Názov Kysuce ako názov územia sa objavil prvýkrát napísaný v darovacej listine kráľa Belu IV., ktorá bola datovaná 3. dňom pred decembrovými ideami (11. december) roku 1244. Táto listina je zároveň najstarším písomným dokladom vzťahujúcim sa na Kysuce. Svojím významom sa zaradila medzi významné historické medzníky vývoja Kysúc. Originál listiny sa nezachoval, zachovali sa len hodnoverné odpisy z neskorších rokov, jeden z nich, ktorý vyhotovila v r. 1390 Nitrianska kapitula, je deponovaný v Štátnom archíve v Bytči. Darovacia listina V priebehu 11. stor. sa územie (terajších) Kysúc začlenilo do Uhorského kráľovstva, čím sa stalo majetkom kráľa. V 13. stor. sa začala pôda v krajine presúvať z vlastníctva kráľa do vlastníctva šľachty. Darovacou listinou z 11.12.1244 daroval kráľ Belo IV. krajinskému hodnostárovi Bohumírovi, synovi Sebechleba, zem zvanú Kysuce, rozprestierajúcu sa na pravom brehu dolného toku rieky Kysuca. Bohumír bol v rokoch 1241-44 županom Trenčianskej stolice, do ktorej bolo začlenené aj územie darovaného majetku. Majetok Kysuce i ďalšie majetky dostal Bohumír za svoje služby kráľovi Belovi IV. a jeho predchodcovi Ondrejovi II. Minulosť členenia Kysúc na tomto území: Kysuce historicky patrili do Trenčianskej stolice, neskôr do Považskej župy a teraz sú súčasťou vyššieho územného celku Žilinského samosprávneho kraja, teda severozápadného Slovenska. 126 000 obyvateľov Kysúc žije v štyroch mestách a 33 obciach. Súčasné členenie Kysúc: Región Kysuce patria do: Severnej oblasti stredného Slovenska Žilinského VÚC V súčasnosti sú Kysuce rozdelené na dva okresy – okres Čadca a okres Kysucké Nové Mesto.   Vzhľadom na SR má severnú polohu. Vzhľadom na európske významné mestá ako(Brusel, Berlín, Paríž, Praha, Viedeň) má nevýhodnú polohu, nemá s nimi priame ani vedľajšie prepojenie ale má výhodnú polohu hraničného miesta- susedné štáty. Rozloha: Kysuce sú región, ktorý má rozlohu 935 štvorcových kilometrov. Je to región dvoch oddelených častí: západnej, to sú Javorníky s Turzovskou vrchovinou a Moravsko – sliezskymi Beskydami. Východnú časť územia vytvárajú: Kysucké Beskydy, Kysucká vrchovina a Oravské Beskydy. Územie CHKO Kysuce zasahuje do šiestich okresov: Čadca, Žilina, Dolný Kubín, Bytča, Považská Bystrica a Púchov. Najbližší hraničný priechod: Kysuce sú na hraniciach s 2 susednými štátmi. A to s Českou republikou a s Poľskou republikou. Na Kysuciach je 6 hraničných priechodov.   Výškové rozmedzie je od 325m n. m . v Kysuckej bráne pri Radoli až po vrchol Veľkej Rače 1236m n. m. Pohoria Kysúc- povrchové celky: patria do Západných vonkajších Karpát do flyšového pohoria Tým pádom geologická stavba by mala byť prevažne pieskovec a ílovec. Časovo pochádzajú až so starších treťohôr takzvané aj z paleogén Územie Kysúc patrí do sústavy Karpát a je tvorené 4 pohoriami : Moravsko sliezske Beskydy Kysucké Beskydy (Slovenské Beskydy) Javorníky Kysucká vrchovina Pôdy: V prevažnej väčšine sú tam kambizeme ale aj malá časť fluvizeme(čiže nivné