú hodnotu, ľudia investujú, banky využívajú cenový index, peňažný trh zaniká, HDP klesá,

  • hyperinflácia – presahuje 1000%-tné tempo rastu cenovej hladiny ročne. Je typická pre výnimočné stavy, ako je vojna, povojnový stav, mimoriadna katastrofa a podobne, ktoré nútia vlády dávať do obehu viac peňazí, prejavuje sa prudkým chaotickým nárastom cien, ľudia nedôverujú mene, peňažný trh zaniká, výroba je rozvrátená.

 

 

Dôsledky inflácie:

 

  • klesajú reálne príjmy obyvateľstva a kúpyschopnosti obyvateľstva,

  • znehodnocujú sa peniaze a úspory,

  • rastú výdavky na základné životné potreby,

  • zanecháva vážne sociálne dôsledky na najchudobnejších vrstvách,

  • isté výhody prináša vlastníkom tovarov a dlžníkom.

 

 

NEZAMESTNANOSŤ

 

Práca je cieľavedomá ľudská činnosť, ktorej nositeľom je človek so svojimi fyzickými a duševnými schopnosťami a talentom.

Práca je zároveň výrobným faktorom. Tak ako na ostatných trhoch aj na trhu práce pôsobia rovnaké zákonitosti.

Dopyt po práci určuje počet pracovných príležitostí. Dopyt po práci sa zvýši, ak narastú ceny výrobkov na trhu, alebo ak narastie dopyt po výrobku alebo služby.

Ponuka práce je určená počtom práceschopného obyvateľstva (zamestnaných i nezamestnaných) ktorí majú záujem pracovať. Závisí od ochoty ľudí pracovať. Ponuku práce ovplyvňuje početnosť populácie v produktívnom veku, počet hodín, ktoré pracovník odpracuje za rok, kvalita a množstvo práce pracovníka.

 

Nezamestnanosť je sociálno-ekonomický jav, ktorý vzniká vtedy, ak je na trhu práce skupina nezamestnaných, ktorí hľadajú prácu.

 

Ukazovateľom nezamestnanosti je miera nezamestnanosti, uvádza sa v percentách

 

Miera nezamestnanosti = nezamestnaní x 100

pracovná sila

 

Pracovná sila = zamestnaní + nezamestnaní

 

Prirodzená nezamestnanosť je taká, keď sa počet voľných miest rovná alebo je väčší ako počet nezamestnaných.

Za plnú zamestnanosť sa dá považovať stav, keď sa počet nezamestnaných pohybuje okolo 5 %.

 

Nezamestnaní sú práceschopní, ktorí majú záujem sa zamestnať – stratili prácu, chcú zmeniť miesto, skončili školu, vracajú sa z materskej dovolenky alebo z iného dôvodu.

 

 

Druhy nezamestnanosti

 

  1. Frikčná nezamestnanosť – ide o dočasnú nezamestnanosť v dôsledku prirodzených životných situácií – sťahovanie, nástup po materskej dovolenke, hľadanie nového miesta, po návrate z pobytu v zahraničí a podobne.

  2. Štrukturálna nezamestnanosť – vzniká v dôsledku štrukturálnych zmien v ekonomike, zanikajú odvetvia, vznikajú nové, využívajú sa nové technológie, ktoré vyžadujú inú kvalifikáciu, niektorí pracovníci sú žiadaní a iní sa stávajú nepotrebnými. Riešenie si vyžaduje rekvalifikáciu, celoživotné vzdelávanie a cestovanie za prácou.

  3. Cyklická nezamestnanosť – súvisí s ekonomickými cyklami, je sprievodným javom recesie. Narastá, keď je ekonomika v nerovnováhe (klesá dopyt, produkcia), v období expanzie klesá.

  4. Sezónna nezamestnanosť – je prechodná nezamestnanosť v odvetviach, ktoré majú sezónny charakter (napr. poľnohospodárstvo, cestovný ruch a podobne),

  5. Skrytá nezamestnanosť – prejavuje sa skracovaním pracovného času pracovného času, platením nižšej mzdy v čase, keď zamestnanci nemajú prácu.

 

Nezamestnanosť je závažný problém, ktorý sa snažia vyriešiť vlády takmer celého sveta. Má priamy dosah na ekonomiku krajiny a nepriamy dosah na psychický vývoj a návyky nezamestnaných.

 

 

Použitá literatúra:

  1. J. Novák, R. Šlosár: Základy ekonómie a ekonomiky pre stredné školy, SPN Bratislava, prvé vydanie 2008, ISBN 978-80-10-01346-3

  2. J. Lisý, Z. Zámečníková: Úvod do makroekonómie pre obchodné akadémie, SPN Bratislava, druhé vydanie 2007, ISBN 978-80-10-01198-8

  3. R. Šlosár a kol.: Národné hospodárstvo pre 4.ročník OA, SPN Bratislava, štvrté vydanie 1997, ISBN – 80-08-02611-1

  4. kol. autorov: Všeobecná ekonomická teória – prednášky, I. časť, Elita Bratislava 1990

  5. M. Jakubeková a kol.: Ekonomika pre študijné odbory nevýrobného a výrobného zamerania, SPN, prvé vydanie 2004, ISBN 80-10-00363-8