Prítomnosť vody je nutnou podmienkou existencie života. Voda je nevyhnutnou zložkou rastlinných a živočíšnych organizmov i prostredie, v ktorom prebiehajú dôležité procesy a deje. Pre človeka je nenahraditeľná, pretože telo obsahuje tejto látky 65%, a pre obnovovanie funkcií je potrebné dodávať každý deň ďalší 2-4 litre. Ďalej tvorí voda potrebnú surovinu v poľnohospodárstve a priemysle. Rozvojom a nárastom obyvateľov sa zvyšuje potreba vody. Súčasne dochádza k znečisťovaniu jednak použitými (odpadovými) vodami, jednak nežiaducim únikom látok rušivých vodu, či rôznymi antropogénnymi vplyvmi. Voda patrí k nevyčerpateľným zdrojom iba v globálnom meradle. V regionálnych a lokálnych dimenziách sa naopak vyskytuje v obmedzenom a časovo nerovnomerne rozloženom množstvo. Účelné využívanie vodných zdrojov a ich ochrana pred vyčerpaním a znečisťovaním má preto mimoriadny praktický význam. Problém vodstva sa stáva súčasťou globálnych problémov ľudstva, resp. životného prostredia. Týmito problémami sa zaoberal aj Summit Zeme a vodným zdrojom venoval dve kapitoly v Agende 21. Znečisťovanie vodných zdrojov Svetová zdravotnícka organizácia prijala túto definíciu znečistenia vôd: Voda je znečistená, ak je jej zloženie zmenené v dôsledku priamej alebo nepriamej činnosti človeka tak, že je menej vhodná pre niektoré alebo všetky účely, pre ktoré je voda vhodná v prirodzenom stave. Zmeny spôsobujú: organické a anorganické nečistoty, inertné látky, látky toxické, látky a organizmy, ktoré spôsobujú organoleptické znehodnocovaniu vody, mikroorganizmy spôsobujúce vodou zdieľanej choroby a parazity, látky mutagénne a karcinogénne, teplo zdieľané oteplenými odpadovými vodami a rádionuklidmi. Ak vnikajú znečisťujúce látky do vodných zdrojov odpadovými vodami, potom sú vo väčšine prípadov známe metódy, ako v čistiarňach odpadových vôd eliminovať ich negatívny vplyv na čistotu. Nutný prvok však pritom predstavujú financie spojené vôľou a ochotou zabezpečiť čistenie odpadov. V závislosti na tom vznikajú značné rozdiely v stupni čistenia medzi jednotlivými regiónmi sveta. Vážne problémy všade vo svete spôsobujú látky, ktoré sa dostávajú do vôd inými cestami ktoré odpadmi, a to najmä: v dôsledku havárií v zariadeniach tieto látky spracovávajúcich, skladovateľov alebo dopravujúcich; v dôsledku vymývanie alebo iných únikov zo skládok tuhého i ostatných odpadov; atmosférickými zrážkami zo znečisteného ovzdušia; vodné eróziou. Problémy spočívajú predovšetkým v prevencii proti vnikaniu týchto látok do vody, v kontrole a identifikácii ich prítomnosti vo vode, stanovenie ich množstva a ich škodlivého pôsobenia. Tieto ťažkosti sa ešte znásobujú u látok, ktoré majú vysokú schopnosť akumulácie pri jednotlivých fáz prírodného kolobehu, najmä v potravinovom reťazci au látok silne rezistentných, ťažko alebo vôbec odolných. Ich škodlivé pôsobenie trvá dlho a presahuje hranice štátov, regiónov i kontinentov. Týka sa to predovšetkým ropných látok, chlórovaných a aromatických uhľovodíkov, ťažkých kovov, rádionuklidov. Zvlášť nebezpečné je znečistenie priamo surovou ropou. Vyskytuje sa v nej totiž vysoký obsah aromatických uhľovodíkov (30%), ktoré sa pokladajú za biologicky najškodlivejšie. Vo všetkých týchto organizmoch