Poloha: Slovensko je vnútrozemský štát ležiaci takmer v strede Európy. Slovensko susedí s Českou republikou, Poľskom, Ukrajinou, Maďarskom a Rakúskom. Najdlhšiu hranicu, o dĺžke 678 km, má s Maďarskom a najkratšie, meracie 92km s Ukrajinou. Rozloha: 49 000 km2, Povrch: Povrch Slovenska patrí ku Karpatskej horskej sústave. Na území štátu leží najväčšia časť Západných a časť Východných Karpát. Najvyšším vrcholom velehorských Vysokých Tatier je Gerlachovský štít, meracie 2655 m. Južne od Karpát leží Panónska panva. Pozdĺž Dunaja sa rozprestiera Podunajská nížina, na východe krajiny leží Východoslovenská nížina. Podnebie: Slovensko leží v severnom miernom podnebnom pásme, na pokraji medzi vnútrozemským a oceánskym typom podnebia. Dochádza k pravidelnému striedanie štyroch ročných období. Pre horské oblasti sú charakteristické teplotné inverzie, ktoré sa vyskytujú predovšetkým na jar a na jeseň. Najteplejšie oblasti sú na juhu, najchladnejší sú vrcholy horských hrebeňov. Vodstvo: územím Slovenska prechádza hlavné európske rozvodie. Z Rakúska na Slovensko priteká najväčšia stredoeurópska rieka Dunaj, ktorá spája Slovensko s Čiernym morom. Najdlhšou slovenskou riekou je Váh merací 390km. V Tatrách sa nachádza veľa horských jazier, tzv Ples. Najväčšie a najhlbšie jazero je Hincovo pleso vo Vysokých Tatrách s rozlohou 20 ha a hĺbkou 53m. Nerastné suroviny: Vo slovenskom rudohoria sa ťaží antimón, železo a magnezit. Obyvateľstvo: Z 5,3 milióna obyvateľov Slovenska tvoria Slováci 85,6%. Najsilnejšou menšinou je 10,8 percent Maďarov. Ďalšie menšiny tvoria: Česi, Rusi, Ukrajinci a Rómovia. Určitá časť obyvateľstva je roztrúsené po svete, predovšetkým v USA. V priemysle pracuje 44% percent obyvateľstva, v službách 42% av poľnohospodárstve 14%. Hustota obyvateľstva je 108 obyvateľov na jeden km2. Hlavným mestom Slovenské republiky je Bratislava, v ktorej žije 452 000 obyvateľov. Náboženstvo: 60 percent obyvateľov sa hlási k rímskokatolíckej cirkvi, asi 8 percent k evangelickému náboženstvo vrátane pravoslávneho, 9 percent obyvateľov je bez vyznania. Vláda: Na slovenský panuje parlamentnej demokracie. Hlavou štátu je prezident, v čele vlády stojí ministerský predseda. Legislatívne moc má Národná rada Slovenské republiky. Slovensko je administratívne rozdelené na 8 krajov (napr. Bratislavský alebo Žilinský) a 79 okresov. Slovenská armáda číta asi 40 000 vojakov. Hospodárstvo: Prechod z centrálne riadeného plánovaného hospodárstva k trhovému hospodárstvu, schopnému konkurencie na svetových trhoch, stavia Slovensko vzhľadom k jednostrannej štruktúre priemyslu a silnému zameraniu zahraničného obchodu na bývalý východný blok pred veľké problémy. Tie sa ešte zväčšili po oddelení od hospodársky silnejšej Českej republiky. Najväčším hospodárskym centrom je Považia. Poľnohospodárstvo: Na slovenský sa pestujú obilniny, najmä pšenica, kukurica, cukrovka, zemiaky, rôzne druhy zeleniny, aj víno, ovocie a dokonca aj tabak. Poľnohospodárstvo tu hrá tradične veľkú úlohu. Zamestnáva asi 11% pracujúcich a využíva úrodnú pôdu v nížinách. Vo vyššie položených oblastiach sa nachádzajú pastviny slúžiaci pre chov dobytka a oviec. Priemysel: Industrializácia prebiehala po roku 1948 podľa Sovietskeho vzoru a predstáv, pričom sa hlavný dôraz kládol na rozvoj ťažkého a zbrojárskeho priemyslu, hoci pre neho chýbala nutná surovinová základňa. Rozvinul sa tiež chemický, textilný, ľahký a potravinársky priemysel. Slovensko vyváža najmä stroje, chemické výrobky a zbrane. Elektrická energia sa vyrába v tepelných elektrárňach a vodných elektrárňach, ktoré sú sústredené na Vážskej sústave. Priemysel zamestnáva asi 60% obyvateľstva. Veľké mestá: Medzi najdôležitejšie priemyselné strediská patrí Bratislava, ktorá vyniká najmä v rafinérii ropy (Slovnaft), na ktorú nadväzuje priemysel chemický. Dôležitá je aj strojárska a potravinárska výroba. Je centrom kultúrneho života Slovenska, sídlom vysokých škôl, vedeckých ústavov a centrálnych inštitúcií. Je tiež najdôležitejším dopravným uzlom. Košice: Sú so svojimi 235 tisícami obyvateľov druhým najväčším slovenským mestom. Je metropolou východnej polovice krajiny. Je tu rozsiahly strojársky priemysel, spracováva sa tu magnezit a železo. Prešov: Je kultúrnym centrom severnej časti štátu, hospodársky význam mesta zdôrazňuje priemysel strojársky, elektrotechnický a odevný. Doprava: Najdôležitejším dopravným uzlom je Bratislava. Slovensko má železničnú sieť dlhú 3 661km. Cestná sieť meria 17 866km. Doprava je silne koncentrovaná do hlavných ťahov. Smery východ - západ sú z hľadiska vnútroštátnej i medzinárodnej dopravy dôležitejšie. Riečna doprava je možná na Dunaji. Významné sú ropovod a plynovody z vedúcej z Ukrajiny do západnej Európy. Cestovný ruch: Najväčším lákadlom Slovenska sú bezosporu jeho vysoké hory, teda Vysoké a Nízke Tatry. Jedným z lyžiarskych stredísk je Štrbské pleso. Za povšimnutie tiež stojí Spišský hrad, najväčší stredoveký hrad strednej Európy. Navštevovaný je aj Slovenský kras, ktorého rozloha je 2700km2. Doteraz je registrované viac ako 1200 jaskýň rôznych veľkostí, z ktorých 12 je prístupných verejnosti. História: Na konci 1.svetovou vojny vznikla na Slovenská národná rada, ktorá vzniesla požiadavku na vytvorenie spoločného štátu Čechov a Slovákov. Československá republika existovala potom až do roku 1938, kedy posilnili separatistické požiadavky niektorých slovenských politických strán a ich predstaviteľov. V roku 1939 bola vyhlásená samostatná Slovenská republika. Od roku 1941 bojoval slovenský štát v druhej svetovej vojne po boku Nemecka. Roku 1944 vypuklo na slovenské ozbrojené protifašistické národné povstanie. Po vojne sa Slovensko stalo opäť súčasťou Československej republiky. Potom nasledovalo dlhé obdobie komunistickej diktatúry. Tri roky po páde bývalého režimu sa Československá republika rozpadá na Česko a Slovensko.