Klasicizmus (17. - 18. storočie) - classicus – vzorový - rozvíjal sa na dvore kráľa Ľudovíta XVI. – odtiaľ sa šíril do Európy - 30-ročná vojna skončená, zlá sociálna situácia potlačená, feudalizmus sa ocitá v kríze, buržoázia získava výsady – rozvíja sa priemysel a obchod - do popredia sa dostáva rozum (berie rozum ako zdroj poznania) - zakladateľom je René Descartes (myslím, teda som) - myslenie sa oslobodzuje od vplyvu cirkvi - znaky literatúry : klasicisti videli zmysel umenia v napodobňovaní prírody, boli presvedčení, že ideálne ju napodobnilo antické umenie, preto sa pre nich stalo vzorom - literárne žánre – vysoké – epos
– tragédia hrdinovia šľachtici
– óda
– nízke – bájka
– komédia
hrdinovia mešťania, ľud - najvyšším zákonom sa stáva súlad pravdy, krásy a dobra - umelci nemohli tvoriť slobodne, museli dodržiavať prísne pravidlá klasicistickej tvorby - klasicistická dráma udržiavala jednotu deja, miesta a času, dej komentovali REZONÉRI
FRANCÚZSKA LITERATÚRA Nicholas Boileau – Básnické umenie – v konfliktoch dáva prednosť povinnosti pred láskou
·Pierre Corneille – Cid – hlavný hrdina je príkladom kresťanského rytiera, je verný kráľovi a svojej viere – Don Rodrigo (Cid) zabije otca svojej milej Ximény, kt. urazila jeho otca. Xiména ho miluje, ale musí žiadať jeho smrť, záver je zmierlivý (nie v duchu klasicizmu), kráľ posiela Cida bojovať – vracia sa ako víťaz a je mu odpustené - malý počet osôb, nemá vedľajšie línie, - Cid rozmýšľa čo urobiť, ak zabije, Xiména ho bude preklínať, ak nie, bude ním pohŕdať Jean Baptiste Poquelin – Moliére – písal komédie, žil pre divadlo, bol autorom, hercom, režisérom, riaditeľom divadelnej spoločnosti
- Lakomec – postavy: otec Harpagon, deti Eliza a Klean, vdovec Anzelmo. Sluha Valér, Marianna – Harpagon je veľký lakomec, ukryl si poklad, dcéru chce vydať za starého ale bohatého vdovca, hoci ona má rada Valéra. Sám sa rozhodne oženiť s mladou Mariannou, ktorá sa páči jeho synovi, deti s tým nesúhlasia, poklad mu zoberú a vydierajú ho - Misantrop – mladý muž hovorí každému do očí pravdu, čím si ľudí znepriateľuje - Zdravý nemocný – je o hypochondrovi, po predstavení tejto hry Moliére zomiera
OSVIETENSTVO - pokrokové hnutie, proticirkevné a protifeudálne - zdôrazňuje sa že ľudia sú si od prírody rovní - cisár Jozef II. zaviedol osvietenský absolutizmus – jozefinizmus, vydal Tolerančný patent, ktorý zrovnoprávnil katolíkov a evanjelikov - Denis Diderot so skupinou spolupracovníkov vydal Encyklopédiu Slovenská osvietenská ( klasicistická ) literatúra - v prvej fáze SNO sa Slováci snažili uzákoniť slovenčinu za spisovný jazyk (A. Bernolák - 1787) a starali sa o povznesenie Slovenského ľudu vydávaním časopisov a ľudovýchovných diel Anton Bernolák- uzákonil prvú spisovnú slovenčinu, základ zobral z reči trnavských vzdelancov, z oravského nárečia použil ď, ť, ň, ľ, ia, ie, iu, ô -1787 – Disertatio philologico-critica de literis Slavorum – vychádza z foneticko-fonologických princípov, upozorňuje že treba vytvoriť slovenský pravopis a výslovnosť a očistiť slovenčinu od vplyvov češtiny