sa však hromadia zložky polycyklických aromatických trakciou. K závažným únikom ropy do morí, povrchových i podzemných vôd dochádza z tankerov plávajúcich po moriach, z vrtov naftových polí, pobrežných šelfov az ropovodov. Ďalšou skupinou vodám škodlivých látok tvoria chlórované uhľovodíky (DDT, PCB). Dostávajú sa do vôd nielen v dôsledku havárií prevádzkových zariadení a dopravných prostriedkov, ale aj odpadovými vodami, splach z pôdy, strhávaním z atmosféry v zrážkach. Dopady ich prítomnosti vo vodách majú neraz aj katastrofálny charakter a prejavujú sa ako poškodením zdravotného stavu vodných organizmov a narušením ich normálnych životných prejavov, ale aj ich úhynom alebo úplným vymiznutím. V prípade, že sa tieto organizmy radí k zdrojom potravy človeka, je dôsledkom aj nepriaznivý vplyv na ľudské zdravie. Používanie ťažkých kovov (ortuť, zinok, olovo, meď, chróm, kadmium, nikel) prináša v odpadových, banských i dažďových vodách do povrchových a podzemných vôd ďalšiu skupinu toxických látok. Už rozsah znečistenia týmito látkami prekračuje miestnu úroveň, znečistenie postihuje širšie regióny a zasahuje aj do morí. Okrem okamžitého toxického účinku na vodné organizmy pri vyšších koncentráciách, spravidla už od 0,5 mg / l, majú aj ťažké kovy schopnosť kumulácie vo vodných organizmoch a tým ohrozujú kvalitu ľudskej potravy. Potenciálne nebezpečenstvo znečistenia vôd zdravia nebezpečnými rádionuklidmi, najmä tými, ktoré majú dlhý polčas rozpadu, predstavuje zneškodňovanie rádioaktívnych odpadov. Najmä ich ukladanie v špeciálnych sudoch do morských hlbín, preprava rádionuklidov po moriach a likvidácie atómových zbraní. Možnú cestu vniknutiu rádioaktívnych látok do vôd predstavujú atmosferické zrážky pri haváriách atómových elektrární. Sa znečistením vôd súvisí dva javy - eutrofizácie a vodné erózie. Eutrofizácia je proces zvyšovanie produkcie novej živej organickej hmoty, vytvorené fotosyntetickú činností rastlinných organizmov v povrchovej vode, predovšetkým v dôsledku organických živín (dusíka a fosforu). Takáto a väčšia miera eutrofizácie sťažuje využitie vody pre hygienickú očistu a kúpanie. Premnoženie rias v povrchových, najmä stojatých vodách v dôsledku eutrofizácie, má nezriedka v letných mesiacoch za následok aj likvidáciu rýb. Stáva sa tak v dôsledku úhynu veľkého množstva rias v nočných hodinách, kedy neprebieha fotosyntéza dodávajúce vode kyslík, a naopak rýchlo prebiehajúce rozklad odumretej organickej hmoty kyslík vode uberá. Dusík a fosfor prenikajú v nežiaducim množstve do povrchových vôd v odpadových vodách mestských i priemyselných, ale aj priamo z poľnohospodárskej živočíšnej výroby alebo splach pôdy s obsahom hnojív. V dôsledku hospodárenia na veľkých Lánoch, nadmerného používania hnojív, existencia rozsiahlych monokultúr plodín s malou schopnosťou zadržať vodu, vzrastá vodný erózie, spôsobujúca nežiaduce splach a odnos úrodných vrstiev pôdy do riek a následne do morí. Voda je tak znečisťovaniu nielen množstvom nerozpustených látok, ale spolu s nimi aj nežiaducimi a vodám škodlivými látkami používanými v poľnohospodárstve a lesníctve na hnojenie a ochranu rastlín. Pôda odplavené z polí zapĺňa nádrže, znižuje efektívnosť využívania tu napustenej vody a usadzuje sa v ústí riek, kde bráni plavbe. Ak hovoríme o znečistenie povrchových vôd, rozlišujeme dva typy znečistenie: 1. Znečistenie havarijné, jednorázové s veľakrát katastrofálnymi okamžitými dôsledky, spojenými s masovým úhynom vodných organizmov i inými škodami. Spravidla toto znečistenie relatívne čoskoro odznie a vytvoria sa podmienky pre obnovenie života vo vode a ďalších funkcií vodného ekosystému. 