ĽUDOVÁ DRÁMA najmenej zachovaná, ľudové divadlo • Obradové hry (Morena) Sú spojené s predkresťanskými, cirkevnými a neskôr aj so svetskými slávnosťami a zvykmi. Predstavujú najstaršie útvary.• Koledové (obchôdzkové) hry (Daj Boh šťastia celej zemi, všetkým národom) Spájajú sa so zimným obdobím a Vianocami, ale aj s fašiangami. Majú pevný veršovaný text, malý rozsah a obsahujú spievané a tanečné zložky. •veľkonočné hry •fašiangové hry • Detský folklór Patrí mu zvláštne miesto v ľud.slovesnosti. je to jedna z najživších zložiek ľudovej slovesnosti. Zaraďujeme do neho rôzne prejavy detí. Najrozšírenejšími sú riekanky, vyčítanky, hádanky a detské hry. Dôležitú úlohu tu má hra (z toho vyplýva jej názornosť, dynamickosť a jasnosť, deti imitujú rôzne situácie, napr. v zamestnaní). Spája výchovnú a praktickú funkciu s umením, a tak rozvíja vzťah dieťaťa k ľudovej tvorbe. Ľudová slovesnosť vplýva na umelú literatúru: obsahom (napr. boj dobra a zla, jánošíkovská téma), útvarmi (napodobňuje sa pieseň, povesť, balada, rozprávka) výrazovými prostriedkami (napr. sylabický veršový systém, asonancia, 3-stupňová gradácia deja, citový vzťah človeka k prírode, používanie zdrobnenín, personifikácií, prirovnaní). Od konca 18. st. sa poprední slovenskí vzdelanci obracali k ľudovej slovesnosti ako k nevyčerpateľnému zdroju tvorivých podnetov. V období národného obrodenia k najvýznamnejším zberateľom ľudových piesní patrili P. J. Šafárik (Písne světské lidu slovenského v Uhřích) Ján Kollár (Národnie spievanky). V štúrovskom období venovali pozornosť ľudovým tradíciám. Ľudové piesne a rozprávky nielen zberali, ale ich aj tvorivo využívali vo svojej tvorbe. Napodobňovali piesne, balady, povesti a rozvíjali zbojnícke témy. Teoreticky sa ľudovou slovesnosťou zaoberal Ľ. Štúr (O národných povestiach a piesňach plemien slovanských). Jeho stúpenci museli detailne poznať ľud. Slovesnosť, kt.. počas prázdnin zbierali a spisovali. Ján Francisci (Slovenské povesti) Pavol Dobšinský (Prostonárodné povesti slovenské; Slovenské obyčaje, povery a čary; Slovenské rozprávky). Najmä v štúrovskom období dochádza k úzkemu zblíženiu folklóru a literatúry. Štúrovskí básnici a prozaici: Samo Chalupka – Turčin Poničan, Boj pri Jelšave Ján Botto – využíva povesti a rozprávky o Jánošíkovi Smrť Jánošíkova, Žltá ľalia, Margita a Besná Janko Kráľ – Zakliata panna vo Váhu a divný Janko Ján Kalinčiak – spracoval miestne a krajové povesti, históriu zemianskych rodov. - Bratova ruka Obdobie realizmu: Hviezdoslav – Zuzanka Hraškovie(napodobňuje ľud. baladu). Tajovský – Ženský zákon(zaradil sem žartovné, regrútske, ľúbostné piesne a zaklínadlá) Ďalší zberatelia – Záturecký a Melicherčík.