František Švantner
- predstaviteľ Slovenskej medzivojnovej prózy ( naturizmus)
- narodil sa v roku 1912 v Bystrej pri Brezne v robotníckej rodine
- absolvoval učiteľský ústav a po jeho ukončení pôsobil ako učiteľ na viacerých miestach
- v posledných rokoch života sa venoval literárnej činnosti
- zomrel v roku 1950 v Prahe
- bol výrazným predstaviteľom naturizmu s osobitým videním sveta
- jeho dielami próza naturizmu nielen vrcholí, ale zároveň sa aj ukončuje
Jeho diela si môžeme pomocne rozdeliť do troch blokov:
1. naturistické prózy - novela Malka, Stretnutie, román Nevesta hôľ
2. vplyv expresionizmu - zbierka noviel Dáma z obdobia 2. sv. vojny
3. realistický román Život bez konca
Medzi typické znaky Švantnerovho naturizmu patrí:
- originálny jazyk
- príklon k hrôzostrašnej balade ( o autorovi sa s trochou zveličenia hovorí ako o autorovi prvých slovenských hororov - ak, samozrejme, neberieme do úvahy slovenské ľudové rozprávky, kde sa to hrôzostrašnými motívmi len tak hemží )
- udalosti na hrane sna a skutočnosti
- magickosť
- postavy často splývajú s prírodou
- príroda ako postava, načúvajúca, chápajúca, zdroj dobra
- rytmickosť - opakovanie motívov