Gaius Iulius Caesar bol významný rímsky vojvodca a politik žijúci počas Neskorej rímskej republiky, autor niekoľkých literárnych diel, ktorý hral významnú úlohu v prechode rímskeho štátu od republiky k cisárstvu.Caesar bol všestrannou osobnosťou, ktorá vstúpila do rímskej i svetovej histórie vo viacerých súvislostiach. Na rímskej politickej scéne patril k stúpencom strany populárov, ktorí sa opierali o ľudovú podporu a tvorili protipól ku konzervatívnej aristokratickej strane optimátov. Spolu s Marcom Liciniom Crassom a Gnaeom Pompeiom uzatvoril tajnú dohodu, tzv. Prvý triumvirát. Triumvirom sa úspešne darilo ovládať politický život v Ríme po niekoľko rokov. Pokiaľ ide o jeho vojenské úspechy, Caesarovi sa podarilo rozšíriť rímsku moc do Galie (dnes časti Francúzska, Švajčiarska, Holandska a Nemecka) a viedol prvú inváziu Rimanov do Británie (55 pred Kr.). Po Crassovej smrti (53 pred Kr.) a vyhranení vzťahov s Pomepiom roku 49 pred Kr. prekročil na čele armády rieku Rubikon, označujúcu hranicu medzi provinciami a vlastnou Itáliou, čím rozpútal občiansku vojnu. Po víťazstve nad Pompeiovcami sa stal nespochybniteľným pánom Rímskej ríše. Tento krok zároveň znamenal začiatok konca rímskej republiky.Po získaní vlády v štáte začal Gaius Iulius Caesar s rozsiahlymi reformami. Hoci odmietal pocty, aké boli neskôr pripisované rímskym cisárom, nechal sa vyhlásiť za doživotného diktátora (dictator perpetuus), čím porušil republikánsku tradíciu dočasne volených úradníkov a urobil významný krok smerom k cisárstvu. Jeho zámer sústrediť v svojich rukách všetku moc, ktorá bola dovtedy rozdelená medzi viacerých úradníkov s obmedzenými právomocami, viedla skupinu senátorov vedených Caesarovým bývalým priateľom Marcom Iuniom Brutom k tomu, že na neho spáchali roku 44 pred Kr. atentát. Caesarovi odporcovia verili, že diktátorova vražda bude viesť k obnoveniu republiky, politická a ekonomická situácia v ríši to ale už v tomto štádiu neumožňovala. Došlo k ďalším bojom medzi silnými jednotlivcami, ktoré predznamenali definitívne nastolenie autokracie, tentoraz v rukách Gaia Octaviana, Caesarovho adoptívneho dediča.Tak významná historická osobnosť ako Iulius Caesar neunikla pozornosti veľkého počtu historikov. Informáciami o vojvodcovom živote sme preto aj dnes veľmi dobre zásobený. Veľkú časť Caesarovho života poznáme z jeho vlastných zápiskov (commentarii), ktoré vydával knižne. Ako ďalšie pramene slúžia diela jeho súčasníkov – korešpondencia a reči jeho politického protivníka Marca Tullia Cicerona, životopisné dielo Divus Iulius (Božský Iulius) od Suetonia, Caesarov životopis od Plutarcha, historické dielo Sallustia a básne Gaia Valeria Catulla. Caesarov život zaznamenali aj neskorší historici Appianos, Cassius Dio a Strabón.PôvodGaius Iulius Caesar bol potomok váženého patricijskeho rodu Iuliovcov (gens Iulia), ktorí odvodzovali svoj pôvod od mýtického Iula, syna trójskeho hrdinu Aineia. Cognomen Caesar malo podľa Plínia Staršieho pôvod v tom, že jeden z jeho predkov prišiel na svet cisárskym rezom (caesum znamená po latinsky vyrezaný). Iné pramene uvádzajú ako možné vysvetlenie, že jeden z Caesarových predkov mal hustú šticu vlasov (latinsky caesaries), že mal jasné šedé oči (latinsky oculis caesiis) alebo, že v boji zabil slona (maursky caesai). Sám Caesar, ako sa zdá, sa prikláňal k poslednému výkladu, pretože vydával mince, na ktorých bol zobrazovaný slon.Napriek starobylému vznešenému pôvodu bola caesarovská vetva rodu Iuliovcov chudobná ale za to politicky činná. Z jej radov pochádzali traja konzuli aj keď z rodu Corneliov Scipionov napríklad pochádzalo minimálne 15 konzulov. Caesarov otec, ktorý sa volal tiež Gaius Iulius Caesar, dosiahol hodnosť prétora, druhý najvyšší stupeň úradnej kariéry a v tejto funkcii spravoval provinciu Asia. Vysokú funkciu v pohnutej dobe občianskych nepokojov získal možno vďaka svojmu vplyvnému švagrovi, manželovi svojej sestry Iulie, Gaiovi Mariovi. Caesarova matka Aurelia Cotta pochádzala z významnej rodiny Aureliovcov (gens Aurelia).Detstvo a mladosťO Caesarovom detstve nemáme žiadne dôveryhodné informácie. Suetoniov aj Plutarchov životopis sa začína náhle v jeho mladíckom veku, ako keby úvodná časť v oboch prípadoch chýbala. Jeho vychovávateľom bol údajne Marcus Antonius Gnifo. Caesar mal dve sestry, obe menom Iulia.V dobe Caesarovho detstva sa nachádzala rímska republika vo viacnásobnom ohrození. V Spojeneckej vojne (91-88 pred Kr.) sa proti Rímu postavili jeho italickí spojenci, ktorí žiadali rovnaké občianske práva, aké mali Rimania. Súčasne ohrozoval východné rímske provincie pontský kráľ Mithridates. Samotný štát bol rozdelený medzi dve strany, optimátov a populárov, medzi ktorými dochádzalo ku krvavým potýčkam. Caesarov strýko Marius, inak významný vojvodca, stál na čele ľudových populárov proti aristokratickým optimátom vedeným Corneliom Sullom. Keď Sulla získal hlavné velenie vo Prvej vojne s Mithridatom (88-84 pred Kr.), Marius na čele svojich oddaných légii vtrhol do Ríma a strhol na seba vládu. Ihneď sa začal mstiť na Sullových prívržencov a naopak pozdvihol k moci vlastnú stranu, ku ktorej sa radila aj rodina Gaia Iulia Caesara. Mariova strana zostala v Ríme pri moci aj po smrti svojho vodcu roku 86 pred Kr.Roku 85 pred Kr. náhle a bez zjavnej príčiny zahynul Caesarov otec, keď si jedného rána obúval . Vo veku 16 rokov sa tak Caesar stal hlavou rodiny (pater familias). Nasledujúceho roku bol Gaiom Mariom vybraný do kňazského kolégia boha Iova (flamen Dialis) namiesto kandidáta, ktorého Marius odstránil v svojich čistkách. Kňazský úrad vyžadoval, aby bol Caesar ženatý s dievčaťom z patricijského rodu, preto zrušil zásnuby s Cossutiou, dievčaťom z bohatej jazdeckej rodiny, a oženil sa s Corneliou, dcérou významného Mariovho stúpenca Lucia Cornelia Cinnu.