Zemepisná poloha:Belgicko leží v severozápadnej Európe. Jeho severnú hranicu tvorí Severné more a Holandsko. Na východe susedí s Nemeckom a Luxemburskom. Juhozápadným susedom je Francúzsko.Členenie:Belgicko, podobne ako ostatné krajiny Beneluxu leží na rovine. Pobrežie je ploché. Z politického hľadiska sa Belgicko člení na 9 provincií.Rozloha:33.100 kilometrov štvorcovýchPočet obyv.:10 mil. obyvateľovZloženie obyv.:Protestanti a rímskokatolíci, Flámi a Valóni, národnostné menšiny - Nemci a Francúzi. Belgicko patrí medzi najhustejšie osídlené krajiny Európy.Hlavné mesto:Brusel (Brusselso.Mena:EURO (V minulosti BEF - belgický frank)Úradný jazyk:Úradným jazykom je flámčina, francúzština a nemčina.História:V staroveku bolo územie dnešného Belgicka osídlené prevažne keltskými kmeňmi. Belgovia vytvorili základ štátneho útvaru a dali mu aj meno, od ktorého sa odvodil názov Belgicko. V čase feudalizmu vzniklo niekoľko hrabstiev, ktoré s malými zmenami pretrvali až do dnešných čias a prakticky tvoria provincie. Belgicko napriek účasti v mocenských bojoch získalo nezávislosť už v r. 1830 v podobe Belgického kráľovstva. Kráľovská rodina je medzi ľuďmi stále populárna.Podnebie:Podnebie je mierne, prímorské. Prevládajú západné vetry. Priemerná teplota v januári je mínus 1 až plus 3 stupne Celzia. Priemerná júlová teplota je od 14 do 18 stupňov Celzia. Ročné zrážky sú 785 mm.Ekonomika:Husto zaľudnené Belgicko sa nachádza v srdci jedného z najpriemyselnejších regiónov sveta. Belgicko bolo prvou krajinou kontinentálnej Európy, v ktorej sa odohrala priemyselná revolúcia začiatkom 19. storočia. V mestách Liége a Charleroi sa rozvinul banský priemysel a oceliarstvo, ktorý tam prosperoval až do polovice 20. storočia. Avšak od roku 1840 bol textilný priemysel vo Flámsku vo viacerých krízach, čo spôsobilo hladomor (1846 – 1850). Po 2. Svetovej vojne sa v Gente a Antverpách začal rýchlo rozvíjať chemický a ropný priemysel. Ropná kríza v rokoch 1973 – 1979 spôsobila ekonomike dlhšiu recesiu. Táto spôsobila aj úpadok oceliarskeho priemyslu, čím sa spomalil ekonomický vývoj vo Valónsku.V 80. a 90. rokoch sa ekonomické centrum krajiny posunulo na sever do Flámska a v súčasnosti sa tam koncentruje priemysel. Koncom 80. rokov dosahoval vládny dlh 120 % HDP. Napriek vyrovnanému rozpočtu v posledných rokoch, vládny dlh predstavuje 94 % HDP (2005).Belgicko má otvorenú ekonomiku. Má postavenú výbornú infraštruktúru prístavov, vodných ciest, železníc a diaľnic, ktorá ju spája s ekonomikami svojich susedov. Antverpy sú druhým najväčším európskym prístavom. Ako jedna zo zakladajúcich krajín Európskej únie podporuje rozširovanie právomocí európskych inštitúcií pre lepšie prepojenie členských ekonomík. V roku 1999 Belgicko prijalo jednotnú európsku menu Euro, ktorá nahradila belgický frank v roku 2002. Belgická ekonomika je silno orientovaná na zahraničný obchod, pričom časť s neho tvoria tovary z vysokou hodnotou. Dovážajú sa najmä potraviny, prístroje, neopracované diamanty, ropa a ropné výrobky, chemické výrobky a textil. K najvýznamnejším exportným artiklom patria automobily, potraviny, brúsené diamanty, železo, oceľ, textil, plasty a ropné výrobky.Od roku 1922 tvoria Belgicko a Luxembursko jednotný trh s colnou a menovou úniou – Belgicko-Luxemburská ekonomická únia. Jej hlavnými obchodnými partnermi sú Holandsko, Nemecko, Francúzsko, Veľká Británia a Spojené štáty. Belgicko sa v roku 2005 umiestnilo na 9. mieste rebríčka Indexu ľudského rozvoja.