2. Znečistenie dlhodobé, prejavujúci sa trvalejším, najmä organickým znečisťovaním. Celkovo negatívne ovplyvňuje vodné prostredie a skladbu potravinový ponuky, takže niektoré druhy rýb v postihnutých úsekoch riek vymizne, prípadne sa značne zníži ich reprodukčná schopnosť. V rade prípadov je rybie mäso nejedlé. Špecifické aspekty znečistenia svetového oceánu Svetový oceán pokrýva 71% zemského povrchu, a má preto významnú úlohu v globálnych procesoch Zeme (obeh vody, utváranie klímy, ..). Obrovský priestor svetového oceánu, 1338 mil km3 vody, tj 96,5% všetkých zásob vody na Zemi, je súčasne lákavým priestorom pre ukladanie vedľajších produktov ľudskej civilizácie - odpadov. Odpadové a znečisťujúce látky prichádzajú do svetového oceánu vyústením riek, splavenín z pobrežia, prevádzkou lodnej dopravy, haváriami, ťažbou surovín, atmosferickým spádom aj zámerným ukladaním. Značná časť znečistenia vyprodukovaného na pevninách končí v moriach a oceánoch. Veľmi nepriaznivá situácia býva u vnútorných morí, ktoré majú obmedzenú výmenu vody s oceánom. Znečistenie morí a oceánov sa prejavuje zložitými väzbami v oceánskej biosfére. Súčasný stav znečistenia morí, jeho tendencie a ekologické dôsledky vyvolávajú vážne znepokojenie. Svetová komisia pre životné prostredie pri OSN konštatuje: zdroje podmorského života sú dnes ohrozené nielen prílišným čerpaním, ale aj znečisťovaním a ďalšími dôsledkami rozvoja na súši; účinky znečistenia sa nejzávažněji prejavujú v pobrežných vodách a vnútorných moriach; aj na voľnom oceáne sa začína vyskytovať ekologický stres ; naplaveniny prinášané do oceánov veľkými riekami možno sledovať až do vzdialenosti 2000 km od ich ústie; ťažké kovy, chlórované a aromatické uhľovodíky sa dostávajú do oceánov nielen riekami, ale aj atmosférou; množstvo rozliatej ropy z tankerov teraz dosahuje 1,5 mil ton ročne ; životné prostredie oceánov vystavenej radiácii z minulých skúšok jadrových zbraní prijíma teraz ďalší žiarenia z idúceho rádioaktívnych odpadov s nízkou úrovňou radiácie; na povrchu oceánov sa našli vysoké koncentrácie niektorých chemických látok. Ak bude ich hromadeniu pokračovať, môže to mať zložité a dlhodobé dôsledky; morské dno je oblasťou zložitých fyzikálnych, chemických a biologických pochodov, v ktorých hlavnú úlohu majú mikrobiologické procesy, k vážnějšímu poškodeniu týchto pochodov došlo zatiaľ len v lokalizovaných regiónoch. Ochrana vôd Ak hovoríme o nástrojoch na ochranu vôd, máme na mysli najmä: právo; štátnu správu; ekonomické nástroje; úroveň techniky; úroveň vodného hospodárstva; monitorovanie kvality vody; medzinárodnú spoluprácu. K ochrane výdatnosti, kvality a zdravotnej neškodnosti vôd zavádza zákon z roku 1973: osobitnú ochranu vodohospodárskych oblastí, ktoré pre svoje prirodzené podmienky tvoria územia prirodzenej akumulácie