Mníchovská dohoda, dohoda o odstúpení pohraničných území ČSR obývaných nemeckou menšinou Nemecku, bola podpísaná 29. 9. 1938 na konferencii v Mníchove predstaviteľmi Nemecka (A. Hitler), Talianska (B. Mussolini), Veľkej Británie (N. Chamberlain) a Francúzska (E. Daladier). Mníchovská dohoda bola dôsledkom politiky appeasementu, výsledkom kampane Sudetonemeckej strany a nemeckej propagandy, ktorá sa dožadovala riešenia otázky postavenia nemeckej menšiny. Zástupcovia československej vlády na konferencii pozvaní neboli; dohoda prijatá štyrmi veľmocami bola pre československú stranu ultimátom, ktoré pod nátlakom prijala. Československá republika (ČSR) na základe mníchovskej dohody stratila rozsiahle hospodársky a hlavne strategicky významné územia v pohraničných oblastiach (asi 1 / 3 územia). V októbri boli územné požiadavky voči ČSR splnené aj v prospech Poľska (Tešínsko a drobná územia na slovenské) av novembri, po 1. viedenskej arbitráži, i Maďarska (južné a východné Slovensko, veľká časť Podkarpatskej Rusi). V októbri 1938 získali Slovensko a Podkarpatská Rus autonómiu. Po okupácii nemeckými vojskami 15. 3. 1939 bol na zvyšnom území Čiech a Moravy vytvorený Protektorát Čechy a Morava. Na slovenský bola 14. 3. 1939 vyhlásená Slovenská republika pod nemeckou ochranou. Podkarpatská Rus bola 16. 3. 1939 obsadená maďarskými vojskami. V roku 1940 vznikla v Londýne exilová vláda a Štátna rada na čele s prezidentom E. Benešom. 1942 vyhlásili mníchovskou dohodu za neplatnú Veľká Británia a Francúzsko, 1944 Taliansko a 1973 Nemecko. Nemecko, Spojené kráľovstvo, Francúzsko a Taliansko sa zhodli so zreteľom na dohode, ktorej bolo v podstate dosiahol o odstúpení sudetonemeckého združenia, na týchto podmienkach a spôsoboch tohto odstúpenia a na opatreniach, ktoré treba preto urobiť, a vyhlasujú, že podľa tejto dohody je každý jednotlivo odpověden za kroky, ktoré treba urobiť, aby bolo zabezpečené jej vykonanie. § 1 Vyprázdňovanie začne 1. októbra. § 2 Spojené kráľovstvo, Francúzsko a Taliansko sa zhodujú v tom, že vypratanie bude vykonané do 10. októbra, a to bez ničenia akýchkoľvek existujúcich zariadení, a že československá vláda je zodpovedná za to, že vypratanie bude vykonané bez poškodenia uvedených zariadení. § 3 Podmienky vypratanie podrobne určí medzinárodný výbor, zložený zo zástupcov Nemecka, Spojeného kráľovstva, France, Taliansko a Československa. § 4 Postupné obsadzovanie prevažne nemeckých území nemeckými oddielmi sa začne 1. októbra. Štyri územnej úseky, označené na priloženej mape, obsadia nemecké oddiely v tomto poradí: úsek označený I. - 1. a 2. októbra, úsek označený II. - 2. a 3. októbra, úsek označený III. - 3., 4. a 5. októbra, úsek označený IV. - 6. a 7. októbra. Vyššie uvedený medzinárodný výbor bez odkladu vymedzí zostávajúce územie prevažne nemeckého charakteru a nemecké oddiely je obsadí do 10. októbra. § 5 Medzinárodný výbor uvedený v § 3 určí územia, v ktorých sa má uskutočniť ľudové hlasovanie. Tieto územia budú až do skončenia ľudového hlasovania obsadené medzinárodnými jednotkami. Ten istý výbor stanoví spôsob, akým sa má ľudové hlasovanie vykonať, pričom bude vychádzať zo spôsobu hlasovania v Sársku. Výbor stanovenie tiež deň, kedy sa ľudové hlasovanie bude konať; tento deň nesmie byť neskorší ako koniec novembra. § 6 Konečné vymedzenie hraníc vykoná medzinárodný výbor. Tento výbor je oprávnený odporučiť štyrom mocnostiam - Nemecku, Spojenému kráľovstvu, Francúzsku a Taliansku - v určitých výnimočných prípadoch menšie odchýlky od prísne etnografického stanovenie pásiem, ktoré majú byť preložené bez ľudového hlasovania. § 7 Zavedie sa opčné právo pre presídlenie do odstúpených území a pre vysťahovanie z nich. Opcie musí byť vykonaná počas šiestich mesiacov odo dňa uzavretia tejto dohody. Nemecko-československý výbor stanoví podrobnosti opcie, zváži spôsob, ako uľahčiť výmenu obyvateľstva, a objasní základné otázky, ktoré z tejto výmeny vzniknú. § 8 Československá vláda prepustí v lehote štyroch týždňov odo dňa uzavretia tejto dohody sudetských Nemcov, ktorí si toto prepustenie želajú, zo svojich vojenských a policajných jednotiek. V tej istej lehote prepustí československá vláda Sudetonemeckej väzňov, ktorí si odpykávajú tresty odňatia slobody za politické trestné činy. Dodatok k dohode Vláda jeho veličenstva v Spojenom kráľovstve a francúzska vláda sa pripojili k tejto dohode s tým, že stojí za návrhom obsiahnutým v § 6 anglicko - francúzskych návrhov z 19. septembra, týkajúcom sa medzinárodnej garancie nových hraníc československého štátu proti nevyprovokovanému útoku. Akonáhle bude upravená otázka poľskej a maďarskej menšiny v Československu, dajú Nemecko a Taliansko Československu záruku zo svojej strany. Doplňujúce vyhlásenie Štyri prítomné hlavy vlád sa zhodujú v tom, že medzinárodná výbor predvídateľného dnešnej dohodou bude zložený zo štátneho sekretára nemeckého ministerstva zahraničných vecí, z anglického, francúzskeho a talianskeho veľvyslanca, akreditovaných v Berlíne, az jedného zástupcu, menovaného československou vládou. Doplňujúce vyhlásenie Všetky otázky vyplývajúce z postúpenia územia podliehajú príslušnosti medzinárodného výboru. Doplňujúce vyhlásenie Hlavy vlád štyroch mocností vyhlasujú, že ak nebude do troch mesiacov problém poľských a maďarských menšín v Československu vyriešený medzi zainteresovanými vládami cestou dohody, stane sa tento problém predmetom ďalšieho rokovania hláv vlád štyroch mocností, ktoré sú tu prítomné. Mníchov 29. septembra 1938 A. Hitler - Nemecko Ed. Daladier - Francúzsko Mussolini - Taliansko Neville Chamberlain - Veľká Británia