ZaradenieHuby (lat. Fungi) sú veľký taxón (spravidla ríša) heterotrofných väčšinou nepohyblivých organizmov bez fotosyntetických pigmentov.Hoci sa v minulosti zaraďovali medzi rastliny, spôsobom výživy sa huby podobajú skôr živočíchom, pretože sú podobne ako ony závislé od produkcie biomasy rastlinami. Nikdy nie sú schopné fotosyntézy a autotrofie. Živiny získavajú saprofyticky alebo paraziticky, neraz v symbióze s ďalšími organizmami, bez ktorých by prežitie húb nebolo možné. Telo húb sa označuje ako stielka, jej väčšinou najviditeľnejšou časťou býva plodnica (ktorú však vytvárajú len vreckaté a bazídiové huby). Huby sa môžu rozmnožovať nepohlavne, napríklad rozpadom stielky, alebo pohlavne tvorbou pohlavných výtrusov.Huby majú pre človeka len veľmi malý význam ako potrava (konzumácia plodníc), ale napriek tomu je ich uplatnenie v potravinárskom priemysle obrovské. Jednobunkové huby, kvasinky, sa využívajú pri výrobe pečiva, jogurtov, syrov a podobne.V minulosti taxón huby pozostával okrem z vlastných húb aj z ďalších taxónov (pozri aj nižšie pod Systematika). Pojem huby v širšom zmysle alebo hubové organizmy je dnes preto súhrnné označenie pre (vlastné) huby a tieto taxóny, ktoré sa v minulosti takisto považovali za huby a stále sú predmetom činnosti mykológov.Miesto v systéme organizmovTradične sa začleňovali: * najčastejšie medzi rastliny, presnejšie stielkaté rastliny, alebo * ako samostatná ríša (prípadne spolu s Protista pod názvom Protoctista)Dôvodom, prečo sa huby zaraďovali k nepríbuzným rastlinám, boli ich vonkajšie znaky: nepohyblivosť, viazanosť na substrát (pôdu, inú rastlinu...), prítomnosť bunkovej steny, ktorú majú aj rastliny a rozmnožovanie výtrusmi, ktoré je tiež charakteristické pre mnohé nižšie rastliny.Podľa viacerých posledných štúdií (zač. 21. storočia) už možno považovať za isté, že sú huby veľmi príbuzné so živočíchmi. Nemožno ich teda v žiadnom prípade považovať za rastliny a podľa štúdie Adl. et al. sa konkrétne zaraďujú vedľa živočíchov pod Opisthokonta.Na rozhraní medzi nižšími rastlinami a hubami stoja lišajníky, čo sú vlastne organizmy vznikajúce spojením huby a riasy (resp. cyanobaktérie). Nakoľko je ale huba v tomto zväzku zrejme dominantnejšia, systém lišajníkov patrí pod systém húb.HubárstvoVeda o vplyve húb na rozvoj kultúry národa sa nazýva etnomykológia. Hubárstvo je najrozšírenejšou záľubou dospelých. Na Slovensku sa mu sústavnejšie alebo aspoň príležitostne venuje približne každý desiaty človek.Rozmnožovanie húbHuby sa rozmnožujú pohlavne výtrusmi a nepohlavne delením, pučaním, fragmentáciou.Pohlavné rozmnožovanie húb - hyfogamia začne vyklíčením dvoch rozlíšených výtrusov, vzniknú hýfy (vlákna) s jednojadrovými bunkami, ktoré tvoria primárne podhubie. Spojením dvoj vlákien vzniknú dvojjadrové bunky, ktoré tvoria sekundárne podhubie. Nakoniec sa vytvorí diploidná bunka (zygota). Tá sa delí a vzniknú 4 výtrusy (bazídiové huby) alebo 8 výtrusov (vreckaté huby).