Vypracovala: Mgr. Martina Mošaťová
VYLUČOVACIA SÚSTAVA ČLOVEKA
- Na vylučovaní sa podieľa predovšetkým vylučovacia sústava, ale tiež sústava kožná, dýchacia, tráviaca.
- Odstraňujú sa z tela nepoužiteľné alebo škodlivé odpadové látky vznikajúce pri metabolizme.
- Funkciou vylučovacej sústavy je odstraňovanie nadbytočnej vody a odpadových látok z krvi vo forme moču.
-
Stavba vylučovacej sústavy:
-
Obličky (renes) - párový orgán fazuľového tvaru, umiestnený po obidvoch stranách chrbtice v driekovej oblasti. U dospelého človeka dosahuje veľkosť 12 x 6 x 3 cm. Oblička je uložená vo väzivovom puzdre, obalená tukovým tkanivom. Na jej pozdĺžnom priereze rozoznávame vnútornú tmavšiu dreň a vonkajšiu svetlejšiu kôru.
-
Kôra
-
na povrchu je pokrytá pevným väzivovým obalom
-
obsahuje približne milión nefrónov
Nefróny sú základnou stavebnou a funkčnou jednotkou obličky, tvorené sú z Malpighiho telieska a odvodových kanálikov. Malpighiho teliesko je zložené z Bowmanovho vačku a klbka krvných vlásočníc (glomerulus). Z Malpighiho telieska vystupujú odvodové kanáliky (stočené kanáliky) spojené s Henleho kľučkou.
-
Dreň
-
v dreni sa nachádzajú obličkové kalichy, ktoré zbierajú moč vytvorený v nefrónoch. Tieto kalichy vyúsťujú do obličkovej panvičky.
-
Močové cesty
Moč tvoriaci sa v nefrónoch sa zhromažďuje v obličkovej panvičke (pelvis renalis), z ktorej vystupujú močovody (ureter), rúrky dlhé asi 30 cm, ústiace do močového mechúra (vesica urinaria), v ktorom sa hromadí moč. Objem močového mechúra je asi 500 ml, ale môže prijať aj väčšie množstvo moču. Na dne močového mechúra sa začína močová rúra (urethra), ktorá vyúsťuje na povrchu tela.
TVORBA MOČU
Moč (urina) je vodný roztok odpadových látok metabolizmu odplavujúci z tela produkty exkrécie. Vzniká v obličkách filtráciou krvi, tvoriť sa začína v glomeruloch nefrónov. Krv s odpadovými látkami sa po príchode do obličky filtruje prechodom cez klbko krvných vlásočníc. Filtráciou krvi sa odovzdáva z glomerulov do Bowmanových vačkov primárny moč (denne vzniká 150 – 180 litrov), ktorý je podobného zloženia ako krvná plazma, ale neobsahuje bielkoviny. Z primárneho moču sa v systéme kanálikov spätne vstrebáva voda a dôležité látky (glukóza, aminokyseliny, minerálne látky...) do krvi. Toto spätné vstrebávanie reguluje hormón vazopresín. Takouto úpravou filtrátu vzniká definitívny moč (denne asi 1 – 1,5 litra), ktorý vteká do obličkových kalichov a obličkovej panvičky, ktoré sú súčasťou drene obličiek. Obličkové kalichy zbierajú moč vytvorený v nefrónoch, kalichy vyúsťujú do obličkovej panvičky, z ktorej vystupuje močovod ústiaci do močového mechúra. Vyprázdňovanie močového mechúra (mikcia) je vyvolávané tlakom, ktorý v ňom stúpa. Už pri objeme asi 150 ml človek pociťuje nútenie na močenie. Stiahnutím steny močového mechúra a uvoľnením zvierača močovej rúry sa moč vytláča do močovej rúry. Močenie je riadené centrami v mieche.
Definitívny moč je kvapalina svetložltej farby s mierne kyslím pH (asi 6 – 6,5). Obsahuje približne 95% vody, organické látky - viac ako 3% dusíkatých látok (predovšetkým močoviny) a anorganické látky - najmä chloridy, sírany, uhličitany. Jeho zloženie je dôležitým ukazovateľom zdravotného stavu organizmu.
Činnosť obličiek je riadená nervovo i hormonálne pôsobením antidiuretického hormónu - aldosterónu a tkanivového hormónu renínu, ktorý sa tvorí v obličkách.
CHOROBY VYLUČOVACEJ A KOŽNEJ SÚSTAVY
-
Močové kamene - vznikajú vyzrážaním minerálnych látok z moču (často soli kyseliny šťavelovej a močovej) v obličke a / alebo v močovom mechúre. Močové kamene blokujú odtok moču, príčinou ochorenia môže byť aj nedostatok tekutín.
-
Zápaly močových ciest (močovej rúry, mechúra, močovodu) - najčastejšie bakteriálneho pôvodu.
-
Zlyhanie obličiek - je stratou funkcie obličiek. Má rôzne príčiny a rieši sa dialýzou (liečebná metóda nahrádzajúca funkciu obličiek, odstraňujúca splodiny metabolizmu z organizmu) alebo transplantáciou.
-
Bradavice - tuhé útvary vyčnievajúce z kože, majú vírusový pôvod.
-
Rakovina kože - často vzniká z pigmentových buniek, ktorých výskyt sa zvyšuje najmä pôsobením nadmerných dávok UV-žiarenia. Nádor kože sa nazýva melanóm.
