Na konci roka 1999 postihli celý svet najrôznejšie katastrofy. Boli to lavíny v Alpách, požiare v Kalifornii, hurikány na Floride a vo Venezuele, tornáda v Oklahome av Kansase, povodne v Európe, zemetrasenie v Grécku, Turecku a Tchaj - wanu a nakoniec záplavy v juhovýchodnej Ázii. Dokopy tieto katastrofy pripravili o život viac ako 92 657 tisíc ľudí. Väčšina z nás si kladie otázku,, Dá sa takýmto katastrofám zabrániť "? , A či ÁNO tak ako "? Väčšinu týchto katastrof si spôsobujeme sami tým, že narušíme prirodzenú podobu krajiny napríklad tým, že vypúšťame do ovzdušia rôzne splodiny nielen z áut ale treba aj tovární, rúbe dažďové pralesy, staviame zjazdovky na nebezpečných svahoch a regulujeme neprimerane rieky. Asi poznáte zemetrasenie, povodne, hurikány, tornáda, požiare a lavíny aj keď sa u nás nevyskytujú, ale ja sa vám teraz pokúsim povedať niečo viac. Tak napr požiare-Vznikajú väčšinou veľkým suchom a teplom, zachváti najbližšie lesy a potom trvajú až niekoľko týždňov. Šíri sa vetrom aj do korún stromov vysokých až 2 metre. Lavíny-hmota hornín, sute, ľadu alebo snehu, ktorá sa náhle a veľkou rýchlosťou šešúľ z horského svahu. Roku 1999 bola lavína v Alpách široká 400 metrov údolím padala rýchlosťou 230 km / h, spolu prišlo o život 31 ľudí. Povodne-náhle zvýšenie prietoku vody a vzostup hladiny tokov; prekročenie množstvo vody, ktoré sú toky schopné odvádzať. Povodne vznikajú najmä následkom dlhotrvajúcich alebo prudkých dažďov, topením snehu, náhlym uvoľnením prekážky v toku (protržením priehradnej hrádze). Hurikány-regionálne označenie tropického cyklónu v karibskej oblasti, v anglosaskej jazykovej oblasti je to tiež názov 12. stupňa Beaufortovej stupnice. Zemetrasenia-krátkodobé pohyby v zemskom telese vyvolanej náhlym uvoľnením mechanickej energie, ktorá je nahromadila v zemskej kôre, popr. vo vrchnom zemskom plášti. Intenzita zemetrasenia závisí nielen na jeho veľkosti, ale aj na vzdialenosti od epicentra (centra diania) a na miestnych geologických podmienkach. Zemetrasenia sa vyskytujú najmä na hraniciach tektonických platní v aktívnych zemetrasných pásoch. Ročne sú zaregistrované státisíce zemetrasenia, z ktorých väčšina nepôsobí škody. Zemetrasenia sa delí na prirodzená, a umelá. Prirodzená sa delia podľa pôvodu na zemetrasenie rútivý, zemetrasenia tektonická a zemetrasenia vulkanická. Zemetrasenie umelá sú vyvolaná ľudskou činnosťou. Výskumom zemetrasenia sa zaoberá seizmológie. Presná predpoveď miesta, času a veľkosti zemetrasenia zatiaľ nie možná. Tornáda-mohutný vzdušný vír v atmosfére s priemerom až 100 m; je charakterizovaný silným vetrom a vertikálnymi pohybmi a ničivými účinkami; vyskytuje sa v južných oblastiach USA.