Zdrojov elektrického napätia je mnoho druhov. Historicky najstarším používaným zdrojom je primárna (galvanický) článok. Podľa arecheologických nálezov v roku 1936 - 1937 sa predpokladalo, že k prvému použitie chemických zdrojov prúdu došlo asi pred 2000 rokmi. Z iných archeologických nálezov z doby asi 2500 rokov pr nl však vyplýva, že chemické zdroje prúdu mohli byť používané na galvanické pozlacovanie už asi pred 4500 rokmi. Až rozvoj prírodných vied začiatkom minulého storočia viedol k praktickej realizácii elektrochemických zdrojov s rôznymi systémami elektród. U elektrochemických článkov sa k vytvoreniu napätia využíva chemické reakcie príslušných látok. Prvý galvanický článok, o ktorom je zachovaná dokumentácia je Voltov článok, ktorý dosahoval napätie 0,9 V. Ďalšie zlepšenie priniesol Leclanchéov článok, ktorý obsahoval zápornú zinkovú elektródu a pozitívnu uhlíkovú. Napätie článku dosahovalo 1,45 V. Tento článok môžeme považovať za predchodcu dnešných veľmi bežných zinkouhlíkových článkov, s ktorými sa stretávame v podobe štandardnej tužkových článkov, monočlánkov o napätí 1,5 V a prípadne batérií z nich zložených, napr plochá batéria - 4 , 5 V. Ďalej existujú primárne články alkalické, vhodné pre trvalé vybíjania. Ortuťové články, najčastejšie v gombíkové prevedení sa vyznačujú vysokou mernou energiou (Wh / kg), cca 10 × väčší než u zinkouhlíkových článkov. Stříbrooxidové články, ktoré sú konštruované podobne ako ortuťové (neobsahujú jedovatú ortuť). Tiež existujú lítiové články, ktoré majú vyššie napätie - približne 3 V. Sú ideálne pre dlhodobé napájanie elektrických zariadení po dobu až 10 rokov (zálohovanie počítačových pamätí). Narozdiel od primárnych článkov sú často využívané akumulátorové články, ktoré pracujú aj na chemickom princípe a možno ich opakovane nabíjať. Najčastejšie používané akumulátory sú olovené, predovšetkým v automobiloch, ďalej nikel-kadmiové používané v prístrojoch spotrebnej elektroniky a najnovšie lítium-iónové, vďaka svojej vysokej objemovej energiu používané pre napájanie videokamier, notebookov a nových mobilných telefónov. Ďalšími z chemických článkov sú články palivové. Sú to zdroje, ktoré menia chemickú energiu paliva a oxidačné činidlá na elektrický prúd. Ako palivo v palivových článkoch môže byť použitý napríklad vodík a kyslík. Okrem chemických zdrojov napätia sa využívajú aj ďalšie fyzikálne princípy k získaniu elektrického napätia: solárne články, u ktorých dochádza k premene energie svetelného žiarenia, dopadajúceho na polovodičový PN prechod na elektrický prúd. Termočlánky (Peltiérovy), kde dochádza k priamej premene tepelnej energie na elektrický prúd. Napätie článku je priamo úmerná rozdielu teplôt medzi chladným a teplým koncom článku. Ďalej k získaniu elektrického napätia sú dynamá a alternátory, ktoré premieňajú mechanickú energiu na elektrickú. Sú založené na princípe indukcie napätia v pohybujúcom sa vodičmi v magnetickom poli. Používajú sa v automobiloch a ako veľké generátory v elektrárňach.