Mladosť (356–336 pred Kr.)Alexander sa narodil v roku 356 pred Kr. ako syn Filipa II., kráľa Macedónie, a jeho ženy Olympiady z Epiru. Veľa podrobností jeho života, najmä jeho detstva, neskôr ľudia prehnali a stali sa legendou. Napríklad Plútarchos (Alexander 3.1, 3) tvrdí, že Alexandrovým skutočným otcom bol sám Zeus, nie Filip, ktorý sa bál manželky Olympiady a jej sklonu spať s hadmi; takisto nás informuje (Alexander 2.2-3), že Olympiada aj Filip mali sny, ktoré im veštec Aristander z Talmessu vyložil tak, že ich čaká narodenie dieťaťa s charakterom leva (Olympii sa snívalo o hlasnom hrome a blesku udierajúcom do jej lona, Filipovi ako zapečaťuje jej lono pečaťou leva). Matka Alexandrovej matky Olympiady vraj navyše pochádza priamo od Achilla. V deň, keď Alexander uzrel svetlo sveta, bol tiež podpálený slávny Artemidin chrám v Efeze, z čoho sa usudzovalo, že tento deň splodil nešťastie a veľkú pohromu pre celú Áziu.Podľa (asi takisto čiastočne vybájeného) príbehu od Plútarcha vraj Alexander v mladosti skrotil svojho koňa Bukefala, ktorý ho neskôr sprevádzal až do Indie, hoci ho nikto iný nedokázal skrotiť. Koňa sa mu vraj podarilo skrotiť, pretože si všimol, že mal strach zo svojho tieňa, a tak ho presunul čelom k Slnku. Potom mu vraj Filip povedal: „Choď, syn môj, nájdi si vhodné kráľovstvo, ktoré ťa je hodné. Macedónia pre teba nie je dosť veľká.“Okrem legiend toho o Alexandrovom detstve nie je veľa známe. Macedónia bol štát na sever od starovekého Grécka. Keďže Macedónčania hovorili odlišným gréckym nárečím a v predchádzajúcich storočiach nesplodili známych filozofov a básnikov, veľa osobností klasického Grécka Macedóniu neúctivo označovali ako barbarskú krajinu. Macedónia sa naopak snažila prijať kultúru a zvyky Grécka. Napríklad Filip II. priviedol filozofa Aristotela do macedónskeho hlavného mesta Pelly, aby vyučoval Alexandra a rovnako starých mladých ľudí. Olympiada pochádzala z Epiru – ďalšieho gréckeho štátu na kraji klasickej Gréckej civilizácie na severozápade gréckeho polostrova.Jeho otec Filip premenil Macedóniu z bezvýznamného roľníckeho štátu na najdôležitejšiu vojenskú mocnosť Grécka. Dobyl Tesáliu a Thrákiu a všetky grécke mestské štáty s výnimkou Sparty prinútil vytvoriť spolok pod jeho vedením. Už na týchto vojenských výpravách sa zúčastňoval aj Alexander, napríklad v bitke pri Chaironeii (338 pred Kr.), v ktorej boli podmanené grécke mestá pod vedením Atén. Hlavným prvkom vojenského úspechu sa pritom ukázala byť macedónska falanga. Keď Filip viedol útok proti Byzancii v roku 340 pred Kr., 16-ročný Alexander dokonca dostal velenie v Macedónii.Vzťah medzi otcom a synom nebol v žiadnom prípade bezkonfliktný, a to práve pokiaľ ide o ľúbostné epizódy otca. Roku 337 (alebo 339) pred Kr. sa Filip rozviedol s Olympiadou. Pretože sa obával, že ho vylúčia z následníctva na trón, utiekol Alexander so svojou matkou cez Epirus do Ilýrie. Pretože bolo jeho následníctvo naďalej neisté, vrátil sa čoskoro potom do Pelly.Krátko pred svojou smrťou si Filip vzal neter svojho generála Attala. Filipa zavraždili roku 336 pred Kr. počas svadby jeho dcéry. Pozadie jeho vraždy ostali neznáme. Vrahom bol možno bývalý kráľov milenec, nespokojný mladý šľachtic Pausanias, ktorý bol na kráľa nahnevaný, pretože predtým zamietol jednu jeho sťažnosť. Kedysi sa myslelo, že vo vražde bol zapletený Alexander alebo Olympiada, ale v posledných rokoch sa to spochybňuje a existujú dôvody domnievať sa, že vraždu inicioval Dareios III., vtedy nový kráľ Perzie. Plútarchos spomína nahnevaný list Alexandra Dareiovi, v ktorom Alexander obviňuje Dareia a Bagoasa z vraždy jeho otca, pričom spomína, že práve Dareios sa vychvaľoval v ostatných gréckych štátoch, ako sa mu podarilo dať zavraždiť Filipa.Ujatie sa vlády a zabezpečenie moci (336–335 pred Kr.) V roku 336 pred Kr. sa dvadsaťročný Alexander stal nástupcom svojho otca na tróne. To, že nebolo žiadneho podstatného odporu, je zrejme zásluha Antipatrosa, ktorý primäl vojsko k tomu, aby uznalo Alexandra ako kráľa. Už počas prvých dní dal popraviť členov dvora, ktorí rozširovali klebetu, že Alexander mal čosi spoločné so zavraždením svojho otca. Potom sa obrátil proti svojmu úhlavnému nepriateľovi Attalovi, ktorý bol na úteku, ktorého však zavraždil jeho príbuzný Parmenion. Tak Antipatros, ako aj Parmenion boli pre ich činy dlhý čas v Alexandrovej zvláštnej priazni.Po roku 336 Alexandrovi v Korinte grécke mestá prisľúbili poslušnosť. Ľudia v Thrákii a Ilýrii sa však snažili využiť situáciu a striasť sa macedónskej nadvlády. Alexander roku 335 pred Kr. tiahol s 15000 mužmi na sever do dnešného Bulharska a Rumunska, prekročil Dunaj a porazil thrácku vzburu. Potom rovnako postupoval s Ilýrmi.Kým Alexander bojoval na severe, rozhodli sa Gréci na juhu odtrhnúť od Macedónie. Ich hovorcom bol Démosthenes, ktorý sa snažil presvedčiť Grékov o tom, že Alexander v Ilýrii padol a Macedónia ostala bez vladára. Ako prví sa vzbúrili obyvatelia Téb a vyhnali macedónskych okupačných vojakov z mesta.Alexander reagoval bleskovo a pochodoval priamo zo svojej ilýrskej výpravy na juh do Téb. Falanga jeho generála Perdikka dobyla mesto, kde Alexander za trest dal zničiť všetky budovy s výnimkou chrámov a obytného domu básnika Pindara. Šesťtisíc obyvateľov zabili, zvyšných 30000 bolo predaných do otroctva. Mesto Téby prestalo existovať a postavili ho znova až o dvadsať rokov neskôr, hoci už nikdy nenadobudlo svoj bývalý význam.Vystrašené Alexandrovým trestným súdom prerušili ostatné grécke mestá vzburu a vzdali sa. V Korinte Alexandra opäť museli uistiť o ich poslušnosti a Alexander im potom odpustil, lebo ich potreboval ako spojencov pre svoju výpravu do Perzie.