Morfológia - tvaroslovie Gramatika- morfológia (tvaroslovie)- náuka, kt. predmetom sú slovné druhy, tvorenie tvarov slov, gramatické kategórie Každé slovo má svoj lexikálny a gramat. význam. Slovné druhy Triedenie: sémantické kritérium (význam slova) morfologické kritérium (tvar slova) syntaktické kritérium (funkcia vo vete) – podmet, predmet,.... A) sémantické kritérium 1.plnovýznamové podstatné meno- je základný spôsob pomenovania v jazyku, hlavným slovným druhom, označujúce (na rozdiel od ostatných slovných druhov) „samostatne existujúce/chápané“ veci a javy. Napr. dom, muž, písmo. Delenie 1: konkrétne podstatné meno (hmotné podstatné meno) - vyjadruje určitú osobu, zviera, vec – pero, kniha abstraktné podstatné meno (nehmotné podstatné meno) - vyjadruje abstraktné nehmotné veci a činnosti – láska, radosť Delenie 2: životné podstatné meno osobné podstatné meno (osoby) – človek, Janko neosobné životné podstatné meno (zvieratá) – osol, ovca neživotné podstatné meno (ostatné) – dom, strom Delenie 3: všeobecné podstatné meno – otec, mama vlastné podstatné meno (napr. Peter, Slovensko) Špeciálne skupiny podstatných mien sú: hromadné podstatné meno (zverina, školstvo, lístie) látkové podstatné meno (zlato, múka, hudba, skromnosť) skupinové podstatné meno (párky, vlasy, zápalky) pomnožné podstatné meno (hodinky, dvere, Tatry) -gramatické kategórie: rod (mužský, ženský, stredný), číslo, pád, vzor, životnosť prídavné meno- slovo pomenúvajúce statické príznaky veci, Ohýbanie prídavných mien sa v slovenčine delí na skloňovanie a stupňovanie, zhodujú sa v rode, čísle a páde s podstatným menom, na ktoré sa vzťahujú Delenie: akostné prídavné meno – pekný, veselý vzťahové prídavné meno – dnešný, detský  privlastňovacie prídavné meno – ocov, matkin -gramatické kategórie: rod, číslo, pád, vzor a (niektoré aj) stupeň slovesá- pomenúvajú deje (ako činnosti alebo stavy), ohýbanie slovies sa nazýva časovanie Delenie: plnovýznamové sloveso – čítať, písať neplnovýznamové sloveso: pomocné sloveso – chcieť, musieť, mať, môcť, dať, dať sa, sponové sloveso - byť, limitné sloveso – mať, ísť, fázové – začať, prestať, končiť... činnostné sloveso (akčné sloveso) – stavať, kresliť stavové sloveso – kvitnúť, červenať sa nezvratné sloveso - písať zvratné sloveso (reflexívne sloveso) – umývať sa, požičať si osobné sloveso – skúšam, píšem neosobné sloveso – blýskanie, skúša sa -gramatické kategórie: osoba ,číslo, čas, spôsob, slovesný rod, slovesný vid, trieda,(slovesný) vzor, číslovka- vyjadruje počet, množstvo alebo poradie. Poznáme tieto druhy čísloviek - určité/neurčité, kt. sa vyskytujú v každej z týchto skup.: základné(jedna, dve/ mnoho, málo), druhové(dvojaký, trojaký/mnohoraký), skupinové(dvoje, troje/ viacero), radové(prvý, druhý/ostatný posledný) a násobné(dva razy, trikrát/ veľa ráz, mnohoraký) s istými obmedzeniami sa uplatňujú gramatické kategórie substantív, adjektív a adverbií. príslovky- bližšie určujúci prídavné mená alebo slovesá. Pomenúvajú rozličné okolnosti dejov, vlastností a predmetov, časť možno stupňovať. Delenie: príslovky: miesta- kde?, kade?, odkiaľ? času- kedy?, odkedy?, dokiaľ? spôsobu- ako? príčiny- prečo?, načo? miery- koľko? zámená- javy reality nepomenúva priamo, ale na ne ukazuje alebo odkazuje v texte. Delenie 1: ohybné zámeno neohybné zámeno Delenie 2: osobné zámeno základné osobné zámeno (napr. ja, my) privlastňovacie zámeno (môj, svoj) zvratné zámeno (napr. sa) opytovacie zámeno (napr. kto?, čo?, aký?, ktorý?) neurčité zámeno (napr. niekto, nejaký) ukazovacie zámeno (napr. ten, taký) vymedzovacie zámeno (napr. každý, sám) -gramatické kategórie: rod, číslo, pád, vzor neplnovýznamové predložky- vyjadruje vzťah medzi predmetmi al. medzi predmetmi a vlastnosťami Delenie: Delenie 1: jednoduchá predložka -tvorí ju iba 1 morféma - k, s, v, z... zložená predložka - iné: jednoslovná (spoza, niže, hore, začiatkom, počínajúc) viacslovná (v súlade s, vzhľadom na) Delenie 2: prvotná predložka (primárna predložka) - vyskytuje sa len v predložkovej funkcii; patrí sem:  neslabičné – k,s,v,z  jednoslabičné- bez, cez, do, k, medzi, na  viacslabičné – medzi, okrem, proti druhotná predložka (sekundárna predložka)- máva aj inú než predložkovú funkciu (okolo, blízko, v oblasti...) spojky- vyjadruje syntaktický vzťah medzi vetami v súvetí alebo medzi vetnými členmi v jednoduchej