pôdy), v menšine sú aj podzolové, rankrové(rankre sú dvojhorizontové A-C pôdy s vývojom zo silne skeletnatých plytkých zvetralín pevných a spevnených prevažne kyslých silikátových hornín. Dominantným pôdotvorným procesom pri ich vzniku je akumulácia organických látok v podmienkach extrémnych svahov horskej až vysokohorskej klímy) a glejové pôdy(hospodársky nevyužiteľné pôdy). Je tam malý podiel úrodnej pôdy a ešte menší podiel ornej pôdy. Pôdne druhy- prevažne ílovité a pieskovité. (nachádzajú sa tam spevnené úlomkovité horniny: ílovce, ílovité bridlice, pieskovce a zlepence). Kyslé pôdy.     Značná časť poľnohospodárskej pôdy sa nachádza na terasách, ktoré sa v posledných desaťročiach zmenou hospodárskej činnosti premenili na lúky s rozptýlenou krovinnou vegetáciou. Iba malá časť týchto terás sa zachovala, je obhospodarovaná a naďalej plní svoju protieróznu funkciu. Ťažba: V minulosti, v dobe medenej nazývanej eneolit alebo aj neskorá doba kamenná(3 200 – 1 500 pred n.l.), obdobie medzi dobou kamennou a bronzovou, charakterizovaná povrchovým zberom medi nachádzajúcej sa na povrchu v riečnych a potočných korytách(v tejto oblasti v najväčšej rieke Kysuca) a vyústeniach rudných medených žíl na povrch zeme. Takto získaná meď sa spracovávala kutím bez tepelnej úpravy. Rozšírená je ťažba dreva: Krásno nad Kysucou, Kysucké Nové Mesto Podnebie: Klimatické pomery Značný vplyv na klimatické pomery územia má geografická poloha a nadmorská výška. Územie je súčasťou širšej oblasti ležiacej na rozhraní oceánskych a kontinentálnych vplyvov, kde sa v priebehu roka niekoľkokrát vystriedajú vzduchové hmoty rozličných vlastností. Oceánske prúdenie zmierňuje rozdiely medzi letom a zimou, spôsobuje väčšiu oblačnosť, väčšie množstvo zrážok a častejší výskyt hmiel. Klimaticky územie CHKO patrí do mierne teplej, veľmi vlhkej až chladnej oblasti. Mierne teplá klimatická oblasť zaberá doliny s priľahlými svahmi do nadmorskej výšky 800m.n.m. Chladná klimatická oblasť zahŕňa vrcholové časti Kysúc. ovplyvňuje počasie, ktoré závisí aj od nadmorskej výšky a polohy. Priemerné ročné teploty v dolinách od 7˚-8˚C a na pohoriach iba okolo 2˚-4˚C. Priemerné ročné zrážky okolo 900-1100 mm. Vodstvo: Geologická stavba územia aj jeho hydrologické pomery. Z dôvodu rozdielnej priepustnosti hornín aj napriek bohatým zrážkam v území, nevytvárajú sa väčšie akumulácie podzemných vôd, s čím súvisí aj slabá výdatnosť prameňov a značná rozkolísanosť vodných tokov počas roka. Celé územie je súčasťou chránenej vodohospodárskej oblasti Beskydy a Javorníky. Nachádza sa tu vodárenská nádrž Nová Bystrica, ktorá zásobuje pitnou vodou okresy Čadca, Kysucké Nové Mesto a Žilina. Vodstvo patrí do povodia Dunaja(Kysuca- Váh- Dunaj). A samozrejme do úmoria Čierneho mora. Má veľmi dobre rozvinutú riečnu sieť. Čo je výhodou ale aj nevýhodou. Výhodou pre poľnohospodárstvo(ktoré tu aj tak nie je príliš rozvinuté hlavne kvôli neúrodným pôdam a nízkym počtom ornej pôdy) a obyvateľov. A nevýhodou hlavne