Hviezda je obrovska žiariaca guľa plynného vodíka,získavajúca energiu z jadrovych reakcii prebiehajucich v jadre. Hviezdy po celom vesmire neprestajne vznikaju a zanikaju. Rodia sa v obrovskych mracnach prachu nazyvanych hmloviny. Plyn v hmlovine je 25 biliard krat vecsi nez vzduch na Zemi. Gravitacia je vsak dost silna na to, aby sa jej jednotlive casti zhlukli. Ako sa tieto zhluky zmensuju, postupne sa zahrievaju. Nakoniec budu take horuce a huste, ze sa v nich zažnu termonuklearne reakcie a stanu sa z nich hviezdy. Ziarenie novo narodenych hviezd moze osvetlit hmlovinu nadhernych farbach. LIAHEN HVIEZD: giganticke stlpy plynneho vodika su akesi hviezdne liahne. Uprostred malickych vybezkov na hornej casti najvyssieho stlpu sa plyn zmrstuje a vznikaju hviedy. Do jedineho vybezku by sa lehko zmestila nasa Slnecna sustava. Stlpy su v srdci Orelej hmloviny vzdialene od nas 7000 svetelnych rokov. Ziarenie okolitych hviedz pomaly rozhlodava povrch stlpov vytvarajuc strasidelne vybezky plynu. Nakoniec sa zo svojich plynnych zamotkov vynoria nove hviezdy a zacnu ziarit. KURIATKA: mnohe hviezdy sa rodia spolocne v zhlukoch. Za miliardy rokov sa mozu od seba vzdialit a osamiet ako napriklad nase Slnko. Hviezdokopa Plejada (kuriatka) sa sklada z velkych do biela rozzeravenych hviezd, ktore sa zrodili iba pred 50milionmi rokov. Su take male, ze v obdobi dinosaurou este nesvietili. Volnym okom je viditelnych 7 hviezd, v hviezdokope je ich vsak vyse 500. Modra hmla okolo nich je mracno prachu.