Vypracovala: Mgr. Ingrid Uhrovčíková

 

O nepriamej reči bola okrajovo reč v téme konjunktív I a konjunktív II, kde sa hovorilo, že tieto spôsoby sa používajú aj v nepriamej reči.

 

Rozdiel medzi priamou a nepriamou rečou určite viete. Nepriama reč podáva sprostredkované informácie (reprodukované výroky) – ja sám nie som ich pôvodca, preto neviem zaručiť ich pravdivosť.

 

Okrem kojnunktívu I (prítomného času, perfekta a futúra) používame v nepriamej reči aj tvary konjunktívu préterita (najmä ak sa tvary konjunktívu I zhodujú s tvarmi oznamovacieho spôsobu prítomného času, napr. ich warte) alebo opisný tvar w ürde + neurčitok.

 

Priama reč:

Doris sagte: „Ich helfe dir.“ (Doris povedala: „Pomôžem ti.“)

Oznam vyjadrený priamou rečou možno dať do nepriamej reči dvoma spôsobmi:

  1. vedľajšou vetou so spojkou dass + oznamovací spôsob alebo konjunktív

Doris sagte, dass sie dir hilft/ helfe. (Doris povedala, že ti pomôže.)

!!! oznamovací spôsob sa používa predovšetkým v ústnom prejave

!!! konjunktív sa používa spravidla v písomnom prejave

  1. bezspojková veta + konjunktív

Doris sagte, sie helfe dir. (Doris povedala, že ti pomôže.)

Ak sú tvary konjunktívu totožné s oznamovacím spôsobom, nahrádzame ich buď:

  1. konjunktívom préterita

Sie rief an, die Kinder führen morgen ab. (Zavolala, že deti zajtra odídu.)

(pôvodný tvar: Sie rief an, die Kinder fahren morgen ab. – zhoda s oznam. sp.)

  1. opisným tvarom würde + neurčitok

Sie rief an, die Kinder würden morgen abfahren. (Zavolala, že deti zajtra odídu.)

Súslednosť časov v nepriamej reči:

prítomnosť vyjadruje v nepriamej reči konjunktív prítomného času alebo préterita

Die Mädchen sagten: „Wir sind hier zufrieden.“ (Dievčatá povedali: „Sme tu spokojné.“)

Die Mädchen sagten, sie seien hier zufrieden. (Dievčatá povedali, že tu boli spokojné.)

Die Mädchen sagten, dass sie hier zufrieden sind/ seien. (Dievčatá povedali, že tu boli spokojné.)

minulosť vyjadruje konjunktív perfekta (habe/sei + príčastie minulé) alebo pluskvamperfekta (hätte/ wäre + príčastie minulé)

Die Mädchen sagten: „Wir waren hier zufrieden.“ (Dievčatá povedali: „Boli sme tu spokojné.“)

Die Mädchen sagten, sie seien hier zufrieden gewesen. (Dievčatá povedali, že tu boli spokojné.)

Die Mädchen sagten, dass sie hier zufrieden waren/ gewesen waren/ gewesen wären. (Dievčatá povedali, že tu boli spokojné.)

!!! S nepriamou rečou sú priamo spojené nepriame otázky:

 

nepriame otázky poznáme:

  1. zisťovacie - uvádzame ich spojkou ob a sloveso stojí v konjunktíve na konci vety

„Gehst du morgen in die Schule?“ - - - Er fragt, ob ich morgen in die Schule ginge. (Pýta sa, či zajtra idem do školy.)

  1. doplňovacie – ako spojka fungujú všetky opytovacie zámená a sloveso znova stojí v konjunktíve na konci vety

„Wann gehst du morgen in die Schule?“ - - - Er fragt, wann ich morgen in die Schule ginge. (Pýta sa, kedy zajtra idem do školy.)

!!! Konjunktív sa zvyčajne používa v písomnom prejave, v ústnom prejave sloveso zvyčajne stojí v oznamovacom sp.:

Er fragt, ob ich morgen in die Schule gehe. Er fragt, wann ich morgen in die Schule gehe.

 

Kontrolfragen:

  1. Čo je charakteristické pre nepriamu reč?

  2. Aké skovesné tvary používame v nepriamej reči?

  3. Akými spôsobmi meníme priamu reč na nepriamu?

  4. Aká je súslednosť časov v priamej a nepriamej reči?

  5. Aké druhy nepriamych otázok poznáme? Podľa čoho ich rozoznávame?

  6. Aké časy používame v nepriamych otázkach?

 

Použitá literatúra:

Themen aktuell 2

EM Übungsgrammatik. Deutsch als Fremdsprache

Höppnerová, V.: Moderná učebnica nemčiny

Zmaturuj z nemeckého jazyka