Pavol Országh Hviezdoslav (1849 – 1921) - narodil sa vo Vyšnom Kubíne  -študoval v Miškolci (tu začínajú jeho prvé básnické pokusy v maďarčine) a Kežmarku - keď po smrti strýka odchádza do Kežmarku, začína písať po slovensky, zoznamuje sa so   Sládkovičovou tvorbou : „A vtom mi do rúk aj kniha Detvana i bola duša moja spasená.“ - právo študoval v Prešove, tu vydáva s Kolomanom Banšellom almanach NAPRED - pracoval v Dolnom Kubíne, Martine, Senici (tu sa rozhodol pre pseudonym Hviezdoslav), Námestove           TVORBA: Zb. Básnické prviesenky Jozefa Zebranského  - venoval ju Sládkovičovi   I. LYRIKA Sonety - básnik vidí rozdiely medzi jeho ideálmi a pozemským životom, chce uniknúť od nespravodlivosti do svojho sveta básnickej tvorby, ale zistí, že jeho miesto je na Zemi Letorosty - básnik už je umelecky zrelý   Letorosty I.   - životnú istotu a poslanie hľadá v poézii   - vyslovuje program svojej tvorby     b. Dávam z úprimnosti duše       - nemá rád pretvárku, faloš, klamstvo, vychvaľovanie       - podporuje úprimnosť, avšak on sám je až priveľmi úprimný       - epizeuxa, anafora, metafora, kumulácia, epiteton, inverzia, prirovnanie, veršový presah Čo dávam, dávam z úprimnosti duše: raz myšlienky kvet a zas teplý cit, jak znútra práve k svetlu vzpláli samy bez okrás, lesku, farbidla. Ja nevedel sa nikdy zatajiť; ja vždycky nenávidel šaľbu, mamy a strojenosti pravidlá: hluk prázdny široústych rečí, kadejaký lže zvodný obyčaj, kov falše, poklôn jalovosť, ňouž nepreráža ani krv ni kosť, hlaď pĺžovú a iných mastí krámy; mne odporným, čo prírode sa prieči, len pravdy si ctím prostý obličaj!   Skrsne-li tedy pocit pravý v skýši duše: jak hviezda v súmrak včasne zárivo, už vyrazený letí, letí čo šíp z kuše.   Ó, duše mojej rýdze tkanivo, veď ruše sa mi s každou piesňou, ruše!     Čierny rok      - zomreli mu najbližší príbuzní v jeden rok      - hľadá, čo je trvalé a zmysel ľudskej existencie vidí v práci      Letorosty III.        b. Ó, prečo nie som víchrom           - chce byť víchrom, aby zničil pánov, ktorí zdierajú ľud           - kritizuje panský život           - používa expresívne slová: lotri, zlodeji, cudzopasníci           - chce byť morom, aby očistil Zem od „hávede uchvátiteľskej, od hnusných pandráv,...“             chce byť sopkou, uvedomuje si však, že nemá sily, ani moc, aby zničil pánov, a preto môže len                                                                           skloniť hlavu             Žalmy a hymny porovnáva svoje vlastné predstavy o živote a ľude s realitou z jeho konfrontácie vzniká konflikt medzi jeho predstavami a skutočnosťou pomocou pravdy, krásy a lásky chce zmeniť svet, ale stroskotáva Prechádzky jarom b. Ja starý, vychádzajúc starý básnik si chce oddýchnuť vytvára kontrast medzi svojou starobou a mladosťou jari oslavuje oravskú prírodu Prechádzky letom b. Zvážajúc z poľa píše o zvážaní úrody z polí a rolí prirovnáva k venu nevesty, k pracovitým gazdom prirovnáva mladoženíchov gazdov porovnáva s pánmi (zaháľači, darmošlapi) kladie do protikladu gazdovský voz s úrodou s