Hornádska a Popradská kotlina Sú to vysoko položené kotliny s mierne teplým až chladným podnebím a amenej úrodnými pôdami. Na dne kotlín sa zachovali len zvyšky lesov. Veľkú časť kotlín zaberajú lúky a pasienky. Na ornej pôde sa pestuju menej náročné plodiny(zemiaky, jačmeň, ovos, krmoviny) Z technických plodín sa pestuje ľan, ktorý sa spracúva v Kežmarku. Rožšírený je chov oviec a dobytka. Historicky boli kotliny jadrovým územím Spiša. Ich administratívnym a kultúrnym srediskom bola v minulosti Levoča ležiaca v Hronádskej kotline. Svedkom toho je hradbami obkľúčené stredoveké mestské jedro (mestská pamiatková rezervácia). V gotickom kostole na námestí sa nachádza svetoznáma kulúrna pamiatka, drevený oltár vyrezávaný Majstrom Pavlom. Funkciu vedúceho mesta Hornádskej kotliny prevzala po vybudovaní železnice Spišská Nová Ves. V meste je drevárska, nábytkárska a potraviárska výroba. Popradskú kotlinu moťmožno považovať za naše najstaršie osídlené územie. Svedčí o tom travertínový odliatok mozgovne nájdený při Gánovciach. Súčasné stredisko Popradskej kotliny je Poprad. Železničný uzol, križovatka ciest a letisko prespeli k tomu že sa město stalo hlavným východiskom do Tatier. Poprad je dôležité priemyselné centrum. Nachádza sa v ňom strojárska výroba (oprava a výrob železničných vagónov), potravinárstvo (pivovar) a výroba automatickćh práčom (Whirlpool).