Vypracovala: Ing. Anna Mattová

 

 

Obdobie vývoja daní od ich vzniku až po súčasnosť predstavuje dlhý časový úsek. Vývoj daní súvisí s hospodárskym, sociálnym a spoločenským rozvojom ľudskej spoločnosti. Vo všetkých obdobiach daň predstavovala príjem štátnej pokladnice a umožňovala spoločnosti financovať verejno-prospešné ustanovizne, a tak podporiť kultúrny a vzdelanostný rast ľudskej spoločnosti.

Dane sa odvádzali v naturálnej i peňažnej podobe, a to v závislosti od stupňa hospodárskeho rozvoja spoločnosti. Dane sa odvádzali z vlastníctva pôdy, majetku, z dosahovaných príjmov, z predaja tovaru, dedičstva a podobne.

 

Vo všeobecnosti platí, že daň je povinná, zákonom určená platba do verejného rozpočtu. Je to platba neúčelová, neekvivalentná, pravidelná alebo nepravidelná. To znamená:

 

  • povinná, zákonom určená platba – fyzické a právnické osoby majú povinnosť platiť dane, ktorú im ukladajú daňové zákony,

  • platba do verejného rozpočtu – dane predstavujú príjem verejných rozpočtov,

  • neúčelová platba – osoba, ktorá daň platí, nevie, na aký účel sa daň použitie (výnimkou sú len 2% dane z príjmov, pri ktorej daňový subjekt priamo určuje, ako sa majú peniaze použiť).

  • neekvivalentná platba - daňový subjekt pri zaplatení dane nedostane žiadnu protihodnotu,

  • pravidelná alebo nepravidelná platba – niektoré dane sa platia opakovane za rovnaký časový interval (pravidelné dane), niektoré dane sa platia len v čase vzniku daňovej povinnosti (nepravidelné dane).

 

Daň je jedným z najdôležitejších nástrojov hospodárskej politiky štátu. Dane predstavujú najdôležitejší príjem štátneho rozpočtu a rozpočtov samospráv. Štát sa snaží maximalizovať príjem štátneho rozpočtu a podnikatelia zase minimalizovať výšku odvodov daní do týchto rozpočtov.

 

 

Úloha daní v hospodárskej politike štátu:

 

Hlavnou úlohou daní je naplniť príjmovú časť štátneho rozpočtu.

 

Vedľajšie úlohy, ktoré plnia dane sú:

  • národohospodárska úloha – dane majú chrániť a podporovať domácu produkciu (výrobu) a podporovať jej vývoz na zahraničné trhy. Majú sa úlohu obmedziť neželanú spotrebu určitých výrobkov (napr. cigarety, alkohol a pod.).

  • sociálna úloha – spočíva v tom, že daňové zaťaženie jednotlivých skupín obyvateľstva má byť primerané. Nadmerné daňové zaťaženie zapríčiňuje zníženie kúpnej sily obyvateľstva. Tým sa následne znižuje spotreba tovarov a služieb, čím sa obmedzuje ich výroba, podniky prepúšťajú zamestnancov alebo znižujú ich mzdy a kolotoč nepriaznivých hospodárskych dosahov sa takto roztáča.

 

Základné daňové pojmy:

 

  • subjekt dane,

  • predmet dane,

  • základ dane,

  • sadzba dane.

 

 

Subjekt dane – osoba, ktorá je povinná platiť daň. Môže ňou byť:

  • daňovník – fyzická alebo právnická osoba, ktorej príjem, majetok alebo činnosť podlieha zdaneniu,

  • platiteľ dane – fyzická alebo právnická osoba, ktorá odvádza správcovi dane (napr. daňovému úradu) daň vybranú od daňovníka (napr. DPH – platiteľom dane je obchod, daňovníkom je kupujúci),

  • daňový dlžník – fyzická alebo právnická osoba, ktorá odvádza správcovi spotrebnú daň vybranú od daňovníka a majetkovo za daň zodpovedá.

 

Predmet dane: - môže ním byť majetok (pozemok, rodinný dom, byt, motorové vozidlo...), príjem (mzda, príjem z podnikania...), ktorý podlieha zdaneniu alebo úkon. Každý daňový zákon presne vymedzuje, čo je a čo nie je predmetom dane.

 

Základ dane: - je kvantitatívne vyjadrenie predmetu dane.

 

Základ dane môže byť vyjadrený:

  1. hodnotovo – v peňažnej mene, napríklad príjem v eurách,

  2. špecificky – v technických jednotkách (metroch, litroch, metroch štvorcových, kusoch...) - napríklad rozloha bytu v m2, víno v litroch a podobne,

  3. kombinovane – hodnotovo aj špecificky.

 

Algoritmus výpočtu základu dane je stanovený konkrétnym daňovým zákonom. Základ dane si musí vypočítať daňový subjekt sám, prípadne ním poverená osoba. Základ dane sa podľa konkrétneho daňového zákona upravuje o tzv. pripočítateľné, resp. odpočítateľné položky. Základ dane môže byť len kladná hodnota. Ak by základ dane upravený o odpočítateľné položky mal zápornú hodnotu, upraví sa na nulovú hodnotu.