panským kočom mozole prirovnáva ku hviezdam a pot k perlám schopnosť obnoviteľnosti v prírode v ňom vyvoláva pocit nezničiteľnosti ľudstva Stesky pocit staroby a konca života v ňom vyvoláva melanchóliu vyslovuje pochybnosti o účinku svojho diela Dozvuky žiali nad ubúdaním tvorivých síl, zdá sa mu, že tvoril a žil zbytočne b. Reč žiadna na svete píše o slovenčine, bola vhodná iba pre jednoduchý slovenský ľud vystrčili ju zo škôl a kostolov je proti jej zaznávaniu, chce, aby sa dostala na úroveň ostatných jazykov Krvavé sonety vojna ho vyprovokovala k ďalšej tvorbe ukazuje krvavý obraz vojny a odsudzuje ju ako strašnú krivdu na ľudstve b. A národ oboril sa na národ používa zvukomalebné slová (kres spráskal pušiek) vojna ničí všetko, aj hodnoty, ktoré vytvoril človek zamýšľa sa nad príčinami vojny b. Ó, vráť sa skoro, mieru milený túži po mieri, lebo sa mu viac nechce stretávať so sirotami a vdovami chce, aby ľudia zmenili svoj život II. EPIKA Hájnikova žena Lyricko-epická básnická realistická skladba, má typickú 5člennú kompozíciu (expozícia, kolízia, kríza, peripetia, rozuzlenie). Začína sa a končí básňou (Pozdrav, Zbohom) a medzi nimi je 15 kapitol. Postavy: Michal – čestný, svedomitý, sebavedomý, muž s trochu vznetlivou povahou             Hanka – milá, pozorná, sebaobetavá, v láske verná, občas žensky rozmarná, pokorná, pracovitá             Artuš Villáni – šľachtic, sebecký, panovačný švihák, vo svojom konaní sa neštíti nijakej bezohľadnosti ; jeho vstup do deja je pripravený úvahou o prázdnote a parazitizme šľachtického života a kritickými vzťahmi proti ľudu b. Pozdrav Lesy majú hojivý účinok na ľudskú dušu. 1.kapitola Bezpečnú hájnikovu chalupu stavia do protikladu s pyšným hradom. Opisuje okolie chalupy, posledný verš signalizuje zápletku: „Ach, zloba nájde dvere všade.“ 2.kapitola Do deja vstupujú nové postavy, opisuje starého Čajku, ktorý zomrel, jeho syna Miška, ktorý odchádza do kaštieľa k Villánimu pýtať prácu hájnika po otcovi. Miško sa správa smelo a miesto hájnika dostane. V básnickej skladbe je veľa reflexií, ktoré majú navodiť atmosféru deja. 3.kapitola Miško je šťastný, príroda je šťastná. Opravujú hájovňu. Nahováračky, svadba, príchod do hájovne. 4.kapitola Úvaha o nešťastí – pripravuje dejovú časť. Opis šťastných dní Čajkovcov a humor v ich dialógu, škádlenie. 5.kapitola Jarná nedeľná príroda pomáha precítiť šťastie Čajkovcov, idú do kostola – do ich života rušivo zasahuje panský svet. Zlý Hankin sen: vlčie oči – predzvesť nešťastia. 6.kapitola Pieseň – zvýraznené vyznanie lásky Miška a Hanky (úlohou piesne je podfarbiť dejové pásmo lyricky). Končí sa úvodná časť – expozícia. 7.kapitola Kritika šľachty, úvaha o ľude a pánoch. Obviňuje šľachtu, že ľudu nepomáha, že sa ho zrieka a odstrkuje ho. Miško dozerá pri rúbaní stromov v lese, Hanka sa o neho bojí, lebo v noci bola veľká búrka. Keď Miško odišiel, začala na potoku prať, vtom prišli dvaja cudzí jazdci: Villáni a jeho sluha. Hanka sa ich zľakla, ale Artuš si od nej vypýtal len vodu. Keď konečne odišli, Hanka si slobodne vydýchla a peniaze, ktoré našla v hrnčeku zhodila zo skál do kotliny. 