Gejza II.  Narodil sa v roku 1130. Jeho otec Belo II. a matka Helena mali okrem Gejzu ešte štyri deti. Za uhorského kráľa bol Gejza korunovaný už ako jedenásť ročný. Kým však zasadol na trón vládla za neho jeho matka spolu zo svojim bratom Belošom, neskorším palatínom. Gejza začal vládnuť za zložitej situácie.     Uhorskí králi si svojimi útokmi rozhnevali Byzanciu, Benátky, českých Přemyslovcov a poľských Piastovcov. V roku 1146 vyštval žoldnierske vojsko kniežaťa Borisa, Kolomanovho nemanželského syna. Ten zostrojil veľké vojsko z nemeckých a rakúskych žoldnierov a s pomocou českého kniežaťa Vladislava a bavorského vojvodu Henricha II. si podmanil Bratislavský hrad aj s Podhradím. Gejza II. ho odtiaľ odstránil za odstupné.      Potom sa zapojil do vnútorných sporov Rurikovcov. Bol s kyjevským veľkokniežaťom Izjaslavom proti suzdaľskému kniežaťu. Do Rusi viedol spolu šesť výprav, ale bez väčšieho úspechu.    V roku 1152 sa byzantský cisár Manuel II. zmocnil pevnosti Zemun. Začali boje medzi uhorskými a byzantskými vojskami. Umrel v nich aj knieža Boris. Boje na južnej hranici Uhorska malo ukončiť prímerie podpísané v roku 1156, bitky však pokračovali. Tým, že na stranu byzantského cisára postupne prešlo viacero príbuzných Gejzu II. (bratia Ladislav, Štefan a palatín Beloš), Byzancia získala formálne právo miešať sa do vnútorných záležitostí Uhorska i po jeho smrti.    Gejza II. zomrel 31. marca 1162. Pochovali ho  v bazilike v Stoličnom Belehrade.