Vypracovala: Ing. Anna Mattová
 
 
TRHOVÝ MECHANIZMUS - je súhrn vzťahov a procesov medzi jednotlivými hospodárskymi subjektami, ktoré vznikajú pri kúpe a predaji tovarov, služieb alebo výrobných faktorov (práca, pôda, kapitál).
Trhový mechanizmus funguje samočinne za pomoci dopytu, ponuky a pôsobenia cien. Je tvorený tromi druhmi procesov:
 
  1. procesom tvorby dopytu
  2. procesom tvorby ponuky
  3. procesom tvorby rovnovážnej ceny.
 
TRH je miesto, kde sa stretávajú kupujúci (dopyt) a predávajúci (ponuka), aby sa dohodli na kúpe a predaji (výmene tovaru) určitého tovaru alebo služby za určitú cenu.
 
TRH je miesto, kde dochádza k výmene tovarov a služieb medzi jednotlivými trhovými subjektami.
 
 
Formy a typy trhov:
 
K členeniu trhov možno pristupovať z rôznych hľadísk:
 
  1. podľa počtu predávaných tovarov (kvantitatívne hľadisko):
  • čiastkový trh – na tomto trhu sa predáva a kupuje len jeden druh tovaru, napríklad zlato,
  • agregátny trh – je trh všetkých tovarov a služieb.
 
  1. podľa predmetu kúpy a predaja (vecné hľadisko):
a) trh tovarov a služieb
b) trh výrobných faktorov
  • trh práce,
  • trh pôdy,
  • trh kapitálu.
c) finančný trh
  • peňažný trh,
  • kapitálový trh,
  • devízový trh,
  • trh drahých kovov,
  • poistný trh,
d) burza – špecifická vysoko organizovaná forma trhu, na ktorom sa obchoduje s tovarmi, cennými papiermi, devízami, poistkami a podobne. Členia sa na:
  • peňažné burzy – obchoduje sa na nich s cennými papiermi a devízami. Najznámejšie peňažné burzy sú v New Yorku, Londýne, Paríži, či Tókiu.
  • tovarové burzy – obchoduje sa s nimi s tovarmi, napr. zlatom, kávou, obilím a podobne.
 

  1. podľa územného hľadiska:
  1. miestny trh (regionálny) ide o kúpu a predaj na určitom mieste, resp. ide o ponuku miestnych tradičných výrobkov (napr. ovčí syr, burčiak vo vinárskej oblasti.)
  2. národný trh – vzniká spojením niekoľkých národných trhov, t.j. jeden trh v rámci celého štátu (vnútorný trh),
  3. medzinárodný trh– ide o prepojenie vnútorných trhov niekoľkých krajín,
  4. svetový trh – predstavuje kúpu a predaj medzi všetkými krajinami sveta
 
  1. podľa stupňa organizovanosti:
  1. organizovaný trh – napríklad burza, kde sa obchoduje podľa presných pravidiel,
  2. neorganizovaný trh
 
  1. podľa súladu so zákonodarstvom:
  1. legálny trh – oficiálny trh,
  2. nelegálny trh – čierny trh, kde sa napríklad obchoduje s drogami, bielym mäsom a podobne.
 
 
Trh plní tieto 3 funkcie:
 
  1. trh poskytuje informácie o potrebách, záujmoch a preferenciách spotrebiteľov, o cene, výrobných možnostiach a podobne,
  2. poskytuje podnety pre správanie výrobcov a spotrebiteľov, aby používali vo výrobe efektívne výrobné metódy, aby optimálne využívali vzácne ekonomické zdroje, minimalizovali výrobné náklady a podobne.
  3. rozdeľuje dôchodky medzi vlastníkov výrobných faktorov – podľa podielu výrobných faktorov na vytváraní produktu sa určujú dôchodky prislúchajúce jednotlivým výrobným faktorom.
 
 
SUBJEKTY TRHU:
 
Všetky subjekty trhu možno z hľadiska ich postavenia a úloh rozdeliť do troch veľkých skupín:
 
  1. spotrebitelia (jednotlivci, domácnosti) - na trhoch spotrebných tovarov sú kupujúcimi (nakupujú potraviny, autá, byty a i.) a na trhoch výrobných faktorov vystupujú ako predávajúci (ponúkajú svoju prácu, úspory či pôdu pre podniky)
  2. podniky – na trhu spotrebných tovarov vystupujú ako predávajúci a na trhoch výrobných faktorov ako predávajúci
  3. štát – je špecifickým subjektom trhu, vystupuje ako kupujúci i predávajúci. Jeho hlavnou úlohou je vytvárať podmienky pre fungovanie trhu a v prípade zlyhávaniu trhového mechanizmu korigovať nepriaznivé dopady na ekonomiku.
 
