Proces dedičnosti je riadený a kontrolovaný gény. Polovička génovej výbavy pochádza od matky, druhá polovica od otca. V dôsledku tohto prenosu génov sa potomkovia takmer pravidelne podobajú svojim rodičom. Existujú však aj výnimky. Veľkú úlohu v dedičnosti hrá náhoda; sú tu však aj určité pravidlá a vzorce. Ako prvý je odhalil moravský mních nemeckého pôvodu Johann Gregor Mendel už v 19. storočia sériu pokusov so záhradným hráškom. Vďaka Mendelovým experimentom aj všetkým neskôr získaným poznatkom o bunkovej štruktúre sa dnes vie, že každý človek vlastní 2 identické kópie každého génu, z ktorých jednu zdedil po otcovi, druhú po matke. Nie všetky páry génov sú však porovnateľné. Vedci rozlišujú gény dominantný a recesívny. Ak sa tieto dva druhy stretnú, potom dominantné potlačí recesívny. Naopak recesívny gén sa môže presadiť len vtedy, ak je aj druhý gén recesívneho charakteru. Príkladom recesívnej dedičnosti sú ryšavé, veľmi svetlé vlasy či modré oči. Gény môžu byť aj kodominantní, o čom najlepšie svedčí krvné skupiny. Existujú tri možné druhy hlavných génov krvných skupín-A, B, 0. Každý gén má alternatívne formy, nazývané alely, ale u každého z nich sa môžu vyskytovať vždy len dve. Gény skupín A a B sú kodominantní, takže zdedí ak niekto gény A aj B, má krvnú skupinu AB. Gén skupiny 0 je však recesívna, a tak môže vytvoriť skupinu 0 iba u osoby s dvoma takýmito gény súčasne. Výnimočne však môže osoba krvnej skupiny A splodiť v spojení s partnerom skupiny B potomka s krvnou skupinou 0. Pohlavie narodeného dieťaťa je určované už v okamihu počatia pohlavnými chromozómy, zdedenými po rodičoch. Všetky vajíčka produkovaná ženinými vaječníky obsahujú chromozóm X, ktorý vznikol rozštiepením páru chromozómov obsiahnutého v pôvodnej bunke. Normálne mužskej somatické bunky však obsahujú jeden chromozóm X a jeden Y, takže pri delení buniek sa polovica vzniká s chromozómom X, druhá potom s chromozómom Y. Je teda šanca na vznik zygoty XX (ženské) alebo XY (mužskej) rovnocenné. Všetky gény sa môžu premieňať čiže prerába mutácie, a to v dôsledku pôsobenia rôznych faktorov prostredia, z ktorých sa dnes najviac hovorí o ionizujúcim žiarenia a rôznych chemikáliách. Väčšina mutácií je škodlivých, a postihnuté organizmy preto zvyčajne umierajú dokonca ešte pred narodením. Avšak existujú aj určité mutácie užitočné, ktorých sa užíva napr pri selekcii zvieracích statkov, aby sa vyprodukovali špecifické druhy. U človeka sú mutácie a mutagény-teda substancia mutácie spôsobujúce-mimoriadne dôležité. Ak dôjde k mutáciám v pohlavných bunkách, u príslušnej osoby sa neprejaví vôbec nič-môže však dôjsť k dedičnému prenosu poruchy na ďalšiu generáciu. K väčšine mutáciám však dochádza v somatických čiže nepohlavných bunkách. Tie síce nemôžu ovplyvniť dedičné alebo dedenie vlastnosti, spôsobujú však často veľmi dramatické zmeny u nositeľa týchto buniek. Telesnej čiže somatické bunky sa totiž neustále replikujú, takže každá vzniknutá mutácie je okamžite prenášaná aj na nové bunky. Rakovina sa dnes považuje za ochorenie spôsobované práve genetickým postihnutím bunky. Namiesto správneho naprogramovania sú rakovinové bunky mutácia vykonáva a vybavené neobmedzeného rastu a uplatnenia; navyše sa ešte môžu šíriť po celom tele. K látkam spôsobujúcim rakovinu-tzv karcinogénov-patria rôzne chemikálie, rádioaktívny zariadenia, tabakový dym, azbestový prach a ultrafialové žiarenie