kvôli nebezpečiu povodňami. Je tu veľké riziko, pretože veľa potokov a bystrín, ktoré neskôr ústia do najväčšej rieky regiónu – Kysuca, pramenia v blízskych pohoriach ako napr.: Javorníkoch, Kysuckých Beskydách, ale aj v susedných štátoch v Moravskosliezskych Beskydách. Čo je obzvlášť nebezpečné v jarných obdobiach, ked´ sa začne topiť sneh. No aj na to Kysuce mysleli ich odpoved´ou je vodárenská nádrž, ktorá leží na rieke Bystrica a zásobuje okresy Čadca, Kysucké Nové Mesto a Žilina. Väčšia vodárenská nádrž je Nová Bystrica: Vybudovaná bola v r. 1983 - 1989. Hlavným účelom VN Nová Bystrica je: zabezpečovanie stáleho odberu vody pre úpravňu vody, na zásobovanie pitnou vodou okresov Čadca a Žilina /odber 200 - 1500 l.s¨1/, zníženie povodňovej vlny sanitárny prietok pod nádržou Q355 = 137 l.s¨1, hydroenergetický potenciál využívaný elektrárňami MVE I., MVE II. Kedže sa využíva ako vodný zdroj na zásobovanie vodou nie je povolené rekreačné využitie a športové rybárstvo. Má aj zemnú priehradu. Hydrologické údaje: plocha povodia 59,52 km2 priemerný ročný úhrn zrážok 932 mm Rastlinstvo a živočíšstvo: Veľká časť je zalesnená. Pri rieke Kysuca sú lužné lesy. Zvyšok sú bukové(550-1100m.n.m.) a jedľové lesy, tým pádom tam bude žiť prevažne lesné živočíšstvo listnatých lesov. Ako napr.: diviaky, srny, jastraby, d´atle. A na niektorých územiach aj medvede. Živočíchy existujú a vyvíjajú sa v závislosti od okolitého prostredia aj činnosti človeka. Zo zoogeografického hľadiska naša fauna prináleží do eurosibírskej podoblasti. Majú podhorský až horský charakter. Niektoré chránené druhy rastlín: drieň obyčajný, orlíček obyčajný, ľalia zlatohlavá, plavúnik sploštený, plavúň pučivý, rebrovka rôznolistá, pérovník pštrosí, rosička okrúhlolistá, chvostník jedľovitý, soldanelka karpatská, plavúň obyčajný, šafran karpatský Niektoré chránené druhy živočíchov: bystruška fialová, slepúch lámavý, bystruška zlatá, zmijovec hladký, zamatovec horský, belorítka obyčajná, hlavátka podunajská, bocian biely, mlok vrchovský, jež bledý, salamandra škvrnitá, medveď hnedý, ropucha obyčajná, vydra riečna, jašterica obyčajná, kukučka obyčajná. CHKO Kysuce: 23. mája 1984 bolo 654km vyhlásených za Chránenú krajinnú oblasť, ktorá sa delí na 2 časti: západná- Javornícka časť východná- Beskydská časť Javornícka časť Na západe a severozápade má spoločnú hranicu s CHKO Beskydy (Česká republika), na severe so Žywieckim parkom krajobrazowym (Poľsko), na východe s CHKO Horná Orava. JAVORNÍCKA ČASŤ je charakteristická striedaním dolín a horských chrbátov s prechodom do rozsiahlejších lesných komplexov, cez mozaikovité striedanie lesnej a poľnohospodárskej krajiny s rozptýleným osídlením. Brest U Papajov K najcennejším prvkom CHKO patria zachované slatiniská a rašeliniská v pôvodnom stave. PR Klokočovské skálie Beskydská časť Význmaným ekologickým ale aj krajinárskym prvkom sú stromy, najmä najstaršie a mohutné solitéry. Svojou charakteristikou je podobná javorníckej časti. Až na malé rozdiely: doliny sú užšie, svahy strmšie a horské chrbáty širšie a masívnejšie. Striedajú sa tu lesy, pasienky a lúky. Veľká Rača (1236 m n.m.) Vo východnej beskydskej časti CHKO sú zo stromov osobitne chránené Lipy. V blízkej budúcnosti sa chystajú vyhlásiť d´aľšie chránené areály. Napr.: Nová Bystrica- Vychylovka. Geológia Po vyvrásnení flyšového pásma nastalo v mladších treťohorách jeho rozrušovanie a erózia, ktorá mala rozhodujúci vplyv na modeláciu územia. V súčasnosti je územie formované činnosťou zrážkovej vody, mrazovým zvetrávaním, zosuvmi a hospodárskou činnosťou človeka. Podľa morfologického členenia má územie ráz vrchoviny až nižšej hornatiny, len v okolí Veľkej Rače má charakter vyššej hornatiny. Obyvateľstvo: nerovnomerne zaľudnené- pohoria(menej ako 80 ľudí na km a v dolinách a kotlinách hustejšie zaľudnenie (80-150 obyvateľov na km roztratené sídla- rale - vo vyššie položených oblastiach- horšie životné podmienky. na území Kysúc je veľa kostolov a kostolíkov(Riečnicky kostolík, Kostol Jána Krstiteľa...) čo je dôkazom vierovyznania obyvateľstva- prevažne – rímskokatolícke vyznanie. Priemysel: Čadca- závod na výrobu náhradných dielov- Tatra Kopřivnice(aj export-ČR); textilný závod Slovena; Kysucké Nové Mesto- strojárenský- závod na výrobu válivých ložísk; drevársky závod Drevina; Krásno nad Kysucou- výroba nábytku, Turzovka- drevospracujúci priemysel; Nová Bystrica- vodná nádrž, výroba elektriny, Poľnohospodárstvo: málo rozvinuté poľnohospodárstvo pestovanie zemiakov, krmoviny chov oviec Služby: lyžiarske stredisko- „Snow paradise“- Veľká Rača- Oščadnica Doprava: Najviac rozvinutá pozemná cestná doprava, ktorá je zložitá kvôli zle upraveným cestám hlavne cez zimu v okolitých dedinách. Rozvinutá je tam aj pozemná železničná doprava, kde Čadca je železničný uzol. A železničnou traťou zo Žiliny sa dá dostať do ČR. Najbližšie letisko je v Žiline. Pamiatky, cestovný ruch: Skanzen- Múzeum Kysuckej dediny v Novej Bystrici Historická železnica: Je zachovanou časťou bývalej Kysucko-oravskej lesnej železnice. Veľká Rača - najvyšší vrch Kysúc(1236m. n. m.) CHKO- chránené krajinné oblasti – krásy prírody Ochodnický prameň je mineralizovaný sírovodíkom- oddych Chránený prírodný výtvor Vojtovský prameň Jeho voda je mineralizovaná a charakteristické sú pravidelné výrony horľavých metánových plynov. Je to zriedkavý jav flyšového pásma. Kaštieľ v Oščadnici Zaujímavosti: Korňanský ropný prameň - nachádza sa v k.ú. Korňa. Predmetom ochrany je ojedinelý prirodzený povrchový výver ropy s jej odtokom. Význam tohto ropného prameňa zvyšuje skutočnosť, že sa zachoval ako jediný z niekoľkých ďalších menších výskytov povrchového výtoku ropy v tejto oblasti. V roku 1984 bol vyhlásený za prírodnú pamiatku. PP Korňanský ropný prameň v javorníckej časti CHKO je niekoľko stromov, ktoré sú osobitne chránené. V Makove, sa nachádza jedinečný exemplár starého brestu hrabolistého s pravidelnou a pekne tvarovanou korunou. Výška stromu je asi 30m, vek,viac ako 400 rokov.