 
PROCES TVORBY DOPYTU:
 
Ľudia uspokojujú svoje potreby prostredníctvom trhu. Rozhodujú sa, čo a v akých množstvách nakúpia a spotrebujú. Z bežného života vieme, že ľudia nakupujú množstvo tovaru v závislosti od jeho ceny. Platí, že čím je tovar drahší (má vyššiu cenu), tým ho ľudia budú kupovať menej. Naopak, ak cena tovaru poklesne, tovar je lacnejší (t.j. jeho cena je nižšia), tým viac ho ľudia budú kupovať.
 
DOPYT tvorí súhrn relatívne samostatných rozhodnutí spotrebiteľov o požadovanom množstve a kvalite v závislosti od cien.
DOPYT je množstvo tovaru, ktoré sú kupujúci ochotní kúpiť za určitú cenu.
 
 
KRIVKA DOPYTU:
 
Grafické znázornenie dopytu nazývame krivka dopytu. Označujeme ju D (z angl. demond). Krivka dopytu vyjadruje vzťah medzi trhovou cenou a požadovaným množstvom tovaru.
Množstvo a cena sú v nepriamom vzťahu. Platí, že ak rastie cena tovaru, považované množstvo tovaru klesá a naopak ak poklesne cena tovaru, požadované množstvo tovaru rastie.
 

 
 
Výška dopytu závisí od:
 
  • ceny daného tovaru – je rozhodujúca pre určenie množstva nakupovaného tovaru,
  • príjmu domácnosti – veľkosť príjmu jednoznačne ovplyvňuje spotrebu domácnosti. Rast príjmu zvýši nakupované množstvo tovaru a zníženie príjmu zase spotrebu zníži.
  • rozsahu trhu alebo počtu domácnosti – zvýšenie domácnosti či spotrebiteľov trhu zvýši množstvo nakupovaných tovarov,
  • cena a dostupnosť iných tovarov – komplementárne tovary (doplňujúce sa tovary, napr. auto – benzín) - ak zdražie benzín, zníži sa množstvo nakupovaných áut, substitučné tovary (vzájomne nahraditeľné, napr. pomaranče-mandarínky) - vyššia cena mandariniek núti spotrebiteľa kúpiť si pomaranče. Čím je viac lacnejších substitútov, tým menšie bude požadované množstvo pôvodného tovaru .
  • záujmy, záľuby a preferencie spotrebiteľov – dopyt ovplyvňuje aj to, aké majú spotrebitelia záľuby a záujmy, ktorú značku a ktorého výrobcu uprednostńujú,
  • ostatné faktory – tu patria napríklad klimatické podmienky.
 
 
Posun krivky dopytu:
 
Na posun krivky dopytu majú vplyv príjmy spotrebiteľov, zvýšenie alebo zníženie počtu kupujúcich, zmeny cien iných tovarov, preferencie, móda a podobne. Ak sa zvýši dopyt nastane posunutie krivky dopytu vpravo nahor /D,/. Ak sa dopyt zníži nastane posunutie krivky dopytu vľavo nadol /D,,/.

 
 
PROCES TVORBY PONUKY:
 
Druhou stránkou trhového mechanizmu je ponuka. Na trh vstupuje veľké množstvo výrobcov – podnikateľov a firiem, ktorí sa relatívne nezávisle od seba rozhodujú, čo budú vyrábať a v akom množstve. Výrobcovia v tomto prípade vystupujú ako predávajúci a súhrn ich výrobkov tvorí ponuku.
 
 
PONUKA je množstvo tovarov, ktoré výrobcovia dodávajú na trh pri určitej cene.
 
Ponuka vyjadruje vzájomnú závislosť medzi dvoma premennými:
  • cenou,
  • ponúkaným množstvom.
 
Grafické znázornenie ponuky nazývame krivka ponuky, ktorá má takýto priebeh:
 

 
Krivka ponuky S (z angl. supply) vyjadruje vzťah medzi trhovou cenou a ponúkaným množstvom tovaru. Množstvo a cena sú v priamom vzťahu. Ak rastie cena tovaru, ponúkané množstvo tovaru stúpa a naopak, pokles ceny vyvolá pokles výroby.
 
