Cukry (Sacharidy)
Sacharidy sú organické zlúčeniny zložené z uhlíka (C), vodíka (H) a kyslíka (O). Ich deriváty môžu obsahovať aj fosfor (P), dusík (N) alebo síru (S). Vznikajú pri procese, ktorý nazývame fotosyntéza. Fotosyntéza bežne prebieha v prírode v zelených častiach rastlín. Cukor sa ako zásobná látka ukladá v plodoch a iných častiach rastlín, ktoré zvieratá a človek konzumujú.
Cukry ako nám už aj ich názov napovedá, majú sladkastú chuť. Nachádzajú sa v rastlinných aj živočíšnych bunkách. Sú významné ako zásobné látky, zdroj energie, súčasť enzýmov a hormónov. Zo sacharidov sa v organizme vytvárajú mnohé biologicky dôležité látky ako tuky a bielkoviny. Sacharidy delíme podľa štruktúry na: monosacharidy oligosacharidy polysacharidy
Monosacharidy:
-Nerozkladajú sa na jednoduchšie cukry. Sú dobre rozpustné vo vode alebo v zriedenom etanole, nerozpúšťajú sa v organických rozpúšťadlách. Podľa počtu uhlíkov v reťazci delíme monosacharidy na triózy, tetrózy, pentózy, hexózy, a heptózy, atď. Podľa výskytu ketónovej alebo aldehydovej funkčnej skupiny delíme monosacharidy na ketózy a aldózy. Najvýznammejšie monosacharidy so šiestimi atómami uhlíka v molekule sú glukóza a fruktóza.
-glukóza ( C6H12O6 ) Poznáme ju aj pod názvom hroznový cukor. Nachádza sa v potrave, v plodoch rastlín, v mede a je zdrojom energie pre biochemické procesy v organizme. Je nevyhnutná pre mozog a červené krvinky. V čistom stave je to biela kryštalická látka so sladkastou chuťou.
- fruktóza ( C6H12O6) V molekule má rovnaký počet atómov uhlíka, vodíka aj kyslíka ako glukóza. Rozdiel je v umiestnení dvojitej väzby. Nazývame ju aj ovocný cukor a je zo všetkých cukrov najsladšia. Používa sa ako sladidlo pre cukrovkárov a je ľahko stráviteľná.
Oligosacharidy:
- Oligosacharidy vznikajú, keď sa spojí dva až desať monosacharidov a vytvorí reťazec. Oligosacharidy majú reťazcové molekuly zložené z malého počtu monosacharidových jednotiek, väčšinou 2 až 10. Podľa počtu monosacharidových jednotiek v reťazci ich delíme na disacharidy, trisacharidy, atď.
- disacharidy -sacharóza – repný cukor (glukóza+fruktóza) - laktóza – mliečny cukor (galaktóza+glukóza) - maltóza – melasový alebo sladový cukor (glukóza+glukóza) - trisacharidy - rafinóza – súčasť repného cukru (galaktóza+fruktóza+glukóza) - oligosacharidy - inulíny – 2–140 fruktózových jednotiek
Podľa výskytu voľnej poloacetálovej skupiny v molekule ich delíme na:
- redukujúce – majú voľný poloacetál a môžu oxidovať
- neredukujúce – nemajú voľný poloacetál a nemôžu oxidovať
Polysacharidy:
-Sú tvorené viac ako z 10 monosacharidových molekúl. Sú to prírodné makromolekulové látky. Polysacharidy môžu mať živočíšny alebo rastlinný pôvod. Medzi rastlinné polysacharidy patrí napríklad škrob, celulóza a medzi živočíšne polysacharidy patrí napríklad chitín, ktorý sa nachádza v tele hmyzu a glykogén, ktorý je súčasťou ľudského tela. Polysacharidy sú vo vode ťažko rozpustné. V kyslom prostredí alebo pôsobením enzýmov sa štiepia na oligosacharidy alebo až na monosacharidy. polysacharidy rastlinného pôvodu:
- Škrob - Je to biely prášok bez chute a vône, nerozpustný vo vode. Vzniká ako konečný produkt pri fotosyntéze. Medzi rastliny bohaté na škrob patria najmä zemiaky, banány a obilniny. Používa sa v potravinárstve (pri príprave pudingov a prívarkov), pri výrobe lepidiel a náterov. Je dôležitou zásobnou látkou v organizmoch.
- Celulóza Je základnou stavebnou zložkou rastlinných buniek. Prítomnosť celulózy zabezpečuje pevnosť rastlín. Čistá celulóza sa nachádza vo vláknach bavlny, ľanu a drevo obsahuje až 50% celulózy. Vyrába sa z nej papier, nite a iné.
- Inulíny Pektíny - Kyselina algínová polysacharidy živočíšneho pôvodu: - Glykogén – základná zásobná látka živočíchov, húb a baktérií - Chitín – základná štruktúrna látka hmyzu, kôrovcov a húb - Kyselina hyalurónová - Heparín – zabraňuje zrážaniu krvi