vôd; ochranné pásma vodných zdrojov; vodárenské toky, ktorými sú úseky vodných tokov osobitne určené k hromadnému zásobovanie obyvateľov pitnou vodou; povinnosť tých, ktorí vypúšťajú odpadové vody, dbať, aby kvalita vody nebola ohrozená (k tomu slúžia zneškodňovanie vypúšťaných vôd spôsobom zodpovedajúcim súčasnému stavu techniky); ochranu vôd pred znečistením inými látkami ako odpadovými vodami; prednostné určenie podzemnej vody pre zásobovanie obyvateľov pitnou vodou a na účely jej použitia, predpísaného osobitným predpisom; povinnosť tieto vody evidovať, bilančná vyhodnocovať a zabezpečiť ich najúčinnejšieho využitia; všeobecnú povinnosť každého občana hlásiť havarijné zhoršenie kvality vody príslušným orgánom štátnej správy; sankcie za porušovanie povinností ustanovených zákonom na ochranu vôd. Zákon pozerá na problematiku ochrany vôd komplexne, zaoberá sa prevenciou, ukladá povinnosti nielen používateľom vody, ale aj orgánom štátnej správy, ktoré toto používanie povoľujú a rieši aj otázky represie. Nezastupiteľnú úlohu v ochrane vôd hrá štátna správa tým, že: povoľuje užívanie vody pre rôzne účely a zároveň stanovuje podmienky tohto používania tak, aby bola zachovaná čistota vôd v požadovanej úrovni; vykonáva dozor nad dodržiavaním vodného zákona vrátane ustanovení a ochrane vôd; má právomoc pokutovať porušovanie zákonných ustanovení na ochranu vôd. Vhodne navrhovanými ekonomickými nástrojmi sa vyvíja tlak na hospodárnosť v spotrebe vody i na žiaduce starostlivosť o jej čistotu. Stav poznania a vyspelosť spoločnosti v technickej oblasti sa priamo premieta do úrovne techniky v čistení odpadových vôd a ochrany vôd všeobecne. Je nesporné, že všetky činnosti vodného hospodárstva majú vzťah na čistotu vôd. Vhodne koncipovaný systém sledovania kvality vody poskytuje potrebné vedomosti o stave znečistenia vôd a jeho vývoji, ktoré tvoria dôležitý podklad pri rozhodovaní a opatreniach v ochrane vôd. Súčasťou systému je hodnotenie kvality. Sleduje sa celkom 52 ukazovateľov kvality vody, rozdelených do šiestich skupín (ukazovatele kyslíkového režimu, základné chemické a fyzikálne ukazovatele, doplňujúce chemické ukazovatele, obsah ťažkých kovov, ukazovatele biologické a mikrobiologické, ukazovatele rádioaktivity). Pre každú z týchto skupín je určená pětitřídní stupnice kvality (tabuľka 6). Globálny charakter riešenie problémov spojených so znečistením vôd si vynucuje medzinárodnú spoluprácu. Z iniciatívy OSN sa uskutočnila konferencia k zákonu o moriach. Výsledná dohovor predstavuje významný krok k jednotnému integrovanému obhospodarovaní oceánov. Najširšiu platformu pre multilaterálnu spoluprácu v ochrane životného prostredia predstavujú zasadnutí Starších vládnych poradcov EHK OSN pre životné prostredie a vodné hospodárstvo, kde sa združujú všetky štáty Európy, Kanada a USA. Špecializovaným poradným orgánom je Pracovná skupina pre vodné hospodárstvo. Boli schválené 3 zásadné dokumenty: 1. Dohovor o hodnotení vplyvov činností na životnom prostredie presahujúcich štátne hranice; 2. Dohovor o účinkoch priemyselných havárií presahujúcich hranice štátov; 3. Dohovor o ochrane a využívaní hraničných vodných tokov a medzinárodných jazier. Samozrejmá je spolupráca SR so všetkými susedmi.