8.kapitola Úvaha o čase, jeho plynutí. Piesne maliniarok – o šťastnej aj nešťastnej láske. Opäť za Hankou prichádza Artuš, naľaká sa ho a zamkne sa v dome. Villáni nazlostený odíde. Hanka sa rozhodne nič nepovedať Miškovi. 9.kapitola Poľovnícke piesne. Prišla jeseň, poľovačky, lov, veselie. Artuš poslal Miška za jeleňom, aby ho skolil a on sa vybral do hájovne. Hanka ho v sebaobrane zabila, Miško zobral vinu na seba a oznámil sa súdu. 10.kapitola Hankin otec je na ňu nahnevaný, matka od smútenia zomrela a Hanka zošalela. Blúdila po lese a živila sa lesnými plodmi. 11.kapitola Deň záverečného prelíčenia (rok po svadbe). Žalobca žiada trest smrti obesením. Pri reči obhajcu vtrhne do siene Hanka a prizná sa k vražde – Miška oslobodia. 12.kapitola Piesne šialenej Hanku o láske, rodičoch. 13.kapitola Nešťastný Miško trpí, keď vidí šialenú Hanku. Raz v noci utečie. Vidí, že rieka vzala most, zachráni starému Villánimu život s dcérou. Dostal za to odpustené. 14.kapitola Piesne hviezd – o zmytí viny. 15.kapitola Na Podvrší pokoj, Čajkovci čakajú Janíčka. Herodes a Herodias Biblická téma je mu rúškom na vyjadrenie náhľadov a kritického postoja k súčasnej spoločnosti. V postave Herodesa zobrazil typ vládcu – tyrana, ktorý túži iba po narastaní svojej moci, v čom ho podporuje aj ctižiadostivá manželka Herodias, ktorú zobral svojmu bratovi i s dcérou Salome. Jochanan (Ján Krstiteľ) predstavuje v diele odporcu a kritika nadutých vládcov, ktorí vo svojej slepote šliapu po základných ľudských právach a citoch. Zomiera, ale jeho násilná smrť je súčasne predzvesťou pádu tyranstva. V postave Jochanana vyslovuje kritický súd nad stavom súčasnej spoločnosti. hlavné postavy hovoria o hlavných veciach vo veršoch vedľajšie postavy hovoria o nedôležitých veciach prózou Zuzanka Hraškovie krátka epická básnická skladba, básnická poviedka má dialógovú formu autor presvedčivo zobrazuje život polosirôt na slovenskom vidieku Zuzanka je malé dieťa, ktoré stratilo mamu. Žije na gazdovstve so svojím otcom a macochou, ktorá ju týra. Hľadá útočisko u otca, tety, ale nikto jej nechce alebo nevie pomôcť, nakoniec sa žaluje pri matkinom hrobe. Mŕtva ju vypočuje a prichýli k sebe – Zuzanka nešťastne padne do vody a utopí sa, až po smrti nachádza úľavu. Macochu trestajú bezsenné noci, keď sa jej zjavuje Zuzankina tvár. Ežo Vlkolinský spor matky, pyšnej zemianky Estery, ktorá bránila svadbe svojho syna Eža so sedliackym dievčaťom Žofkou na svadbe sa strhne bitka medzi zemanmi a sedliakmi – Ežo vystúpi a povie, že nezáleží na tom, či je človek sedliak, alebo zeman – aj tak sme všetci rovnakí nakoniec sa Ester so Žofkou udobrí, keď uvidí vnuka Benka Gábor Vlkolinský o úpadku zemianstva Gábor sa ocitol v tragickej situácii, keď rodičia, ktorí prepadli alkoholizmu, prehajdákali majetok a jeho nechala Marka Tomášovie bratranec Ežo mu poradí, aby sa oženil so sedliackou dievčinou autori chcel ukázať na úpadok zemianstva, ktorí postupne strácali svoje majetky, už sa mohli iba pýšiť titulom „zeman“