Ponuku ovplyvňujú viaceré činitele:
 
  • cena daného tovaru - výšku ceny ovplyvní veľkosť (súhrn) príjmov podniku,
  • náklady výroby – náklady na menia vplyvom:
  • technického pokroku, inovácií, zvýšenia produktivity práce sa znížia náklady a podnik bude vyrábať viac a lacnejšie,
  • cien vstupov (surovín, investícií, miezd). Zvýšením vstupov sa výroba zdražuje a ponuka sa zníži. Poklesom cien vstupov podnik dokáže s rovnakými zdrojmi vyrobiť väčšie množstvo výrobkov, zvýšiť ponuku a dosiahnuť zisk.
  • ceny alternatívnych výrobkov – ide o výrobky, ktoré výrobca môže vyrábať s danými zdrojmi,
  • organizácia trhu,
  • zmeny výrobných podmienok rôzneho druhu – napr. výkyvy počasia (ovplyvňuje hlavne ponuku poľnohospodárskej výroby), výška daní a pod.,
  • nové trhové príležitosti,
  • počet predávajúcich
 
 
Posun krivky ponuky:
Na posun krivky ponuky majú vplyv technológie, ceny vstupov, nové trhové príležitosti, počet predávajúcich, zmena daní, dotácií a vládnych predpisov. Ak sa množstvo ponúkaných výrobkov zvýši krivka ponuky sa posunie doprava. Ak sa ponuka výrobkov zníži, krivka ponuky sa posunie doľava.
 
 
 
TRHOVÁ ROVNOVÁHA:
 
Trhová rovnováha nastáva vtedy, ak je cena, za ktorú sú spotrebitelia ochotní kúpiť určité množstvo tovarov zhodná s cenou, za ktorú sú ochotní výrobcovia predaj to isté množstvo tovarov.
 
Stav rovnováhy na trhu je veľmi vzácny a výnimočný. Pre reálnu ekonomiku je skôr príznačné, že dopyt sa nerovná ponuke a vtedy je na trhu trhová nerovnováha. Môžu nastať dve situácie:
 
  • ponuka prevyšuje dopyt – vzniká prebytok
  • dopyt prevyšuje ponuku – vzniká nedostatok
 
Prebytok tovarov – ak je cena vyššia ako rovnovážna cena, vzniká prebytok tovarov. Na trhu je viac tovarov, ako sú kupujúci ochotní kúpiť. Prebytok tovarov núti predávajúcich znížiť ceny. Predávajúci (výrobcovia) ponúkajú menej tovarov – prebytok sa zmenšuje dovtedy, až kým cena nedosiahne úroveň rovnovážnej ceny.
 
Prebytok tovarov – ak je cena vyššia ako rovnovážna cena, vzniká prebytok tovarov. Na trhu je viac tovarov, ako sú kupujúci ochotní kúpiť. Prebytok tovarov núti predávajúcich znížiť ceny. Predávajúci (výrobcovia) ponúkajú menej tovarov – prebytok sa zmenšuje dovtedy, až kým cena nedosiahne úroveň rovnovážnej ceny.
 
Vysoká cena tovaru spôsobuje situáciu, pri ktorej prebytok tovaru zapríčiní pokles ceny a veľmi nízka cena vedie k nedostatku tovaru, čo zapríčiní rast cien.
V reálnej ekonomike sa rovnovážny stav dosahuje veľmi zriedkavo a krátkodobo.
 
 
Grafické znázornenie trhovej rovnováhy – rovnováhy dopytu a ponuky:
 
Grafické znázornenie rovnováhy (viď. obr.) ukazuje, že krivka dopytu a ponuky sa pretína v bode E (v ekonómii ho označujeme aj pojmom ekvilibrium), čo jebod trhovej rovnováhy. Cena, ktorá zodpovedá bodu trhovej rovnováhy sa nazýva rovnovážna cena.
 

 
 
TRHOVÁ KONKURENCIA:
 
Trhový mechanizmus môže efektívne fungovať len v podmienkach konkurencie.
Výrobcovia majú záujem predať vyrobený tovar čo najvýhodnejšie a spotrebitelia sa snažia kúpiť čo najlacnejšie, aby mohli uspokojiť čo najviac svojich potrieb. Ich záujmy sú protichodné, ale u oboch je snaha dosiahnuť maximálnu výhodu.
 
