Vypracoval: Mgr. Eva Gutová

 

 

Na rozdiel od slovenčiny je slovosled francúzskej vety presne určený.

 

 

  • Podmet a prísudok

 

Podmet (le sujet) je základný vetný člen, ktorý vyjadruje pôvodcu (nositeľa) deja, vlastnosti alebo stavu. V oznamovacej vete je podmet vo francúzštine vždy vyjadrený, a to podstatným menom alebo nesamostatným osobným zámenom.

Prísudok (le verbe) je základný vetný člen, ktorý vyjadruje činnosť, dej, stav alebo vlastnosť podmetu. Podobne ako v slovenčine je prísudok vo francúzskej vete vyjadrený slovesom. Prísudok stojí v jednoduchej oznamovacej vete za podmetom a zhoduje sa s ním v osobe i čísle a v zložených časoch aj v gramatickom rode.

 

Schéma vety: podmet + prísudok

 

Je travaille. – (Ja) pracujem.

   podmet           prísudok

 

Tu chantes. – (Ty) spievaš.

Il neige. – Sneží.

Les arbres fleurissent. – Stromy kvitnú.

Les enfant jouent. – Deti sa hrajú.

 

 

  • Predmet

 

Predmet je vedľajší vetný člen, ktorý rozvíja sloveso. V slovenčine je vzťah medzi predmetom a slovesom (prísudkom) vyjadrený pomocou pádových prípon. Vo francúzštine je tento vzťah vyjadrený predložkovou alebo bezpredložkovou väzbou.

 

Priamy predmet (le complément d´objet direct) nasleduje za slovesom a je s ním spojený tzv. bezpredložkovou väzbou, to znamená, že pred podstatným menom (predmetom) nie je žiadna predložka.

 

Schéma vety: podmet + prísudok + priamy predmet

 

Je cherche Natalie. – Hľadám Natáliu.

podmet prísudok        priamy predmet

 

Il voit une femme. – Vidí (nejakú) ženu.

Nous regardons la télé. – Pozeráme televíziu.

 

Všimnite si, že pád podstatného mena „la télé“ nie je v slovenčine a vo francúzštine rovnaký.

 

L´enfant chante une chanson. – Dieťa spieva nejakú pieseň.

Je ferme les fenêtres. – Zatváram okná.

Elle cherche le dictionnaire. – Hľadá slovník.

 

Nepriamy predmet (le complément d´objet indirect) stojí za slovesom a je s ním spojený pomocou predložky à.

 

Schéma vety: podmet + prísudok + nepriamy predmet

 

Je téléphone à mon oncle. - Telefonujem strýkovi.

Pierre parle à son ami. – Pierre hovorí so svojim priateľom.

La mère sourit à son enfant. – Matka sa usmieva na svoje dieťa.

La fille ressemble à sa mère. – Dcéra sa podobá na matku.

Les élèves répondent à l´institutrice. – Žiaci odpovedajú učiteľke.

 

Ak sa vo vete nachádza priamy aj nepriamy predmet, vtedy má priamy predmet prednosť pred nepriamym.

 

Schéma vety: podmet + prísudok + priamy predmet + nepriamy predmet

 

J´écris une lettre à ma sœur. – Píšem sestre list.

Pierre offre les fleurs à sa femme. – Pierre daruje svojej žene kvety.

Nous demandons notre chemin à un pasant. – Pýtame sa okoloidúceho na cestu.

Je donne mon adresse à mes amis. –Dávam svojim priateľom moju adresu.

Elle chante une chanson à sa petite fille. – Spieva svojej vnučke pieseň.

 

Pozor! Uvedené schémy pre postavenie predmetu neplatia vtedy, ak je predmet vyjadrený predmetovým osobným zámenom.

 

 

  • Príslovkové určenie miesta, času, príčiny atď.

 

Príslovkové určenie (le complément circonstanciel) je vedľajší vetný člen, pomocou ktorého sa rozvíja prísudková časť vety. Pre francúzštinu je typické, že príslovkové určenie sa najčastejšie vyskytuje na začiatku alebo na konci vety.

 

Schéma vety: príslovkové určenie, + podmet + prísudok + predmet

podmet + prísudok + predmet + príslovkové určenie

 

Je vais à la biblithèque. – Idem do knižnice.

Nous avons attendu jusqu´au matin. – Čakali sme až do rána.

Il n´a pas fermé l´oeil à cause du bruit. – Kvôli hluku nezažmúril ani oko.

Hier, Pierre a montér mes photos à Jean. – Pierre včera ukázal moje fotky Jeanovi.

 

 

  • Prívlastok

 

Prívlastok (l´epithète) je vedľajší vetný člen, ktorý bližšie určuje podstatné meno vo funkcii iného vetného člena (podmetu, predmetu, príslovkového určenia). Vo francúzštine rozlišujeme podobne ako v slovenčine zhodný a nezhodný prívlastok.

Zhodný prívlastok sa zhoduje s podstatným menom v rode a čísle. Vyjadrujeme ho pomocou prídavných mien, nesamostatných zámen alebo príčastí. Pozícia prívlastku sa riadi pravidlami o používaní akostných prídavných mien, t. j. pred alebo za podstatným menom.

 

C´est une vieille maison. – Je to starý dom.

C´est un homme heureux. – Je to šťastný človek.

 

Nezhodný prívlastok stojí za podstatným menom a vyjadruje pomocou predložiek:

 

  • de – označuje vlastníctvo, autorstvo; nahrádza slovenský genitív

 

les œuvres de Victor Hugo – diela Victora Huga

les étudiants de notre lycée – študenti nášho gymnázia

 

  • en - označuje materiál, z ktorého je nejaká vec vyrobená

 

la veste en cuir – kožené sako

une bague en or – zlatý prsteň

 

  • à – označuje charakteristickú črtu osoby/veci alebo k čomu je vec určená

 

la fille aux yeux noirs – dievča s čiernymi očami

une maison à vendre – dom na predaj

une chambre à louer – dom na predaj

 

 

Zopakujte si:

 

  1. Charakterizujte vzťah podmetu a prísudku a ich postavenie vo vete.

  2. Uveďte aké druhy predmetu poznáme, ako ich vo francúzštine od seba odlíšime a aké je ich postavenie vo vete.

  3. Popíšte postavenie príslovkového určenia vo francúzskej vete.

  4. Uveďte spôsoby tvorenia nezhodného prívlastku.

 

 

Literatúra:

TAIŠLOVÁ, J.: Mluvnice francouzštiny

TARABA, J.: Francúzska gramatika