KOŽNÁ SÚSTAVA
Funkcie kožnej sústavy:
-
zabraňuje prenikaniu cudzorodých látok, mikroorganizmov do tela,
-
chráni telo pred mechanickým a chemickým poškodením, nakoľko je pevná a pružná,
-
chráni organizmus pred účinkami UV-žiarenia,
-
pomáha udržiavať stálu telesnú teplotu, je dôležitým orgánom termoregulácie, tvorbou potu a jeho odparovaním z povrchu tela sa organizmus ochladzuje,
-
podieľa sa na procese vylučovania, na odstraňovaní odpadových látok,
-
je dôležitým zásobným orgánom, v spodnej vrstve kože sa ukladajú tukové zásoby, ako aj vitamíny rozpustné v tukoch (A, D, E, K),
-
sú v nej umiestnené mnohé nervové receptory.
KOŽA (cutis, derma)
Plošne je najväčším orgánom ľudského tela, zaberá asi 12% hmotnosti tela. Pokrýva povrch tela a vytvára hranicu medzi vonkajším a vnútorným prostredím organizmu.
Koža má 3 vrstvy - pokožka, zamša a podkožné väzivo.
Pokožka (epidermis)
Nachádza sa na povrchu celého tela, je jeho ochranným obalom. Pokožka je asi 1 mm hrubá vrstva. Najhrubšia je na chodidlách a na dlaniach, najtenšia na očných mihalniciach. Pokožku tvorí:
-
zárodková vrstva (spodná) - je tvorená stále sa deliacimi bunkami, ktoré obsahujú melanín (kožný pigment pohlcujúci ultrafialové žiarenie dopadajúce na povrch tela, ktorý zabraňuje poškodeniu hlbšie uložených buniek). Melanín je príčinou rozdielov vo farbe pokožky, sfarbenie závisí od množstva tohto pigmentu a hĺbky jeho uloženia. Do pokožky nezasahujú krvné cievy ani nervové vlákna.
-
zrohovatená vrstva (povrchová) - vrchné vrstvy buniek rohovatejú, odumierajú a odlupujú sa. Staršie bunky sú na povrch vytláčané neustále sa deliacimi bunkami v spodnej vrstve pokožky. Povrchové bunky pokožky obsahujú bielkovinu keratín, ktorý je vo vode nerozpustný, a preto aj bunky, ktoré ho obsahujú, neprepúšťajú vodu, čo je pozitívna vlastnosť, nakoľko by bunky pri pobyte vo vode vodu osmoticky nasávali.
Zamša (corium)
Je pružná a pevná väzivová časť umiestnená pod pokožkou. Sú v nej uložené krvné a lymfatické cievy, nervy, korene vlasov a chlpov, potné a mazové žľazy, nervové zakončenia, kožné receptory a tukové bunky. Výbežky zamše vytvárajú tzv. papilárne línie, ktoré sú špecifické pre každého jedinca. Tieto línie nachádzajúce sa na niektorých miestach tela (dlane, brušká prstov, chodidlá) sa využívajú v daktyloskopii.
Podkožné väzivo (tela subcutanea) je tvorené z väzivových buniek, medzi ktorými je sieť kolagénových a elastínových vlákien. V bunkách väziva sa ukladá zásobný tuk, od jeho množstva závisí hrúbka tejto vrstvy kože. Úlohou podkožného väziva je chrániť svalstvo, kosti a orgány pred nárazmi a je aj zdrojom energie.
-
Prídatné orgány kože - kožné žľazy, mliečne žľazy, vlasy, chlpy, nechty
Kožné žľazy:
-
A. Mazové žľazy - sú lokalizované vedľa vlasov a chlpov, nevyskytujú sa v koži dlaní a chodidiel. Vylučujú maz chrániaci pokožku pred vysychaním.
-
B. Potné žľazy - po tele sú rozložené nerovnomerne, najviac sa vyskytujú v koži dlaní, čela a chodidiel, na perách chýbajú. Potné žľazy ústia samostatne na povrch kože. Produkujú pot (obsahujúci vodu, soli, odpadové látky), ktorý sa tvorí z tkanivového moku. Odparovaním potu z povrchu tela sa organizmus ochladzuje, čím sa potné žľazy výrazne podieľajú na termoregulácii. Prostredníctvom potu sú tiež odstraňované niektoré odpadové látky.
Mliečna žľaza:
- párový orgán uložený v prednej časti hrudníkovej steny obalené tukovým obalom, produkujúci materské mlieko. Sú tvorené lalôčikmi so žľazovými bunkami, vývody z lalokov sa spájajú do mliekovodov, ktoré vyúsťujú do prsnej bradavky.
Vlasy a chlpy - sú zrohovatené kožné útvary vyrastajúce z vlasových (chlpových) vačkov, uložených v zamši. Farba vlasov a chlpov závisí od množstva a druhu pigmentu, ktorý obsahujú.
Nechty - zrohovatené doštičky na konci článkov prstov, vyrastajúce z nechtového lôžka. Zabezpečujú mechanickú ochranu prstov.
Použitá literatúra:
-
Benešová, M. a kol.: Zmaturuj z biológie, Brno: DIDAKTIS, 2006, 224 s.
-
Križan, J.: Maturita z biológie, Bratislava: Príroda, 2006, 280 s.