Pod konkurenciou rozumieme stretávanie sa rôznych subjektov na trhu, kde každý z nich chce realizovať svoje rôzne ekonomické záujmy.
 
 
Trhová konkurencia môže mať niekoľko podôb:
 
Konkurencia podľa subjektov trhu:
  • konkurencia na strane dopytu – je konkurencia medzi spotrebiteľmi. Každý spotrebiteľ chce nakúpiť čo najlacnejšie, pričom nehľadí na záujmy a potreby ostatných spotrebiteľov. Najviac sa to prejavuje vtedy, keď dopyt prevyšuje ponuku a na trhu je nedostatok tovarov. Spotrebitelia sa usilujú za každú cenu získať nedostatkový tovar. Vzniká konkurencia (súťaž) medzi spotrebiteľmi, čo výrobcovia využívajú na zvýšenie cien.
  • konkurencia na strane ponuky - každý výrobca sa snaží predať čo najviac a čo najvýhodnejšie. Snaží sa dosiahnuť čo najvyšší zisk a to na úkor ostatných výrobcov – konkurentov a posilniť si svoju pozíciu na trhu. Najostrejšie sa konkurencia prejavuje v situácii, keď ponuka prevyšuje dopyt a na trhu je prebytok tovarov.
 
Konkurencia podľa formy prejavu:
  • cenová konkurencia – spočíva v tom, že výrobca sa na určitý čas vzdá časti zisku (dobrovoľne zníži cenu tovaru). Dúfa, že konkurencia nebude schopná prispôsobiť sa týmto nízkym cenám. Usiluje sa tak ovládnuť trh a prilákať čo najväčší počet spotrebiteľov.
  • necenová konkurencia – výrobca sa snaží získať zákazníkov inými metódami ako je cena. Napríklad rastom kvality svojich výrobkov, reklamou, službami, kvalitným servisom, príťažlivým dizajnom svojich výrobkov, obalom, a pod.
 
Konkurencia podľa trhových podmienok:
  • dokonalá konkurencia – predstavuje teoretickú abstrakciu, ideálny stav trhovej ekonomiky, ktorý v reálnom prostredí nikdy nenastane. Dokonalá konkurencia je taká situácia na trhu, pri ktorej žiadny účastník trhu nemá výlučný vplyv na trhovú cenu. Predpokladom dokonalej konkurencie sú úplne rovnaké podmienky pre všetky subjekty trhu.
  • nedokonalá konkurencia - stretávame sa s ňou v reálnom živote a môže mať viacero foriem:
  • monopolistická konkurencia,
  • oligopol,
  • absolútny monopol.
 
Monopolistická konkurencia – nastáva vtedy, ak veľký počet výrobcov vyrába rôznorodý výrobok, ktorý sa odlišuje od ostatných výrobkov svojimi úžitkovými vlastnosťami. Spotrebitelia uprednostňujú výrobky jedného podniku pred ostatnými. Vstup a výstup výrobcov na trh je voľný, jednoduchý.
Oligopol – na trhu pôsobí niekoľko veľkých výrobcov, ktorí majú veľkú ekonomickú silu a bránia tak konkurencii vstúpiť na trh (napr. výrobcovia áut).
Monopol – na trhu je len jeden výrobca, ktorý ovláda celý trh (napr. plyn – SPP). Výrobca si teda môže určovať monopolné ceny, ktoré mu prinášajú monopolne vysoký zisk.
 
 
Použitá literatúra:
 
  1. J. Novák, R. Šlosár: Základy ekonómie a ekonomiky pre stredné školy, SPN Bratislava, prvé vydanie 2008, ISBN 978-80-10-01346-3
  2. J. Lisý, Z. Zámečníková: Úvod do makroekonómie pre obchodné akadémie, SPN Bratislava, druhé vydanie 2007, ISBN 978-80-10-01198-8
  3. R. Šlosár a kol.: Národné hospodárstvo pre 4.ročník OA, SPN Bratislava, štvrté vydanie 1997, ISBN – 80-08-02611-1
  4. kol. autorov: Všeobecná ekonomická teória – prednášky, I. časť, Elita Bratislava 1990
  5. M. Jakubeková a kol.: Ekonomika pre študijné odbory nevýrobného a výrobného zamerania, SPN, prvé vydanie 2004, ISBN 80-10-00363-8