Znieteny pozorovatelia nocnej oblohy vedia, ze na znamom pozadi hviezd sa z casu na cas objavia nove objekty. Tito prisejci su kusky vesmirneho odpadu, pricom mozu mat velkost prachovych zrn ale aj hrud s priemerom stoviek km. Najposobivejsie su komety- gule ladu so ziariacim chvostom ktory byva az 1000 000 km dlhy. Najvecsie kusy vesmirneho odpadu su balvany nazyvane asteroidy, cize planetky. Vecsina z nich obieha v pasme asteroidov, prstenci medzi drahami Marsu a Jupitera. Pravda, zbludene asteroidy alebo komety koncia niekedy zrazkou s nejakou planetou pripadne s katostrofalnymi nasledkamy. KOMETY: maju pretiahnute elipsovite obezne drahy. Po nich sa rutia k Slnku a znovu odlietaju do dialav. Ked je kometa blizko Slnka jej povrach sa odparuje- uvolnuju sa z neho plyny a prach. Slnecny vietor ich ,,odvieva" do 2 obrovskych chvostov. Chvosty smeruju vzdy od Slnka nezavisle od smeru pohybu komety. Posobive je ked velke komety letia okolo Zeme. V roku 1997 miliony ludi sledovali kometu Hale- Bopp (hore). Okolo nas poleti opäť v 44. storoci. HALLEYOVA KOMETA: ja to najznamejsia kometa prechadza okolo Zeme kazdych 76rokov. Jej prichod v roku 1066 je zaznamenamy na znamej francuzskej tapiserii z Bayeux. Vroku 1986 bola k nej vyslana mala sonda Giotto. Z jadra vystrekovali prudy plynoc a prachu, prudili okolo neho a vytvorili mohutny biely oblak nazyvany koma. PADAJUCE HVIEZDY: Zem ,,priberie" denne okolo 550 ton v podobe vesmirneho prachu. Ciastocky vesmirnej hmoty, meteory, narazia do atmosfery obrovskymi rychlostami. Ked sa vnoria do vzduchu, zhoria, pricom sa casto na oblohe vytvori napadna ziarica stopa- padajuca hniezda. Meteory mozno vydiet za kazdej jasnej noci, najvhodnejsi cas na ich pozorovanie je obdobie kazdorocnych pravidelnych meteorickych rojov. METEORITY: kusy vesmirneho odpadu ktore padaju na Zem , sa volaju mateority. Doteraz nieje zname zeby meteori niekoho usmrtil, hoci v roku 1911 zabil v Egypte psa. Barringerov krater v Arizone v USA vznikol pred 50 000 rokmy dopadom zelezneho balvana s hmotnostou 10 000 ton velmi zriedkavo narazia do Zeme aj vecsie kusy. Mnohy astronomovia sa domnievaju, ze vyhynutie dinosaurou sposobiôla kometa s priemerom 10km, ktora pred 65 milionmi rokov dopadla do Severnej Ameriky. ASTEOROIDY: niesu to nic ina ako obrovske balvany. Ida je dlhy vyse 52km. Keby Ida narazil do Zeme znicil by vsetok zivot okrem bakterii. Susou by sa preknaly vlny plamenov a znicili by mesta i lesy. Boli by obrovske tsunami, zemetrasenia a mohutne zaplavy lávy. Prach vymrsteny do ovzdusia by zatienil Slnko na niekolko 10rocí. Nastastie, Ida sa neubera týmto smerom. Je bezpecne priputana do pasma asteoridov vzdialeneho od nas 290milionov km.