vete. Delenie: Delenie 1: vetná spojka - spája vety členská spojka - spája vetné členy Delenie 2: jednoslovná spojka – a, i, aj viacslovná spojka - vrátane tzv. spojkových výrazov (=viacslovná spojka s jednotným významom, napr. ako keby, než aby) Delenie 3: priraďovacia spojka - spája rovnocenné vety alebo vetné členy (je tada synonymom spojky "a") podraďovacia spojka - spája vedľajšie vety (ojedinele aj vetné členy), že, aby, hoci častice- podávateľ nadväzuje na kontext alebo na situáciu, a pritom vyjadruje svoj vzťah k vecnému obsahu výpovede. Častice obyčajne stoja na začiatku vety a teda vety uvádzajú, môžu vyjadrovať aj významové odtiene. Medzi typické častice patria napríklad slová áno, nie, kiež, nech, vraj a pod. Delenie: Delenie 1 (podľa funkcie): uvádzacia častica: pripájacia častica (ale, a, i, ináč, len, no, síce, nuž...) pobádacia častica (bár, bodajby, nože, čože, veď, kiež...) vytyčovacia častica: vysvetľovacia častica hodnotiaca častica zdôrazňovacia častica citoslovcia- nemá žiadnu gramatickú súvislosť so zvyškom vety a vyjadruje iba city alebo emócie hovorcu vety, hoci väčšina citosloviec má jednoznačnú definíciu. Citoslovcia môžu slúžiť aj na vyplnenie prázdnych častí vety. (hŕŕ, brm-brm, bim-bam-bom, kiki-rikí,...) B) morfologické kritérium 1.ohybné: podstatné mená prídavné mená slovesá číslovky zámená -dajú sa ohýbať, t.j. skloňovať al. časovať – majú gramat. kateg. , časovať sa dajú iba slovesá, ostatné sa skloňujú 2.neohybné: príslovky predložky spojky častice citoslovcia -nedajú sa ohýbať, t.j. ani skloňovať, ani časovať – nemajú gramat. kateg. C) syntaktické kritérium podstatné mená – podmet – Janko píše list. predmet - Janko píše list. prísudok – Janko je žiak. prívlastok- Budova školy je uzatvorená. príslovkové urč. – Držali sa za ruky. doplnok – Zvolili ho za poslanca. vetný základ – Ovocie – zelenina. prídavné mená - zhodný prívlastok – Unavená matka hádzala očistené zemiaky do hrnca. menný prísudok – Janko je usilovný. doplnok – Janko sa vrátil z cesty unavený. slovesá – prísudok – Janko píše list. číslovky – môžu stáť vo f. vš. vetných členov príslovky – príslovkové urč. miesta, času, príčiny, niekedy aj predmetu a nezhodného prívlastku zámená – podmet – On píše list. predmet – Videli iba jeho. prívlastok – Na svoj nový bicykel si našetril sám. doplnok – Deti zostali doma samy. prísudok – Tie listy sú moje. Vetnočlenskú platnosť nemajú: predložky, spojky, častice, citoslovcia, t.j. nemôžu byť vo funkcii žiadneho vetné člena. Morfologické kategórie -určujú sa pre plnovýznamové SD -gramatické významy -menné, slovesné Menné kategórie Rod: znak podst. mien, silná gram. kategória -prirodzený rod: mužský a ženský -gramatický rod: mužský, ženský a stredný -12 pravidelných vzorov (paradigiem)- rodovo silné a slabé prípony rod rodovo silná rodovo slabá mužský (chlap, dub, stroj) -a (hrdina) ženský -a (žena, ulica) (dlaň, kosť) stredný -o, -e, -ie (mesto, srdce, - a/ä (dievča) vysvedčenie) -osobitné skloňovanie: pani, mať, gazdiná -samostatný vzor: Kuli -bezpríznakový člen Číslo: jednotné (singulár) množné (plurál) Pád: vzťahy medzi slovami vo vete nominatív genitív datív akuzatív lokál inštrumentál Vzor: pre správne využitie gramatických tvarov variantné prípony A. závislé od ukončenia tvarotvorného základu (na dube, v hrachu) B. závislé od istých významu (chlapi, otcovia) C. závislé z fonologických príčin (hračiek, hráčok) 2. v tom istom slove A. bez rozlíšenia významu (slivák, sliviek) B. závislé od istých väzieb (z roha na roh) C. so štylistickým rozlíšením pri vzore dievča (dievčatá- odborný štýl, dievčence- ostatné štýly) Slovesné kategórie Čas: - prítomný čas (prézent)- vyjadruje reálny, aktuálny čas - minulý čas (préteritum)- vyjadruje deje pred momentom výpovede - budúci čas (futúrom)- vyjadruje deje po momente výpovede Vid: - charakt. pre slovenské jazyky A. prebiehajúci, neohraničený dej: nedokonavé slovesá (čítať, písať) tvorí sa: bude+neurčitok slov. (bude písať) B. ohraničený celok: dokonavé slovesá(dočítať, napísať) , nedá sa utvoriť bud.č. Spôsob (modus): -oznamovací -rozkazovací -podmieňovací - opytovací Slov.rod: činný- pôvodca deja je podmet (Básnik píše báseň.) trpný- podmet je dejom zasahovaný (Báseň je písaná básnikom.) Intencia (zameranosť) slov. deja: - agens, nositeľ- činiteľ deja - paciens- objekt deja, dej