 

Sadzba dane: - určitá veličina (dávka, pomocou ktorej sa zo základu dane vypočíta výška dane /konkrétna hodnota dane).

Sadzba môže byť stanovená ako:

  1. pevná sadzba dane – vyjadrená sumou v eurách za určité množstvo daňového základu,

  2. percentuálna sadzba dane – vyjadrená v %

Rozlišujeme tieto %-tuálne sadzby dane:

  • proporcionálna - %-tuálna hodnota sadzby dane sa nemení, ostáva stále rovnaká bez ohľadu na to, ako sa mení základ dane,
  • progresívna - %-tuálna hodnota sadzby dane rastie v závislosti od toho, ako rastie základ dane (čím je vyšší základ dane, tým je vyššia sadzba dane),
  • degresívna - %-tuálna hodnota sadzby dane klesá, v závislosti od toho, ako rastie základ dane (čím je základ dane vyšší, tým je sadzba dane nižšia).

  1. kombinovaná sadzba dane – ide o vzájomnú kombináciu pevnej sadzby dane a percentuálnej sadzby dane.

 

 

Doplnkové daňové pojmy:

 

Základné daňové pojmy rieši konkrétny daňový zákon. Doplnkové daňové pojmy rieši zákon o správe daní a poplatok. Medzi najdôležitejšie doplnkové pojmy patria:

 

  • miestna príslušnosť daňového subjektu k správcovi dane: - ide o územnú príslušnosť daňového subjektu ku správcovi dane (t.j. daňovému úradu, obecnému úradu a pod.). Fyzické osoby majú vo všeobecnosti územnú príslušnosť podľa svojho trvalého pobytu a právnické osoby podľa svojho sídla.

  • Registračná a oznamovacia povinnosť daňových subjektov – nie každý daňový subjekt má registračnú povinnosť. Tí, ktorí ju majú, sú povinní podať „registračnú prihlášku“ u správcu dane. Správca dane (daňový úrad) po splnení registračnej povinnosti pridelí daňovému subjektu daňové identifikačné číslo – DIČ.

  • Daňové konanie – konanie, v ktorom správca dane rozhoduje o právach a povinnostiach daňových subjektov,

  • Daňové priznanie – prvé riadne daňové priznanie, podané v zákonom stanovenej lehote,

  • Opravné daňové priznanie – ak daňový subjekt zistí chybu už v podanom daňovom priznaní a je ešte v lehote na podanie daňového priznania, môže podať opravné daňové priznanie. Z takto podaného priznania neplynú sankcie.

  • Dodatočné daňové priznanie – ak daňový subjekt zistí chybu už v podanom daňovom priznaní a lehota na podanie už uplynula, musí podať dodatočné daňové priznanie. Z dodatočného daňového priznania na vyššiu daň plynú sankcie.

  • Opravné prostriedky – správca dane ukladá daňovému subjektu povinnosť peňažného i nepeňažného charakteru vždy prostredníctvom písomného rozhodnutia. Ak má daňový subjekt pochybnosti o správnosti výroku rozhodnutia, môže podať proti nemu opravný prostriedok a to odvolanie, žiadosť o obnovu konania, návrh na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania.

 

 

Členenie daní:

 

  1. podľa daňového subjektu:

  • daň fyzických osôb,

  • daň právnických osôb,

 

  1. podľa pravidelnosti a nepravidelnosti ich vyberania:

  • pravidelné dane,

  • nepravidelné dane,

 

  1. priame dane – vyberajú sa priamo z príjmu alebo majetku daňovníka. Platenie týchto daní sa nepresúva na iný subjekt, daňovník ich znáša priamo.

nepriame dane - sú dane zo spotreby. Vyrubujú sa pri predaji tovaru a služieb. Vyberá a štátu ich odvádza iný subjekt (obchodník), ako ten, kto ich reálne platí (kupujúci).

 

 

Daňová sústava SR:

 

Priame dane:

  1. Daň z príjmu:

a) daň z príjmov fyzických osôb,

b) daň z príjmov právnických osôb

(Dane sú upravené zákonom č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov)

 

  1. Dane z majetku:

a) daň z nehnuteľností

b) daň za psa

c)daň za užívanie verejného priestranstva

d) daň za ubytovanie

e)daň za predajné automaty

f)daň za nevýherné hracie prístroje

g) daň za vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej časti mesta

h) daň z motorových vozidiel

i) daň za jadrové zariadenie

j) miestny poplatok za komunálny odpad a drobné stavebné odpady

(Dane z majetku sú upravené zákonom č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov)

 

Nepriame dane:

  1. Daň z pridanej hodnoty (Daň je upravená zákonom č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov)

  2. Spotrebná daň z vína

  3. Spotrebná daň z piva

  4. Spotrebná daň z liehu

  5. Spotrebná daň z tabakových výrobkov

  6. Spotrebná daň z minerálneho oleja

  7. Spotrebná daň z elektriny, uhlia a zemného plynu

 

 

Použitá literatúra:

 

  1. B. Prčová: Daňová sústava pre OA, SPN Bratislava, prvé vydanie 2006, ISBN 80-10-00864-8

  2. Daňové zákony v roku 2010, Vydavateľstvo Pravda