Andrej Sládkovič (Braxatoris) - narodil sa v Krupine v rodine učiteľa
- najreflexívnejší štúrovec
- študoval na lýceu v BŠ, kde sa ako domáci učiteľ zaľúbil do Márie Pišlovej
- v roku 1840 prichádza do BA, študoval aj na univerzite v Halle
- ťažko naňho zapôsobil rozchod s Máriou, ktorú vydali za bohatého pernikára
- od r. 1847 pôsobil ako farár v Hrochoti, Radvani
Tvorba - tvoria ju lyricko- epické skladby Detvan, Marína a lyrické básne, ktoré svedčia o kladnom postoji k revolúcii 1848/1849 aj napriek tomu, že žil mimo revolučných udalostí svojej generácie. Nehaňte ľud môj, Zaspievam pieseň o slobodnej vlasti. b. skladba Marína - podnetom na napísanie tejto lyricko- epickej b. skladby sa stala jeho nešťastná láska k Márii Pišlovej - začal ju písať počas štúdií v Halle a dokončil ju v roku 1846 - je to skladba o kráse, láske a mladosti - skladá sa z 2 častí: 1. lyricko- epickej 2. reflexívno- symbolickej - začína sa autorovu túžbou po kráse - nemá pevný dej „ Ja sladké túžby, túžby po kráse spievam peknotou nadšený.“ - pokračuje predstavami o láske a prežívaním lásky, aby si nakoniec uvedomil, že Marína je preňho nedostupná - Marína je pre básnika ideálom krásy, opisuje ju ako mladú devu s havraními vlasmi ľaliovým hrdlom, hviezdnymi očami, jej obraz napĺňa celú básnikovu bytosť - lásku k nej obhajuje pred ostatnými štúrovcami, ktorí odsudzovali lásku (oslabuje muža v práci pre vlasť) - jeho láska k Maríne sa prelína s láskou k vlasti, nechce ju rozdeliť, ale túži obe lásky spojiť. „Vlasť drahú ľúbiť v peknej Maríne, Marínu drahú v peknej otčine, a obe v jedno objímať!“ -keď básnik spoznáva, že láska naráža na neprekonateľné prekážky (vydaj Maríny), zriekne sa jej a Marína sa mení na vidinu. „ A ľúbosť. Ľúbosť k deve umrela, keď umrela deva moja.“ „ Víla! Ty zostaň tam v svojom nebi- mňa ešte zemské viažu potreby- a vlasť moja je na zemi.“ - po láske k žene prišla láska k vlasti, životu a práci - Sládkovič písal o mladosti veku aj duše, ktorá poháňa človeka aby uskutočnil svoje túžby a sny