- Bernolák upozorňuje, že chce opustiť ťažký a chybný spôsob písania, vo svojom diele sa prispôsobuje výslovnosti Slovákov a upúšťa od pravopisu Čechov -Grammatica slavica – prvá normotvorná gramatika slovenčiny -Etymologia vocum slavicarum – etymológia slovanských slov, o pôvode a tvorbe slov - Slowár Slovenskí Česko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí- 6-zväzkový slovník -bernolákovčina nespojila všetkých Slovákov, lebo evanjelici používali biblickú češtinu
Juraj Fándly – ako prvý používa bernolákovčinu (Dúverná zmluva mezi mňíchom ... ) - vo svojich dielach dáva praktické rady roľníkom, sú napísané jednoducho, knihy oživuje príbehmi, vtipmi, úvahami- jeho jazyk čerpá z reči ľudu
-Zelinkár – radí sedliakom kedy sadiť rastliny, ktorú časť z nich na čo používať
-Piľní domajší a poľní hospodár- apeluje na Slovákov, aby boli hrdí na svoju minulosť, nedrží sa vždy historických faktov (víťazstvá Slovanov nad Rimanmi)
- vyzdvihuje Konštantína a Metoda, ktorí tu šírili kresťanstvo lenivosti
- Dúverná zmlúva medzi mňíchom a diáblom- chcel vysvetliť príčiny, prečo boli zrušené kláštory niektorých reholí - kritizuje mníchov, ktorí upustili od svojich rehoľníckych zásad, obviňuje ich že zavádzajú nové modlitby, zázraky, udržujú ľud v zaostalosti - diabol Titinillus kritizuje pomery v cirkvi a žobravé rehole, Fándly je na jeho strane, lebo má pokrokové názory, proti je konzervatívny mních Atanárius - cirkev knihu zhabala a Fándlymu zakázala literárnu činnosť Ján Kollár – na VŠ odchádza do Jeny (Nemecko), študuje tam na filozofickej a bohosloveckej fakulte, rozvinulo sa tam jeho slovanské uvedomenie, lebo Jena sa stala strediskom nemeckej mládeže, videl tam nemecký nacionalizmus, povýšenectvo, rozpínavosť a podceňovanie iných národov, zaujali ho aj osudy zaniknutých Slovákov na nemeckom území
- Slávy Dcera- jednotlivé spevy pomenoval podľa riek, kt. pretekali krajinami jeho mladosti - Predspev- žiali nad osudom západných Slovanov (boli ponemčení) - verí v budúcnosť Slovanov, záchranu vidí v cárskom Rusku - je v češtine -
1. Sála- je napísaná v sonetoch, básnik spomína na krásne časy s Mínou - píše o láske k vlasti a žene, Mína nie je iba jeho Milá, ale aj dcéra bohyne Slávy, spája v sebe vlastnosti slovanských dievčat, básnik sa má rozhodnúť, či má radšej vlasť alebo Mínu (srdce vyrvu, na dve rozlomím, jednu vlasti púlku, druhou Míne)
- 2. Labe- autor putuje v sprievode Milka, ktorého mu dala Mína po polapských krajoch (ide na Slovensko), žiali nad ponemčenými Lužickými Srbmi a nad rozpínavosťou Nemcov v Čechách
- 3. Dunaj- básnik prichádza na Slovensko, pokračuje v zobrazovaní smutnej prítomnosti, ideál vidí v slávnej budúcnosti, keď vidí, že s Mínou mu nie je súdené žiť na Zemi, túži po stretnutí s ňou vo večnosti
- 4. Léthé- s Mínou sa prechádza po slovanskom nebi
- 5. Acheron- básnik sa dostáva do slovanského pekla kde sú odrodilci a nepriatelia Slovanov - prvé tri spevy sa ponášajú na Childe Heroldovu púť, posledné dva na Danteho Božskú komédiu
-zozbieral a vydal slovenské národné piesne Písně světské lidu slovenského v Uhřích-touto zbierkou pomohol Štúrovcom pri vytváraní spisovnej slovenčiny
Ján Hollý- písal v bernolákovčine, najskôr prekladal z antickej literatúry aby sa zdokonalil, potom napísal historické eposy : Svätopluk – skutočné postavy
Cyrilo-Metodiáda – skutočné postavy
Sláv – vymyslený - dodržiava kompozíciu antických eposov
- Selanky- autor oslavuje slovenskú prírodu, hlavými postavami sú pastieri žijúci v prírode, vedú pokojný život